znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 53/05-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. marca 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Jána Martikána, bytom Ž., t. č. Ž., ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina sp. zn. ČVS-ORP–3055/1-OSV–ZA–2004 z 28. júla 2004, postupom Okresnej prokuratúry Martin v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1 Pv 801/2004   a jej   uznesením   z 20. septembra   2004, postupom   Krajskej   prokuratúry   v Žiline   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1   KPt   742/04 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 896/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jána Martikána o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára 2005 doručená sťažnosť Jána Martikána (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina (ďalej len „okresné   riaditeľstvo“)   sp.   zn.   ČVS-ORP–3055/1-OSV–ZA–2004   z 28.   júla   2004, postupom Okresnej prokuratúry Martin (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod   sp.   zn.   1 Pv 801/2004   a jej   uznesením   z 20. septembra   2004,   postupom   Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 742/04   a postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 896/04.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že na základe podnetu okresnej prokuratúry „č. k. 1 Pn 2531/04-1 z 22. júla 2004“ bolo okresným riaditeľstvom uznesením sp. zn. ČVS-ORP-3055/1-OSV-ZA-2004 z 28. júla 2004 začaté trestné stíhanie voči jeho osobe za trestný   čin   útoku   na   štátny   orgán   podľa   §   154   ods.   2   Trestného   zákona.   Predmetné uznesenie mu bolo doručené 2. augusta 2004 a 3. augusta 2004 podal proti nemu sťažnosť. Rozhodnutím   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   1   Tp   1422/04 zo 14. augusta   2004   bol   sťažovateľovi   okresným   súdom   podľa   § 39   ods.   1   Trestného poriadku   ustanovený   obhajca.   Dňa   20.   septembra   2004   okresná   prokuratúra   uznesením sp. zn. 1 Pv 801/2004 sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného riaditeľstva z 28. júla 2004   zamietla   ako   nedôvodnú.   Podaním   z 28. augusta   2004   sa   sťažovateľ   domáhal zastavenia trestného stíhania voči jeho osobe a podnetom adresovaným krajskej prokuratúre sa domáhal preskúmania zákonnosti trestného stíhania voči nemu. Podnet bol vybavený ako nedôvodný. Sťažovateľ sa domáhal „opakovaným postupom – podnetom svojho práva aj cestou generálnej prokuratúry“, ktorá podnet odmietla ako nedôvodný.

Porušenie   svojich   práv   vidí   sťažovateľ   v tom,   že   bolo   proti   nemu   nespravodlivo vznesené obvinenie pre trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Trestného zákona,   pretože   si   uplatňoval   svoje   procesné   práva   dané   mu   zákonom,   a namieta   aj porušenie   svojho   práva   na   obhajobu,   keď   mu   nebol   ustanovený   obhajca   na   začiatku trestného   konania,   ale   mu   bol   ustanovený „až   so   skoro   mesačným   oneskorením   od vznesenia obvinenia (...)“. Sťažovateľ ďalej namieta, že «policajný orgán – vyšetrovateľ mu nedal možnosť zvoliť si obhajcu napriek tomu, že nastali podmienky „nutnej obhajoby“ a teda obhajca mu mal byť ustanovený už na začiatku tr. konania (...)». Podľa sťažovateľa týmto   mu   boli   zmarené   jeho   základné   práva   brániť   sa   proti   obvineniu   už   na   začiatku účinným spôsobom.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal «tento nález:

1) Základné právo sťažovateľa Jána Martikána uvedené v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR v spojitosti s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR bolo porušené. Toto právo sťažovateľa   bolo   porušené   konaním   Okresného   riaditeľstva   Polic.   zboru   SR   v Žiline vznesením obvinenia pre trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Tr. zákona, ČVS-ORP-3055/1-OSV-ZA-2004 zo dňa 22. 7. 2004

2) Základné právo sťažovateľa uvedené v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR v spojitosti s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR bolo porušené rozhodnutiami Okresnej prokuratúry v Martine č. 1 Pv 801/2004-18 a č. 1 Pv 801/2004-20 zo dňa 20. 9. 2004, Krajskej prokuratúry v Žiline č. 1 KPt 742/04-125 zo dňa 10. 11. 2004, Okresnej prok. v Martine č. 1 Pv 801/2004-39 zo dňa 8. 11. 2004 a Generálnej prokuratúry SR č. IV/1 GPt 896/04-17 zo dňa 29. 12. 2004.

