znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 521/2011-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   15.   decembra 2011   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   D.,   Česká   republika,   zastúpeného   advokátom JUDr. J. L., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru P., Úradu justičnej a kriminálnej polície vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 a jeho uznesením z 19. augusta 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. D. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2011 doručená sťažnosť M. D., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. L., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústava“)   postupom   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru P., Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) a jeho uznesením sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 z 19. augusta 2010 (ďalej aj,,namietané uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru T. bolo vedené (na základe podania sťažovateľa ako poškodeného z 9. októbra 2006) trestné konanie vo veci podozrenia zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 a zo zločinu hrubého   nátlaku   podľa   §   190   ods.   1   zákona   č.   300/2005   Z.   z.   Trestný   zákon   v znení neskorších predpisov (ďalej len,,Trestný zákon“).

Uznesením   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v T.   (ďalej   len   „krajské riaditeľstvo Policajného zboru“) sp. zn. KRP-27-3/ÚJKP-OVK-2006 z 20. decembra 2006 bolo podľa   §   23 ods.   1 zákona č.   301/2005 Z.   z. Trestný   poriadok   v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) na základe návrhu sťažovateľa (z 9. októbra 2006 a 27. októbra 2006) vyšetrovanie vo veci podozrenia zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a zo zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1 Trestného zákona vedenej na krajskom riaditeľstve Policajného zboru odňaté Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. a vec bola prikázaná na vyšetrovanie okresnému riaditeľstvu Policajného zboru.

Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 z 28. januára 2007 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľ vystupoval v procesnom postavení poškodeného.

Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 z 19. augusta 2010 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona zastavené s poukazom na to, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania podal sťažovateľ sťažnosť. Uznesením Okresnej   prokuratúry   T.   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   č.   k.   1   Pv   81/2007-51 z 22. septembra   2010   bola   sťažnosť   podľa   §   193   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku zamietnutá ako nedôvodná.

V odôvodnení označeného uznesenia okresnej prokuratúry sa okrem iného uvádza:„...   Preskúmaním   vyšetrovacieho   spisu   a   sťažnosti   som   zistil,   že   sťažnosť   bola podaná oprávnenou osobou a včas, avšak sťažnosť je nedôvodná.

Ako nadriadený orgán rozhodujúci o sťažnosti som zistil, že vyšetrovateľom boli vypočuté   osoby   formou   žiadosti   o   právnu   pomoc,   ako   aj   bolo   požiadané   o   vykonanie výsluchu poškodenej strany M. D. v Českej republike, pričom v písomnom vyjadrení M. D. podrobne popisuje celú genézu jednak svojho súčasného stavu, ako aj časti vývoja svojej podnikateľskej činnosti, súvislosti spoznania sa s L. T., vzájomnú spoluprácu, ktorú však s odstupom času už hodnotí úvahou o zrejme premyslenom konaní L. T. získať náklonnosť M. D. a preto tieto okolnosti riešil M. D. z obavy pred možným neoprávneným konaním L. T. odchodom do Českej republiky. Ďalej bolo zistené, že je preukázaná existencia vzájomného finančného záväzku vo výške 400tis. Slovenských korún popísaná v účtovných dokladoch ako pôžičke, ktorá bola vrátená s riadne zaúčtovaným dokladom o vrátení, keď túto účtovnú operáciu   vykonala   externá   účtovnícka   firma,   k   čomu   bola   ako   svedok   vypočutá   jej zamestnankyňa.   I   prokurátor   si   osvojil   právny   záver   vyšetrovateľa   v tom,   že   M.   D.   vo svojom vyjadrení síce popisuje svoje obavy pod tlakom, ktorých mimo iné sa aj rozhodol odsťahovať do Českej republiky, avšak jedná sa najmä o úvahu, síce podloženú zrejme osobnou negatívnou skúsenosťou z praktík, o ktorých počul aj v súvislosti s inými osobami, avšak tieto vyjadrenia nepreukazujú naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu vydierania, či iného trestného činu a preto nemohlo byť sťažnosti vyhovené.“

Podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora z 19. októbra 2010 sa sťažovateľ domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia okresnej prokuratúry a postupu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva Policajného zboru. Jeho podnet bol prípisom Krajskej prokuratúry v T. (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 1 KPt 1332/10-10 z 20. decembra 2010 ako nedôvodný odložený.

