znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 522/2011-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   15.   decembra 2011   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   R.   a   Ing.   S.   R.,   K.,   vo   veci   namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s právom podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 13 C 108/2007-159 zo 16. novembra 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 11 Co 104/2010-193 zo 16. marca 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. R. a Ing. S. R. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2011 doručená   sťažnosť   Ing.   J.   R.   (ďalej   len   „sťažovateľ   “)   a   Ing.   S.   R.   (ďalej   len „sťažovateľka“), K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s právom podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   rozsudkom   Okresného   súdu Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   13   C   108/2007-159   zo 16.   novembra   2009   a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 Co 104/2010-193 zo 16. marca 2011.

Sťažovateľ a sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedli:„Podávame sťažnosť na porušovanie práva manželky odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde Košice 1 a Krajskom súde v Košiciach, spisová značka 13 C/108/2007, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jej prítomnosti a aby sa mohla   vyjadriť   ku   všetkým   vykonávaným   dôkazom   v   zmysle   článkov   46   až   48   Ústavy Slovenskej republiky...

Navrhovateľ Územné bytové družstvo K., v zastúpení JUDr. A. L., advokátka, K. vo svojom podaní označil ako odporcu – účastníka konania len jedného z manželov Ing. J. R., K. a domáhal sa úhrady pohľadávok v súvislosti s užívacím právom bytu....

Potom ďalej konal právne úkony v tomto konaní s porušovaním článku 46 ods. (1) ÚSR odopieraním manželke odporcu jej právo, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Týmto   sa   dopustil   Okresný   súd   Košice   1   porušenia   práva   manželky   odporcu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   a   tiež   porušenia   zákazu   diskriminácie   na   základe   pohlavia   podľa   čl.   14   tohto Dohovoru. Dokonca Okresný súd Košice 1 nevykonal nič ani potom, čo manželka odporcu podala proti tomuto odopretiu práva sťažnosť na tomto súde dňa 8. 2. 2010, len založil sťažnosť do spisu. Na urgenciu tejto sťažnosti dňa 9. 5. 2011 podanú už oboma manželmi predsedovi   Krajského   súdu   v   Košiciach   len   uviedol,   ako   bolo   naložené   s   pôvodnou sťažnosťou   a   vysvetľoval,   že   nemôže   posudzovať   vecnú   správnosť   toho-ktorého   sudcu v konkrétnom súdnom konaní... a odložil našu sťažnosť ako neprípustnú.“

Sťažovateľ a sťažovateľka na základe uvedených skutočností žiadajú, aby ústavný súd vyslovil porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   v spojení   s čl.   14   dohovoru, a súčasne sa domáhajú, aby ústavný súd „využil svoje kompetencie a zrušil tieto protiprávne vynesené súdne rozhodnutia“.

Ústavný   súd   žiadajú   o „zrušenie   rozsudku   13   C/108/2007-159   710211287 Okresného súdu Košice 1 zo dňa 16. 11. 2009 a zrušenie rozsudku 11 Co/104/2010-193 710211287 Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. 3. 2011, keďže boli vynesené v rozpore s § 104 ods. (2) OSP“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Ústavný súd z hľadiska subjektu oprávneného podať sťažnosť ústavnému súdu vo svojej stabilizovanej rozhodovacej   činnosti   opakovane uviedol,   že sťažnosť „nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich“ (napr. II. ÚS 34/95). Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušenie označených základných práv svojej manželky   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   13   C   108/2007-159   zo   16.   novembra   2009 a rozsudkom krajského súdu č. k. 11 Co 104/2010-193 zo 16. marca 2011 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej podania zjavne neoprávnenou osobou.

2. Sťažovateľka namieta predovšetkým porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, keď tvrdí, že jej bol odopretý prístup k súdu   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   13   C   108/2007-159   zo   16.   novembra   2009 a rozsudkom krajského súdu č. k. 11 Co 104/2010-193 zo 16. marca 2011.

a) Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľky označeným rozsudkom okresného súdu ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil, že návrh navrhovateľa (Územné bytové družstvo K.) vo veci vedenej pod sp. zn. 13 C 108/2007 o zaplatenie 205,11 € s príslušenstvom smeroval iba proti sťažovateľovi (Ing. J. R.), rovnako ako aj výrok rozsudku v uvedenej veci.