3) Základné právo sťažovateľa uvedené v čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR bolo porušené konaním Polic. orgánu PZ SR v Žiline.

4) Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd SR v zmysle čl. 127 ods. 2 Ústavy SR vrátil vec do stavu pred porušením a sám zrušil nezákonné trestné stíhanie sťažovateľa pre útok na štátny orgán, aby zakázal pokračovať v porušovaní zákonných práv sťažovateľa.

5) Sťažovateľovi Jánovi Martikánovi priznáva Ústavný súd SR podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR primerané finančné zadosťučinenie v podobe nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla v pocite nespravodlivosti,   ktorý vyvolalo   nezákonné obvinenie sťažovateľa zo spáchania tr. činu   útoku   na   štátny   orgán,   keď   sa domáhal   postupom   dovoleným   mu   zákonom preskúmania postupu jednotlivých prokurátorov Okr. prokuratúry v Žiline v jeho trestnej veci, pre ktorú je väzobne stíhaný. Sťažovateľ žiada Ústavný súd SR aby zaviazal Okresné riaditeľstvo PZ SR v Žiline, aby vyplatil sťažovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 5.000.000,- Sk (...), Okresnú prokuratúru v Martine v sume 2.000.000,- Sk (...), Krajskú prokuratúru v Žiline v sume 2.000.000,- Sk (...) a Generálnu prokuratúru SR v sume 2.000.000,- Sk (...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sťažovateľovi Jánovi Martikánovi.

V požadovanom finančnom zadosťučinení (v sumách)   je zahrnutá aj nemajetková ujma   spočívajúca   v zmarení   práv   na   obhajobu   sťažovateľa   v prípravnom   konaní   a to zmarením práv využiť kvalifikovanú pomoc obhajcu v trestnom konaní.

6) Ústavný súd ukladá Okresnému riaditeľstvu PZ SR v Žiline povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu ustanoveného v zmysle „žiadosti“ Ústavným súdom SR do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu».

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv uznesením okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS-ORP–3055/1-OSV–ZA–2004 z 28. júla 2004 a uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 801/2004 z 20. septembra 2004, ústavný súd odmietol ako oneskorene podanú.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že uznesenie okresného riaditeľstva sp.   zn.   ČVS-ORP–3055/1-OSV–ZA–2004   z 28.   júla   2004   bolo   sťažovateľovi   doručené 2. augusta 2004 a uznesenie okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 801/2004-18 z 20. septembra 2004 bolo doručené sťažovateľovi najneskôr 29. septembra 2004, keď podal opakovanú sťažnosť proti uzneseniu z 28. júla 2004. Od uvedeného dátumu začala plynúť lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu až 15. februára 2005, z čoho vyplýva, že lehota   ustanovená   pre   tento   druh   konania   pred   ústavným   súdom   sťažovateľovi   bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť ústavnému súdu.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   túto   časť   sťažnosti   po predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ako oneskorene podanú.

2. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv postupom   okresnej   prokuratúry   z 8.   novembra   2004   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 Pv 801/2004, postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 742/04 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/GPt 896/04, ústavný súd odmietol pre neprípusnosť.

