SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 529/2018-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2018 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária ⬛⬛⬛⬛, v mene ktorej koná advokát ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 38 P 7/2017 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 P 7/2017.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 9. augusta 2017 podala ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „matka maloletých detí“), okresnému súdu návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva k maloletým deťom ⬛⬛⬛⬛, nar. ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, nar. ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „maloleté deti“), proti sťažovateľovi ako odporcovi; konanie je vedené pod sp. zn. 38 P 7/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ podal okresnému súdu 14. augusta 2017 návrh na rozvod manželstva s matkou maloletých detí s návrhom na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode; konanie je vedené pod sp. zn. 16 P 66/2017 (ďalej len „konanie o rozvod“).
Sťažovateľ podal 23. marca 2018 okresnému súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 365 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ktorým sa sťažovateľ domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti (ďalej len „návrh na nariadenie neodkladného opatrenia I“).
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: «Sťažovateľ podal Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia I na Okresnom súde Trnave k prebiehajúcemu Konaniu o rozvod, sp. zn.: 16 P/66/2017 vzhľadom k skutočnosti, že súd už začal konať vo veci samej, konkrétne boli nariadené dve pojednávania po uplynutí šiestich (6) mesiacov od podania žaloby, pričom súd v Konaní o rozvod vykonal aj opakované výsluchy účastníkov.
Dňa 23. 03. 2018 Okresný súd Trnava o Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia I rozhodol uznesením, č. k. 38P/7/2017-205 a to tak, že Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia I zamietol (ďalej len „Uznesenie I“). Z uvedeného je zrejmé, že o Návrhu na nariadenie neodkladné opatrenie I rozhodol súd v Konaní o úprave styku s deťmi a nie súd v Konaní o rozvod manželstva aj napriek skutočnosti, že Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia I Sťažovateľ podal do Konania o rozvod manželstva. Uznesenie I vydal nesprávne, nezákonne obsadený súd, ktorý svoje Uznesenie I odôvodnil tak, že Sťažovateľ ako otec neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť úpravy rodičovský práv a povinnosti! Sťažovateľ však predložil správu štátneho orgánu – Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou...
... Vo veci Návrhu na neodkladné opatrenia I je hospodárne a účelné, aby vo veci Návrhu na neodkladné opatrenia I podaného zo strany Sťažovateľa mal rozhodovať súd v Konaní o rozvode a nie v Konaní o úprave styku s deťmi pred rozvodom.
Dňa 05. 04. 2018 na základe týchto skutočností Sťažovateľ nahliadal do súdneho spisu na Okresnom súde Trnava sp. zn. 16 P/66/2017 a sp. zn. 38 P/7/2017. Z nahliadania do súdnych spisov Sťažovateľovi nie je zrejmé, na základe akých skutočností došlo k preradeniu Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia I, ktoré bolo podané v rámci Konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k sp. zn. 16 P/66/2017 k inej spisovej značke toho istého súdneho registra a to do konania vedeného na Okresnom súde Trnava a to k sp. zn. 38 P/7/2017.
V súdnom spise sa nenachádza žiadny záznam o preradení Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia I pod inú spisovú značku, ktorý by odkazoval na príslušné zákonné ustanovenia, ktoré by zákonného sudcu na takéto preradenie veci pod inú spisovú značku oprávňovalo. Skutočnosť že došlo k preradeniu Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia I preukazuje priamo na Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia I iba ceruzkou vyznačená spisová značka 38P/7/2017 v pravom hornom rohu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia I sa nachádza v súdnom spise 38P/7/2017 na číslach listov 186 až 189.
V danom prípade sa jedná o svojvoľné konanie sudcu v Konaní o rozvod, ktorá bez zákonného dôvodu preradila Návrh na neodkladné opatrenie z Konania o rozvod manželstva do konania o úprave styku s deťmi. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia I rozhodoval nezákonný sudca ⬛⬛⬛⬛, ktorá bola zastupujúcou sudkyňou zákonnej sudkyne ⬛⬛⬛⬛, ustanovenej v Konaní o úprave styku s deťmi vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.: 38 P/7/2017. V danom prípade nedošlo k naplneniu podmienok ustanovených príslušným právnym predpisom, ktoré oprávňujú zákonného sudcu
preradiť podanie pod inú spisovú značku do iného konania bez opory v rozvrhu práce Okresného súdu Trnava a príslušných právnych predpisov a neoprávňujú sudcu ⬛⬛⬛⬛ o Návrhu na neodkladné opatrenie I rozhodovať.»