Z   odôvodnenia   rozsudku   ďalej   vyplýva,   že   sťažovateľ „vo   svojej   výpovedi na pojednávaní   zo dňa 30.   1.   2008 potvrdil,   že   spolu s manželkou   S.   R.   je   spoločným nájomcom vyššie citovaného bytu a zároveň je členom Ú.“. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo zápisnice okresného súdu o pojednávaní konanom 30. januára 2008 (č. l. 58); nesvedčí však o tom, a to spolu so skutočnosťami uvedenými v zápisnici o pojednávaní zo 16. novembra 2009, na ktorom bol vyhlásený rozsudok (č. l. 159), že by navrhovateľ či sťažovateľ ako účastník   konania   (odporca)   uplatnil   akýkoľvek   návrh   vo   veci   účastníctva   sťažovateľky (manželky), resp. že by ho bola uplatnila sťažovateľka sama v priebehu označeného konania okresného súdu, a nevyplýva to napokon ani z dopĺňacieho rozsudku okresného súdu č. k. 13 C/108/2007-166 z 26. januára 2010.

Proti označenému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka 8. februára 2010 (v jej podaní je chybne uvedený 8. január 2010; podanie bolo okresnému súdu doručené

8. februára   2010,   pozn.)   odvolanie,   v   ktorom   uviedla,   že   podáva   návrh   na   zrušenie označeného rozsudku okresného súdu, ako aj „návrh na zrušenie všetkých právnych úkonov v tomto konaní z dôvodu ich neplatnosti v zmysle ustanovenia § 701 ods. (1) Občianskeho zákonníka“, pretože „všetky právne úkony uvedeného konania boli vykonané bez mojej účasti a bez môjho súhlasu, sú teda v zmysle Občianskeho zákonníka neplatné“.

Sťažovateľ podal 12. februára 2010 odvolanie proti označenému rozsudku okresného súdu (doručené 12. februára 2010) a 22. februára 2010 podal aj odvolanie proti označenému dopĺňaciemu   rozsudku   okresného   súdu   (doručené   okresnému   súdu   23.   februára   2010), pričom sa v týchto odvolaniach nezmienil o účastníctve manželky v označenom konaní okresného súdu.

V nadväznosti na uvedené zohľadniac skutočnosť, že sťažovateľka mala možnosť v konaní   pred   okresným   súdom   podať   návrh   na   vstup   do   konania   v predmetnej   veci a v prípade   nevyhovenia   jej   návrhu   mala   možnosť   využiť   opravné   prostriedky   podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ústavný súd odmietol túto časť jej sťažnosti pre nedostatok právomoci.

b) Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľky označeným rozsudkom krajského súdu ústavný súd uvádza, že krajský súd rozsudkom č. k. 11 Co/104/2010-193 zo 16. marca   2011 potvrdil   napadnutý rozsudok   okresného súdu   v spojení s dopĺňacím rozsudkom, pričom vo výroku rozsudku odmietol odvolanie sťažovateľky. V odôvodnení svojho rozsudku, ktorým odmietol odvolanie sťažovateľky, krajský súd uviedol:

„Rozsudok 13 C 108/2007-159 napadla odvolaním (označeným ako sťažnosť na č. l. 169) aj Ing. S. R., ktorá je manželkou žalovaného.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Vo   všeobecnosti   podľa   ustálenej   súdnej   praxe   platí,   že   oprávnenie   na   podanie odvolania chýba tomu subjektu v občianskoprávnom konaní, ktorému výrokom rozhodnutia, ktoré   napáda   odvolaním,   nebola   spôsobená   určitá,   hoci   nie   významná   ujma   na   jeho právach. Oprávnenie na podanie odvolania chýba i tomu subjektu, ktorý nebol účastníkom konania.

Podľa § 90 O. s. p. žalobcom je ten, kto podá na súd žalobu a žalovaným je ten, koho žalobca   v   žalobe   ako   žalovaného   označil.   V   sporovom   konaní,   ktoré   možno   začať   iba na základe   žaloby,   preto   nemožno   považovať   za   účastníka   konania   toho,   koho   sa   vec prípadne aj týka, ak nebol v žalobe ako účastník konania označený žalobcom.

Ing. S. R. nebola účastníčkou konania, preto jej chýba oprávnenie aj na podanie odvolania. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd musel jej odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietnuť, keďže bolo podané osobou, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená.“

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojich označených základných práv rozsudkom krajského súdu č. k. 11 Co 104/2010-193 zo 16. marca 2011, ktorá nebola účastníčkou konania pred okresným súdom,   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   jej   podania   zjavne neoprávnenou osobou.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľa a sťažovateľky uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011