Z   označeného   prípisu   krajskej   prokuratúry   vyplýva,   že   prokurátorka   krajskej prokuratúry   sa   stotožnila   s   odôvodnením   uvedeným   v   uznesení   okresnej   prokuratúry a na toto   v   podrobnostiach   odkazuje,   pričom   sa   podrobne   vysporiadala   s   námietkami sťažovateľa. V prípise sa okrem iného uvádza:,,... Podanie JUDr. J. L., právneho zástupcu poškodeného M. D., zo dňa 19. 10. 2010 som posúdila ako podnet v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Z tohto dôvodu som preskúmala na vec sa vzťahujúce spisy, pričom som zistila, že tento podnet nie je dôvodný.

Trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto iného   násilím,   hrozbou   násilia   alebo   hrozbou   inej   ťažkej   ujmy   núti,   aby   niečo   konal, opomenul alebo trpel.

Objektom tohto trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka, pričom objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy, kedy čin je dokonaný uvedeným násilným konaním, resp. uvedenou hrozbou.

Na   naplnenie   tejto   skutkovej   podstaty   sa   vyžaduje   z   hľadiska   zavinenia   úmysel páchateľa spočívajúci v násilí, hrozbe násilia alebo hrozbe inej ťažkej ujmy, smerujúcej k núteniu, aby poškodený niečo konal, opomenul alebo trpel.

V danom prípade však absentuje tak objektívna, ako aj subjektívna zložka predmetnej skutkovej   podstaty,   a   to   práve   samotné   úmyselné   konanie   páchateľa,   nakoľko   počas vyšetrovania a vykonaného dokazovania v prípravnom konaní sa zistilo, že skutok, pre ktorý sa predmetné trestné stíhanie vedie, sa nestal, a rovnako ako aj skutočnosť, že v danej veci neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.

Z   vykonaného   dokazovania   a   predloženého   spisového   materiálu   vyplýva,   že predmetom podaného trestného oznámenia mala byť aj skutočnosť, že neznámy páchateľ, podľa vyjadrenia oznamovateľa M. D. ním mal byť L. T., prostredníctvom inej osoby žiadal o   vyplatenie   sumy   400.000,-Sk   od   oznamovateľa   M.   D.   s   následným   nátlakom   na oznamovateľa, že ak peniaze nebudú zaplatené, bude zatknutý a bude voči nemu začaté trestné stíhanie.

Počas   prípravného   konania   boli   k   predmetnej   veci   vypočutí   viacerí   svedkovia a zadovážené   písomné   materiály   a   doklady,   z   ktorých   okrem   iného   vyplynulo,   že na predmetných 400.000,- Sk bola uzatvorená dňa 25. 10. 2004 zmluva o pôžičke medzi spoločnosťami R. a. s., zastúpená predsedom predstavenstva M. D. a L. T. - L., zastúpená L. T.   Súčasťou   vyšetrovacieho   spisu   je   aj   príjmový   pokladničný   doklad   č.   24HP120   a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 25. 10. 2004, ako doklady o odovzdaní a prevzatí vyššie   uvedenej   sumy   v   deň   podpisu   predmetnej   zmluvy,   a   tiež   výdavkový   pokladničný doklad   č. 25HV072   a   príjmový   pokladničný   doklad   zo dňa 23.   02.   2005,   kedy   došlo k vráteniu uvedenej sumy od L. T. spoločnosti oznamovateľa v zmysle podpísanej zmluvy o pôžičke. Uvedenú skutočnosť vo svojej výpovedi zo dňa 19. 08. 2010 potvrdila aj svedkyňa E.   F.,   ktorá   vrátenie   uvedenej   sumy   od   L.   T.   účtovala.   Táto   potvrdila,   že   podpis   na príjmovom   pokladničnom   doklade   zo   dňa   23.   02.   2005   je   jej,   nakoľko   v   tom   čase   ich spoločnosť Ú., s. r. o., D. viedla účtovníctvo pre spoločnosť R. a. s.

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené mám za to, že skutok, pre ktorý sa predmetné trestné stíhanie vedie, sa nestal. Zároveň vykonaním dokazovaním nebol preukázaný úmysel páchateľa iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútiť, aby niečo konal, opomenul alebo trpel....