Matka maloletých detí podala 23. marca 2018 okresnému súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 367 CMP, ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti na čas do rozhodnutia vo veci samej (ďalej len „návrh na nariadenie neodkladného opatrenia II“).
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza: „Sťažovateľ nahliadal do súdneho spisu na Okresnom súde Trnava sp. zn. 16P/66/2017 a sp. zn. 38P/7/2017 zistil, že Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia II bol k spisovej značke 38P/7/2017 priradený bez označenia zo strany navrhovateľa - Matky. V danom prípade ide o svojvoľné konanie sudkyne ⬛⬛⬛⬛, ktorá Uznesenie II vydala v Konaní o úprave styku s deťmi, ktorým si priradila podanie Matky bez označenia.
Základnou súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo veci rozhodoval zákonný sudca, tzn.: sudca, ktorý bol vo veci ustanovený zákonným spôsobom. Z vyššie uvedených skutočností, v konaní o Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia I, ako aj v konaní o Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia II rozhodoval sudca, ktorý nebol vybratý zákonným spôsobom...“
Okresný súd uznesením č. k. 38 P 7/2017-205 z 23. marca 2018 rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia I zamietol.
Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu č. k. 38 P 7/2017-205 z 23. marca 2018 odvolanie. Sťažovateľ v odvolaní odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov skutočnosťou, že „psychofarmaká boli podávané minimálne počas dlhšej doby. Uvedené tvrdenia Sťažovateľa preukazoval aj nový výsledok toxikologického vyšetrenia vlasovej vzorky maloletého ⬛⬛⬛⬛, pri ktorom bol odber vlasovej vzorky uskutočnený priamo vedúcou lekárkou pôsobiacou na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Súdne lekárstvo a patologická anatómia, pracovisko Košice a ktorý potvrdzuje prítomnosť benzodiazepínov a to bromazepan, alprazolam.
Do dnešného dňa nebol súdny spis sp. zn.: 38P/7/2017 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave ako súdu druhej inštancie. Konajúci sudca v konaní o úprave styku s maloletými deťmi zadržiava spis a dodnes ho nepredložil na odvolacie konanie, pričom ide o rozhodnutie, ktoré sa vydáva v lehote do 24 hodín.“.
Sťažovateľ uvádza: „Procesné úkony zo strany konajúceho sudcu –
ako súdu prvého stupňa v odvolacom konaní sú vykonávané s veľkými časovými odstupmi a neprimerane časovo zdržujú predloženie súdneho spisu odvolaciemu súdu. Aj napriek skutočnosti, že ide o odvolanie I podaného Sťažovateľom voči Uzneseniu I vydaného v zmysle ust. § 365 CMP, kde je určená zákonná 24 hodinová lehota na vydanie Uznesenia I, konajúci sudca má za to, že nie je potrebné v odvolacom konaní postupovať taktiež bezodkladne.
Konajúci sudca – ⬛⬛⬛⬛ svojou rozhodovacou činnosťou, avšak v rozsahu tejto ústavnej sťažnosti najmä svojou nečinnosťou závažne narušuje práva Maloletých detí na zdravý fyzický a duševný vývoj garantované jednak Ústavou SR, ale aj medzinárodným dohovorom o právach dieťaťa.
Aj napriek skutočnosti, že zo súdneho spisu aj z podaní Sťažovateľa jednoznačne vyplýva, že Maloleté deti boli a sú v starostlivosti Matky a že Sťažovateľ po podaní Odvolania I predložil ďalší dôkaz – druhú toxikologickú správu Maloletého dieťaťa, pričom odber vykonal priamo lekár toxikológ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sudca – ⬛⬛⬛⬛ nepostupuje s ohľadom na nevyhnutnosť úpravy styku s Maloletými deťmi a okolnosti daného prípadu.
Sudca – ⬛⬛⬛⬛ v Konaní o úpravu styku s Maloletými deťmi vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 38P/7/2017 o Odvolaní I proti Uzneseniu I, ktorým sa zamietol Návrh na neodkladné opatrenie I spôsobuje prieťahy v konaní, čím zasahuje do ústavného práva Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“
Okresný súd uznesením č. k. 38 P 7/2017-226 z 29. marca 2018 rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, že zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Sťažovateľ podal aj proti uvedenému uzneseniu odvolanie.