Podľa § 53 ods.1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z.   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“): „Prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.“

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre: „Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.“

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre: „Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.“

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa   § 34 ods.   2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Je pravdou, že sťažovateľ 12. augusta 2004 podal sťažnosť krajskej prokuratúre vo veci preskúmania postupu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu podľa § 167 Trestného poriadku   pre   ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní.   Prokurátor   okresnej   prokuratúry 20. septembra   2004   podnet   sťažovateľa   vybavil   s tým,   že   jeho   právo   porušené   nebolo. Sťažovateľ   22.   októbra   2004   podal   podnet   okresnej   prokuratúre,   ktorým   sa   domáhal zastavenia   trestného   stíhania   v predmetnej   veci.   Prokurátor   okresnej   prokuratúry   podnet 8. novembra   2004   vybavil   tak,   že   policajný   orgán   mal   k dispozícii   dostatok   dôkazných prostriedkov na to, aby bolo vydané uznesenie podľa § 160 ods. 1 a § 163 ods. 1 Trestného poriadku. Podaniami z 29. septembra 2004 a 22. októbra 2004 sa sťažovateľ domáhal na krajskej   prokuratúre   preskúmania   postupu   okresnej   prokuratúry,   pretože   nesúhlasil s vybavením   jeho   predchádzajúcich   podnetov.   Prokurátor   krajskej   prokuratúry   10. novembra 2004 oznámil sťažovateľovi, že „otázka vznesenia obvinenia Vašej osobe bola už právoplatne, t. j. s konečnou platnosťou vyriešená“ a vo veci namietania porušenia práva obhajoby v postupe okresnej prokuratúry nezistil nezákonnosť. Sťažovateľ podal opakovaný podnet z 18. novembra 2004 aj generálnej prokuratúre na postup a rozhodnutie krajskej prokuratúry. Prokurátor generálnej prokuratúry 29. decembra 2004 sťažovateľovi oznámil, že jeho podnet odložil ako nedôvodný, a uviedol: „Vaše námietky, uvedené v opakovanom podnete   nie   sú   nové.   Uvádzali   ste   ich   v priebehu   vyšetrovania   i v pôvodnom   podnete. Krajská prokuratúra sa nimi podrobne zaoberala, vo svojom vybavení na ne reagovala a v konečnom dôsledku sa s nimi bezozbytku vyrovnala. Ak napriek tomu uvedené námietky opakujete a nad ich rámec neuvádzate žiadne nové skutočnosti, potom treba Vaše námietky označiť   za   subjektívnu   polemiku   so   závermi   prokuratúry,   a ako   také   ich   označiť   za nespôsobilé revidovať citované vybavenie.“

Sťažovateľ   vyslovil   vo   svojej   sťažnosti   nespokojnosť   aj   s postupom   generálnej prokuratúry. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právnej prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, pretože sa mohol a mal obrátiť na generálnu prokuratúru s opakovaným podnetom podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre.

Ústavný   súd   považuje   opakovaný   podnet   podľa   zákona   o prokuratúre   za   účinný prostriedok   ochrany   základných   práv   vrátane   takého   práva,   ktoré   uplatnil   sťažovateľ. Sťažovateľ   uviedol,   že   jeho   podnet   smeroval   proti   okresnej   prokuratúre,   krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre, bez toho, aby tvrdil a preukázal, že využil ustanovenie § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre vo vzťahu ku spôsobu vybavenia podnetu generálnou prokuratúrou.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   v predchádzajúcich   konaniach   opakovane   vyslovil   právny   názor,   že vynechanie tejto inštitúcie v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať   podaním   sťažnosti   v konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   zistiť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by   účinne   napomohli   odstráneniu   procesných   alebo   faktických   prekážok   postupu príslušného orgánu činného v prípravnom konaní.

Ústavný   súd   zotrváva   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom,   že sťažovateľ je pred podaním sťažnosti   ústavnému súdu   povinný vyčerpať všetky   právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Keďže v danom prípade sťažovateľ uvedeným spôsobom nepostupoval, ústavný súd dospel k záveru, že jeho sťažnosť je pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany jeho základných práv neprípustná, a preto rozhodol o nej (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) tak, že ju odmietol pre neprípustnosť.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a zrušení uznesenia o trestnom stíhaní je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy),   ústavný   súd   sa   touto   časťou   sťažnosti,   ktorou   sa   sťažovateľ   domáhal   zrušenia uznesenia   okresného   riaditeľstva   z 28.   júla   2004   a   priznania   primeraného   finančného zadosťučinenia, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2005