K jednotlivým bodom podnetu JUDr. J. L. uvádzam nasledovné: 1/   Predmetná   trestná   vec   bola   v   zmysle   uznesenia   riaditeľa   Úradu   justičnej a kriminálnej polície OR PZ T. zo dňa 20. 12. 2006 odňatá príslušnému vyšetrovateľovi a vec bola prikázaná na vyšetrovanie Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ P. Po vydaní   predmetného   uznesenia   v   danej   veci   postupoval   a   vyšetrovanie   viedol   osobne príslušný   vyšetrovateľ   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   OR   PZ   P.,   ktorý   v   zmysle ustanovení Trestného poriadku postupoval tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady, v danom   prípade   zabezpečil vykonanie   výsluchu   svedkov,   na   objasnenie skutku   v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu. V zmysle ustanovenia § 56 Trestného poriadku je policajt oprávnený vykonať jednotlivé úkony trestného konania mimo svojho obvodu dožiadaním iného policajta, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný. Napriek skutočnosti, že predmetné výsluchy vykonal vyšetrovateľ OR PZ v T., o konečnom postupe a vyhodnotení týchto dôkazov, v priamej súvislosti aj s ostatnými zadováženými dôkazmi a materiálmi, rozhodoval príslušný vyšetrovateľ OR PZ v P.

2/   Rozhodnutie   o   zastavení   trestného   stíhania   je   determinované   hodnotením zadovážených dôkazov, pri ktorom sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov podľa §   2   ods.   12   Trestného   poriadku.   Skutkový   stav   bol   spoľahlivo   preukázaný   ostatnými dôkaznými prostriedkami, ktoré vyšetrovateľ do vyšetrovacieho spisu zabezpečil a vykonal, preto aj výsluch osoby Ing. M. K. sa javí pre komplexné posúdenie veci ako nadbytočný. Vyšetrovateľ do vyšetrovacieho spisu zabezpečil relevantné listinné materiály týkajúce sa osoby Ing. M. K., a to uznesenie o prerušení trestného stíhania zo dňa 27. 02. 2006 a zápisnicu o výsluchu svedka-poškodeného Ing. M. K. zo dňa 08. 08. 2005 a plnomocenstvo od M. D.

Oznamovateľom   navrhovaný   výsluch   Ing.   M.   K.   by   podľa   názoru   tunajšej prokuratúry neviedol k zisteniu nových relevantných skutočností dôležitých pre toto trestné konanie, pričom na správne a objektívne rozhodnutie bolo zabezpečených dostatok iných dôkazných materiálov tak, ako je uvedené aj vyššie.

3/ Vykonanie predmetných konfrontácií sa opäť v kontexte s ostatnými dôkazmi javí ako   nadbytočné   a   neúčelné,   pričom   treba   poukázať   na   skutočnosť,   že   na   správne a objektívne rozhodnutie bolo zabezpečených dostatok iných dôkazných materiálov, ktoré v potrebnom rozsahu preukázali skutočnosť odôvodňujúcu postup vyšetrovateľa spočívajúci v zastavení predmetného trestného stíhania, a to v súvislosti s už spomenutou zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

4/   Odopretie   poškodenému   nazrieť   do   vyšetrovacieho   spisu   bolo   vyšetrovateľom odôvodnené v správe Okresnej prokuratúry T. zo dňa 10. 09. 2008, ktorá rozhodovala o žiadosti   poškodeného   M.   D.,   podanej   prostredníctvom   vtedajšieho   právneho   zástupcu JUDr.   D.   A.,   o   preskúmanie   dôvodov   odmietnutia   práva   nahliadnuť   do   vyšetrovacieho spisu.   V   danom   prípade   vyšetrovateľ   postupoval   v   súlade   s   ustanovením   § 69   ods.   2 Trestného poriadku, ktorého postup bol zo strany Okresnej prokuratúry T. aj následne preskúmaný a akceptovaný. Zo strany poškodeného alebo jeho právneho zástupcu nebola podaná   ďalšia   žiadosť   na   preskúmanie   dôvodnosti   postupu   prokurátora   Okresnej prokuratúry T. v zmysle § 69 ods. 2 Trestného poriadku.