Sťažovateľ 24. apríla 2018 zaslal predsedovi okresného súdu sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v napadnutom konaní, ako aj v konaní o rozvod.
Sťažovateľ 15. mája 2018 zaslal predsedovi okresného súdu doplnenie sťažnosti na prieťahy.
Predseda okresného súdu prípisom sp. zn. Spr 77/18 zo 14. mája 2018 vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní ako nedôvodnú.
Sťažovateľ v závere sťažnosti po prehľade procesných úkonov v napadnutom konaní uvádza: „Sťažovateľ z toho dôvodu podáva ústavnú sťažnosť z dôvodu:
- Sťažovateľ bol dňa 29. 03. 2018 Uznesením II obmedzený na svojich rodičovských právach. Okresný súd Trnava do dnešnej doby (v prípade Odvolania I viac ako 4 mesiace a v prípade Odvolania II presne 4 mesiace) nepostúpil Odvolanie Sťažovateľa na rozhodnutie odvolaciemu súdu. O Uznesení I a II sa rozhodovalo do 24 hod od podania návrhu, a preto má Sťažovateľ v zmysle vyššie uvedenej argumentácie za to, že konaním Okresného súdu Trnava došlo k prieťahom.
- Okresný súd Trnava svoj postup oprel o nesprávny výklad ustanovení CMP, keď je zrejmé, že v danom prípade je v odvolacom konaní potrebné postupovať bezodkladne, tak ako tomu je aj pri nariadení neodkladného opatrenia vo veciach ochrany zdravia Maloletých detí.
- Okresný súd Trnava nekoná v súlade s ustanoveniami CMP, ako ani v súlade s Dohovorom, ktorý má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou, pretože postupom Okresného súdu Trnava sa v konaní nechráni záujem Maloletých detí, ale práve naopak ohrozuje ich zdravý psychický a fyzický vývoj.
- Okresný súd Trnava spôsobil prieťahy v konaní tým, keď konal v priamom rozpore s ustanovením § 365 ods. 5 CMP, v zmysle ktorého nemal Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia I, Uznesenie I, ako ani Odvolanie I ostatným stranám doručovať. Okresný súd Trnava ako orgán verejnej moci je povinný postupovať v zmysle ústavnoprávnej zásady vyjadrenej v čl. II ods. 2 Ústavy SR a v zmysle platných ustanovení procesného predpisu CMP o doručovaní, ktoré je aplikovateľný procesný predpis pre odvolacie konanie.“
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, bytom
, dátum narodenia, štátna príslušnosť SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 38P/7/2017 porušené bolo.
2. Okresný súd Trnava je povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 10.000,- Eur na účet právneho zástupcu sťažovateľa.
3. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“
Ústavnému súdu bolo 10. augusta 2018 doručené „doplnenie ústavnej sťažnosti“, v ktorom sťažovateľ poukazuje na „ďalšie závažné pochybenia“ konajúceho sudcu okresného súdu a uvádza: „konajúci sudca postupoval v rozpore s ustanovením § 331 ods. 1 CSP, pretože zaslal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, Uznesenie I ako aj odvolanie Sťažovateľa protistrane na vyjadrenie, čím spôsobil prieťahy v predmetnom konaní...“
⬛⬛⬛⬛II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011). Text uvedený mimo petitu považuje ústavný súd za súčasť odôvodnenia, ktoré nemôže doplniť petit.
Sťažovateľ predložil ústavnému súdu sťažnosť prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu (sťažovateľ koná sám ako advokát v mene advokátskej kancelárie, ktorá ho zastupuje, pozn.) a v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod. sp. zn. 38 P 7/2017. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd zameral na posúdenie sťažnosti len v tomto rozsahu bez ohľadu na to, že v odôvodnení svojej sťažnosti poukazuje sťažovateľ opakovane na porušenie jeho práva na spravodlivý proces v dôsledku rozhodovania „nezákonného sudcu“, ako aj na porušenie v sťažnosti označených práv maloletých detí.
Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98), čo umožňuje preskúmať ich namietané porušenie spoločne.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto k rešpektovaniu, resp. naplneniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).
Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k sťažnosti so zameraním sa na doterajšie úkony, ktoré okresný súd v predmetnej veci vykonal, ako aj na aktuálny stav konania.