Na základe uvedeného považujem rozhodnutie vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania ako aj uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti za správne a zákonné, bez zistení akýchkoľvek nedostatkov. Preto Váš podnet zo dňa 19. 10. 2010 ako nedôvodný odkladám, bez prijatia prokurátorských opatrení a týmto ho považujem zo strany Krajskej prokuratúry T. za vybavený.“

Opakovaným   podnetom   na   preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   podnetu z 24. februára 2011   sa   sťažovateľ domáhal preskúmania postupu   a rozhodnutia   krajskej prokuratúry.   Jeho   opakovaný   podnet   bol   prípisom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky (ďalej len,,generálna prokuratúra“) č. k. IV/4 Gpt 19/11-7 z 19. apríla 2011 ako nedôvodný odložený.

Z   označeného   prípisu   generálnej   prokuratúry   vyplýva,   že   prokurátor   generálnej prokuratúry sa stotožnil s odôvodnením uvedeným v prípise krajskej prokuratúry, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. V prípise sa okrem iného uvádza:,,...Vaše námietky, uvedené v opakovanom podnete nie sú nové. Uvádzali ste ich v priebehu vyšetrovania i v pôvodnom podnete. Krajská prokuratúra sa nimi podrobne zaoberala, vo svojom vybavení na ne veľmi podrobne   a   vyčerpávajúcim   spôsobom   reagovala   a   v   konečnom   dôsledku   sa   s   nimi bezozbytku   vyrovnala.   Ak   napriek   tomu   uvedené   námietky   opakujete   a   nad   ich   rámec neuvádzate žiadne nové skutočnosti,   potom treba Vaše námietky označiť za subjektívnu polemiku so závermi prokuratúry, a ako také ich označiť za nespôsobilé revidovať citované vybavenie.

Nad rámec dôvodov, uvádzaných v citovanom vybavení považujeme za potrebné ešte uviesť:

Pokiaľ sa domáhate v opakovanom podnete opakovaného preskúmania skutočnosti, že hoci vec bola pridelená vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva policajného zboru v P. a napriek tomu časť úkonov vykonal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva policajného zboru v T., ktorému bola pre možnú zaujatosť odňatá, treba poukázať na skutočnosť, že Vaše metódy zastupovania poškodeného boli obdobné. Napriek závažnosti skutku, pre ktorý bolo trestné stíhanie začaté ste sa prakticky nezúčastnili žiadneho vyšetrovacieho úkonu, ale na tieto   ste   posielali   svojho   advokátskeho   koncipienta,   ktorý   sa   taktiež   žiadneho   úkonu nezúčastnil, poznatky o priebehu konania Vám odovzdával len sprostredkovane. V priebehu vyšetrovania   ste   ani   Vy,   ani   Váš   predchodca   JUDr.   A.   nenamietal   ani   raz,   že   úkony vykonáva dožiadaný vyšetrovateľ, že vypočutý svedok M. K. nie je ten svedok, výsluchu ktorého sa dožadujete. Pokiaľ teda namietate podľa Vás hrubé porušenie zákona zo strany vyšetrovateľa, treba pripomenúť, že ani Vaše počínanie v procesnom postavení zástupcu poškodeného nie je celkom v súlade so zákonom a záujmami klienta.

K meritu veci treba ešte pripomenúť ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav veci a to, v rozsahu nevyhnutnom pre ich rozhodnutie. Podriadené prokuratúry správne zhodnotili, že zadovážené   dôkazy   na   takéto   rozhodnutie   postačujú,   pričom   vykonanie   iných   dôkazov nemôže dokumentáciu skutkového stavu zásadne zmeniť. S týmto záverom sa bezvýhradne stotožňujeme, a v súlade s nimi existujúca dôkazná situácia v objektívnej rovine neumožňuje dospieť k záveru o vyvodení trestnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe.

Aj vo zvyšnom obsahu považujeme písomné vybavenie krajskej prokuratúry za vecne i obsahovo správne, a pretože neuvádzate žiadne iné, nové argumenty, než tie, ktoré boli predmetom toho vybavenia odkazujeme na ich správne skutkové a právne závery.