Ústavnému súdu bolo 13. septembra 2018 doručené vyjadrenie predsedu okresného súdu k sťažnosti a bol predložený na nahliadnutie aj spisový materiál v napadnutom konaní. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu, ako aj zo samotnej sťažnosti a priloženého spisového materiálu v napadnutom konaní vyplýva takýto priebeh napadnutého konania:
- 9. augusta 2017 bol okresnému súdu doručený návrh matky maloletých detí na úpravu práv a povinností k maloletým deťom a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni (ďalej len „konajúca sudkyňa“) pod sp. zn. 38 P 7/2017,
- 16. augusta 2017 okresný súd uznesením č. k 38 P 7/2017-8 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za opatrovníka maloletým deťom (ďalej len „opatrovník maloletých detí“),
- pokynom konajúcej sudkyne zo 16. augusta 2017 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 29. september 2017,
- 16. augusta 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa,
- 17. augusta 2017 okresný súd uznesením č. k. 38 P 7/2018-15 návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia doručený okresnému súdu 9. augusta 2017 zamietol,
- 25. augusta 2017 okresný súd doručoval matke maloletých detí vyjadrenie sťažovateľa v napadnutom konaní,
- 12. septembra 2017 bolo okresnému súdu doručené podanie matky maloletých detí nazvané „Odpoveď na výzvu v právnej veci starostlivosti o maloleté deti“,
- 8. septembra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie opatrovníka maloletých detí,
- 11. septembra 2017 bola okresnému súdu doručená zápisnica spísaná v sídle opatrovníka maloletých detí so sťažovateľom,
- 12. septembra 2017 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie a listinná dokumentácia zo strany matky maloletých detí,
- 21. septembra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie a návrh na doplnenie dokazovania zo strany sťažovateľa,
- 29. septembra 2017 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý sťažovateľ i matka maloletých detí, pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely doplnenia dokazovania,
- 11. októbra 2017 boli okresnému súdu doručené otázky pre znalca zo strany matky maloletých detí a zároveň aj jej vyjadrenie,
- 13. októbra 2017 okresný súd urgoval sťažovateľa na predloženie otázok pre znalca,
- 16. októbra 2017 boli okresnému súdu doručené otázky pre znalca zo strany sťažovateľa,
- 22. novembra 2017 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o nariadenie termínu pojednávania,
- 5. decembra 2017 okresný súd uznesením č. k. 38 P 7/2017-144 ustanovil v napadnutom konaní súdnu znalkyňu z odboru psychológie,
- 19. januára 2018 okresný súd zaslal spis ustanovenej súdnej znalkyni,
- 9. marca 2018 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok č. 20/2018,
- 12. marca 2018 okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania i opatrovníkovi maloletých detí s tým, že majú možnosť sa k nemu v lehote 15 dní vyjadriť,
- 23. marca 2018 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia,
- 23. marca 2018 okresný súd uznesením č. k. 38 P 7/2017-205 návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
- 23. marca 2018 bol okresnému súdu doručený návrh matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia,
- 29. marca 2018 bola na žiadosť konajúcej sudkyne do spisu založená správa Národného ústavu detských chorôb z 23. marca 2018,
- 29. marca 2018 okresný súd uznesením č. k. 38 P 7/2017-226 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým boli maloleté deti zverené do starostlivosti ich matky do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
- 29. marca 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky maloletých detí k znaleckému posudku,
- 11. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie opatrovníka maloletých detí k znaleckému posudku,
- 11. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 38 P 7/2017-205 z 23. marca 2018,
- 17. apríla 2018 okresný súd uznesením č. k. 38 P 7/2017-259 rozhodol o priznaní odmeny pre súdnu znalkyňu,
- 19. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa nazvané „Doplnenie príloh k odvolaniu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 38 P/7/2007 205 zo dňa 23. 03. 2017“,
- 24. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 38 P 7/2017-226 z 29. marca 2018,
- 27. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené opatrovníkom maloletých detí – oznámenie sťažovateľa,
- 30. apríla 2018 boli okresným súdom matke i opatrovníkovi maloletých detí zasielané odvolania sťažovateľa,
- 30. apríla 2018 bola okresnému súdu doručená žiadosť opatrovníka maloletých detí o vstup prokurátora do napadnutého konania i konania o rozvod,
- 3. mája 2018 bolo okresnému súdu doručené upovedomenie Okresnej prokuratúry Trnava,
- 11. mája 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie opatrovníka maloletých detí k podaným odvolaniam,
- 22. mája 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky maloletých detí k odvolaniu sťažovateľa z 10. apríla 2018,
- 24. mája 2018 okresný súd zaslal sťažovateľovi na vedomie vyjadrenie matky maloletých detí,
- 25. mája 2018 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 38 P 7/2017-226 z 29. marca 2018 i na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 38 P 7/2017-205,
- 29. mája 2018 krajský súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený na ďalší postup,
- 1. júna 2018 okresný súd zaslal opatrovníkovi maloletých detí, matke maloletých detí ako aj sťažovateľovi vyjadrenia za účelom možnosti vyjadriť sa v súlade s pokynom krajského súdu,
- 13. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie opatrovníka maloletých detí,
- 19. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa,
- 19. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené oznámenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava o jej vstupe do napadnutého konania,
- 20. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie opatrovníka maloletých detí,
- 22. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky maloletých detí,
- 2. júla 2018 okresný súd zaslal opatrovníkovi, matke maloletých detí, ako aj sťažovateľovi vyjadrenia pre účely ich prípadného vzájomného vyjadrenia,
- 18. júla 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie opatrovníka maloletých detí,
- 2. augusta 2018 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 38 P 7/2017-226 z 29. marca 2018 i na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 38 P 7/2017-205,
- 8. augusta 2018 krajský súd uznesením č. k. 24 CoP 59/2018-363 potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 38 P 7/2017-226 z 29. marca 2018 a potvrdil aj uznesenie okresného súdu č. k. 38 P 7/2017-205 z 23. marca 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“),
- 20. augusta okresný súd zaslal Okresnej prokuratúre Trnava, matke aj opatrovníkovi maloletých detí vyjadrenie sťažovateľa,
- 31. augusta 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie opatrovníka maloletých detí,
- 31. augusta 2018 konajúca sudkyňa pokynom uložila, aby po vrátení spisu z Okresnej prokuratúry Trnava, kde sa spis nachádzal v dôsledku žiadosti prokurátorky, jej bol predložený na „ďalší postup (termín pojednávania)“.
Zo zistených skutočností vyplýva, že napriek skutočnosti, že do dnešného dňa nebolo v napadnutom konaní právoplatne rozhodnuté, okresný súd vo veci plynulo a sústredene koná.
Dĺžka napadnutého konania je ovplyvnená skutočnosťou, že v napadnutom konaní boli podané celkovo tri návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorých bolo nevyhnutné rozhodnúť. Celková dĺžka napadnutého konania je od podania návrhu okresnému súdu 9. augusta 2017 do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom 13 mesiacov, pričom uvedená doba už v sebe zahŕňa aj dobu, keď sa spis nachádzal na krajskom súde v dôsledku rozhodovania o odvolaniach, ktoré podal sťažovateľ.
Dĺžka konania bola ovplyvnená aj potrebou nariadiť v napadnutom konaní znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie pre účely zistenia rozhodujúcich skutočností. Ústavný súd konštatuje, že znalecký posudok bol vypracovaný včas a následne bol bezodkladne expedovaný na vyjadrenie účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené ani v tomto období napadnutého konania nedošlo k žiadnym prieťahom v konaní.
Ústavný súd k námietke sťažovateľa o „zdržiavaní spisu konajúcim sudcom a jeho nepredložení na odvolacie konanie“ uvádza, že podľa § 331 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorého znenie cituje aj sťažovateľ, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Z priebehu napadnutého konania je zrejmé, že okresný súd uznesením č. k. 38 P 7/2017-226 z 29. marca 2018 rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie a aj v súlade s pokynom krajského súdu z 29. mája 2018 (na čl. 331 spisu, pozn.), ktorý vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený, okresný súd doručoval uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ako aj odvolanie sťažovateľa ďalším účastníkom konania na vyjadrenie. Následne po predložení veci krajskému súdu tento rozhodol v krátkom čase (v priebehu šiestich dní, pozn.) tak, že napadnuté uznesenia potvrdil.
Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť vyslovenia zbytočných prieťahov po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
Ústavný súd prihliadnuc na skutočnosť, že ide o privilegovaný typ konania – konanie súdu vo veciach starostlivosti o maloletých, v rámci predbežného prerokovania konštatuje, že postup okresného súd nebol optimálny, v okolnostiach danej veci doba konania na okresnom súde však nie je neprimerane dlhá. Vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu preto ústavný súd hodnotí sťažnosť sťažovateľa (v tomto čase) ako zjavne neopodstatnenú a bol dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom konaní konal s neodôvodnenými prieťahmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. septembra 2018