S poukazom na uvedené dôvody Váš opakovaný podnet zo dňa 24. februára 2010 ako nedôvodný odkladáme.“

Sťažovateľ sa podaním zo 4. mája 2011 označeným ako ,,Žiadosť o preskúmanie postupu   prokurátora   pri   vybavení   jeho   opakovaného   podnetu“ domáhal   preskúmania postupu   prokurátora   generálnej   prokuratúry.   Jeho   podnet   bol   prípisom   generálnej prokuratúry   č.   k.   IV/4   Gpt   19/11-4   z   10.   mája   2011 ,,bez   prijatia   ďalších   opatrení“ odložený.

Sťažovateľ tvrdí, že ,,... ako poškodený v trestnom konaní uvedenom v bode I. tejto sťažnosti, ktoré bolo na základe rozhodnutia o odňatí a prikázaní veci od začiatku vedené na   Okresnom   riaditeľstve   PZ   v P.,   Úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície,   sa   v   súlade s ustanovením   §   53   ods.   1   Tr.   por.   dal   na   základe   plnomocenstva   zo   dňa   7.   6.   2010 udeleného   advokátovi   JUDr.   J.   L.,   T.,   zastupovať   v tomto   trestnom   konaní splnomocnencom.   Túto   skutočnosť   splnomocnenec   sťažovateľa   oznámil   príslušnému vyšetrovateľovi PZ, ktorý vec realizoval, listom zo dňa 23. 6. 2010, ktorým zároveň požiadal o informáciu o stave trestného konania a tiež v zmysle § 54 ods. 1 Tr. por. oznámil, že sa chce zúčastniť na všetkých úkonoch, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený a požiadal o oznámenie času a miesta vykonania takýchto úkonov, pričom v prílohe tohto listu bolo vyšetrovateľovi   PZ   predložené   plnomocenstvo   na   zastupovanie   poškodeného.   Následne splnomocnenec   poškodeného   prostredníctvom   advokátskeho   koncipienta   požiadal vyšetrovateľa PZ o možnosť vyhotovenia fotokópií z listín obsiahnutých vo vyšetrovacom spise   za   účelom   ich   preštudovania   a   podania   dôkazných   návrhov   v   súlade   s   jeho oprávnením   ako   splnomocnenca   poškodeného   podľa   §   54   ods.   1   Tr.   por.   Vyhotovenie fotokópií z listín obsiahnutých vo vyšetrovacom spise nebolo splnomocnencovi poškodeného umožnené   a   bolo   mu   umožnené   len   preštudovanie   vyšetrovacieho   spisu   s   možnosťou robenia   poznámok   z   jeho   obsahu,   čo   aj   splnomocnenec   poškodeného   realizoval prostredníctvom   advokátskeho   koncipienta.   Toto   bolo   umožnené   splnomocnencovi poškodeného až dňa 26. 8. 2010, pričom však už dňa 19. 8. 2010 vyšetrovateľ PZ vydal uznesenie, ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., zastavil z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a takéto uznesenie aj doručil advokátskemu koncipientovi splnomocnenca poškodeného pri realizácii nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu na Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej polície dňa 26. 8. 2010. Splnomocnenec poškodeného proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľa PZ podal sťažnosť zo dňa 30. 8. 2010, pričom pri jej vyhotovení mohol vychádzať len zo skutočností, ktoré preštudovaním vyšetrovacieho spisu a urobením poznámok z jeho obsahu zabezpečeným prostredníctvom   advokátskeho   koncipienta   zistil.   Až   následne   na   základe   opakovaných telefonických žiadostí a aj za súčinnosti prokurátora Okresnej prokuratúry T. bolo zo strany vyšetrovateľa   PZ   umožnené   splnomocnencovi   poškodeného   dňa   12.   10.   2010   vyhotoviť fotokópie   z   obsahu   vyšetrovacieho   spisu   v   danej   veci,   čo   splnomocnenec   poškodeného zabezpečil prostredníctvom advokátskeho koncipienta. Až z obsahu takto získaných listín z vyšetrovacieho   spisu   splnomocnenec   poškodeného   zistil,   že zo   strany   vyšetrovateľa   PZ, ktorý na Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej polície túto trestnú vec realizoval, došlo k viacerým hrubým pochybeniam pri vedení vyšetrovania v tejto veci, ktoré mali za následok nesprávne a prinajmenej predčasné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania.   Najzávažnejšie   z   týchto   pochybení   spočívalo   v tom,   že   hoci   zo   skutočností uvedených v bode I. tejto sťažnosti vyplýva, že trestné konanie bolo od začiatku vedené na Okresnom   riaditeľstve   PZ   v P.,   Úrad   justičnej   a kriminálnej   polície   práve   preto,   že vyšetrovanie   tejto   veci   bolo   v   záujme   dosiahnutia   nezávislosti   a   nestrannosti   vedenia vyšetrovania odňaté Okresnému riaditeľstvu PZ v T., Úrad justičnej a kriminálnej polície z dôvodov uvedených   v rozhodnutí   o odňatí   a   prikázaní veci,   tak napriek   tomu výsluchy podstatnej časti svedkov boli vykonané prostredníctvom dožiadaného vyšetrovateľa PZ na Okresnom   riaditeľstve   PZ   v T.,   Úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície.   Tým   bol   podľa sťažovateľa celkom zmarený účel rozhodnutia o odňatí a prikázaní veci, ktoré smerovalo k zabezpečeniu vykonania trestného konania nezávislým a nestranným orgánom činným v trestnom   konaní.   Zároveň   došlo   vo vyšetrovaní   tejto   trestnej   veci   aj   k   ďalším   hrubým pochybeniam, ktoré však pre posúdenie dôvodnosti tejto sťažnosti nie sú právne významné.“

Sťažovateľ taktiež namieta, že ,,napriek hrubým pochybeniam vo vyšetrovaní danej trestnej veci vrátane realizácie viacerých vyšetrovacích úkonov prostredníctvom orgánu, ktorému   bola   vec   v   záujme   zabezpečenia   jej   nezávislého   a   nestranného   vyšetrovania odňatá, bola sťažnosť poškodeného proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ o zastavení trestného stíhania zamietnutá podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. uznesením Okresnej prokuratúry T. č. 1 Pv 81/2007-51 zo dňa 22. 9. 2010, z odôvodnenia ktorého nie je vôbec zrejmé, ako sa prokurátor   vyporiadal   so   skutočnosťou,   že   podstatná   časť   vyšetrovacích   úkonov   bola vykonaná orgánom činným v trestnom konaní, ktorému bolo vyšetrovanie veci odňaté.“.

Podľa   sťažovateľa ,,postupom   popísaným   v   bode   II.   tejto   sťažnosti   došlo   pri vyšetrovaní   trestnej   veci,   ktorá   bola   vedená   na   Okresnom   riaditeľstve   PZ   v P.,   Úrad justičnej a kriminálnej polície pod ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007, k porušeniu základného práva   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   na   nezávislom   a   nestrannom   orgáne   Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Sťažovateľ   tvrdí ,,že   jeho   základné   právo   na   prejednanie   veci   na   nezávislom a nestrannom   orgáne   Slovenskej   republiky   podľa   článku   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky ako aj podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   bolo   porušené   tým,   že   vo   vyšetrovaní   v   trestnej   veci   vedenej   na   Okresnom riaditeľstve PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej polície pod ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007, v ktorom bol sťažovateľ procesnou stranou ako poškodený, bola vykonaná podstatná časť vyšetrovacích úkonov prostredníctvom policajného orgánu, ktorému bolo vyšetrovanie veci odňaté   a   že   nápravu   tohto   protiprávneho   stavu   je   možné   dosiahnuť   len   zrušením právoplatného uznesenia o zastavení trestného stíhania a následným riadnym vykonaním vyšetrovania tým policajným orgánom, ktorému bola vec prikázaná na vyšetrovanie. Preto sa sťažovateľ domáha touto sťažnosťou jednak vyslovenia porušenia jeho základného práva týmto spôsobom a jednak zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie tomu policajnému orgánu, ktorý mal vyšetrovanie v danej trestnej veci podľa rozhodnutia o odňatí a prikázaní veci vykonať.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo M. D. na prejednanie veci na nezávislom a nestrannom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom pri vyšetrovaní   trestnej   veci   vedenej   na   Okresnom   riaditeľstve   PZ   v P.,   Úrad   justičnej   a kriminálnej   polície   pod   ČVS:   ORP-60/OVK-PD-2007   vykonaním   úkonov   vyšetrovania vyšetrovateľom   Okresného   riaditeľstva   PZ   v T.,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície, ktorému bola vec odňatá, porušené bolo.

2) Uznesenie vyšetrovateľa PZ, Okresného riaditeľstva PZ v P., Úrad justičnej a kriminálnej   polície   pod   ČVS:   ORP-60/OVK-PD-2007   zo   dňa   19.   8.   2010,   ktorým   bolo podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. zastavené trestné stíhanie začaté za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému riaditeľstvu PZ v P., Odbor kriminálnej polície na ďalšie konanie.

3) Okresné riaditeľstvo PZ v P. je povinné nahradiť M. D. trovy konania vo výške 314,18 EUR, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. L., advokáta v T., vedený vo V. a. s. pobočka T., č. ú..., VS: 3810 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v tomto   zákone.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanosti petitom   návrhu   na   začatie   konania,   teda   tou   časťou   sťažnosti   (v   konaní podľa   čl.   127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde),   čím   zároveň   vymedzí   predmet   konania   pred ústavným   súdom   z hľadiska   požiadavky   na   poskytnutie   ústavnej   ochrany.   Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (napr. m. m. I. ÚS 178/09, IV. ÚS 428/09, IV. ÚS 126/2011), o to viac, že je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   vychádza   z   ústavného princípu   subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd nie je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej osoby   alebo   právnickej   osoby   vo   veci   porušenia   jej   základných   práv   alebo   slobôd,   ak o ochrane   týchto   práv   a   slobôd   rozhoduje   iný   súd,   ktorý   v   súlade   so   všeobecnou právomocou   podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   má   aj   zákonom   vymedzenú   právomoc   konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody (II. ÚS 54/02).

Ochrana ústavnosti   nie   je a   ani podľa   povahy   veci   nemôže byť výlučne úlohou ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci   v   rámci   im   zverených kompetencií.   Ústavný   súd   predstavuje   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ, zastúpený v tomto prípade kvalifikovaným právnym   zástupcom,   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1 postupom   okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   ako   orgánu   činného   v   prípravnom konaní   (konkrétne   vyšetrovateľa),   teda   vo   fáze   trestného   stíhania   do   podania   obžaloby a jeho uznesením sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-PD-2007 z 19. augusta 2010.

Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor, ktorý má vo svojej dispozícii právne prostriedky, ktorých uplatnenie mohol sťažovateľ uplatňovať.

Právnym prostriedkom, ktorým sa sťažovateľ môže v rámci prípravného konania domáhať preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa a prokurátora, je aj podnet   podľa   §   31   a   nasl.   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ   podnetu   žiadať   o   preskúmanie   zákonnosti   jeho   vybavenia   opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   je   podnet   podľa   §   31   zákona   o   prokuratúre a opakovaný   podnet   podľa   §   34   zákona   o   prokuratúre   účinný   prostriedok,   ktorým sťažovateľ mohol žiadať (a aj žiadal) o preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora a domáhať   sa   ochrany   svojho   základného   práva   nebyť   stíhaný   inak,   ako   z   dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05).

Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažovateľ   mal   v   trestnom   konaní   (konkrétne v konaní predchádzajúcemu   podaniu   obžaloby) k dispozícii   právne   prostriedky,   ktorými mohol (a ktoré aj využil) v rámci uplatnenia svojho práva na obhajobu účinne namietať porušenie   svojich   základných   práv   nezákonným   postupom   vyšetrovateľa,   ktoré   neboli odstránené v priebehu prípravného konania.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená   na   princípe   subsidiarity.   Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať   postupnosť   tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   (podobne   II.   ÚS   148/02,   IV.   ÚS   78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Aplikujúc   princíp   subidiarity   na   vec   sťažovateľa   ústavný   súd   konštatoval,   že v danom prípade nemá právomoc preskúmavať namietaný postup a namietané uznesenie okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   o   zastavení   trestného   stíhania,   keďže   toto podliehalo prieskumnej právomoci okresnej prokuratúry, ktorá ho aj na základe sťažnosti sťažovateľa preskúmala. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Po   odmietnutí   sťažnosti   sťažovateľa   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvodu zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011