znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 52/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové   Mesto   nad   Váhom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 Er   183/2008   a   postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 3 CoE 176/2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 183/2008 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 3 CoE 176/2012.

Sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti   zaoberá   inter   alia poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov.   Z   dôvodu   nesplnenia   povinností   zo   strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom   exekúcie   na   podklade   exekučného   titulu   (notárska   zápisnica,   pozn.). Prvostupňový súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, avšak v priebehu jej vykonávania následne ex offo exekúciu uznesením sp. zn. 5 Er 183/2008 z 20. apríla 2012 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Na základe odvolania sťažovateľky bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. 5 Er 183/2008 z 20. apríla 2012 potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. 3 CoE 176/2012 z 8. augusta 2012.

V   sťažnosti   sťažovateľka   uvádza,   že   sa   nemohla „...   stotožniť   s   odôvodnením označeného   rozhodnutia   porušovateľa   a   to   tak   po   stránke   právnej,   ako   aj   po   stránke skutkovej   a   preto   podal   proti   nemu   odvolanie.   Navyše,   sťažovateľ   podal   po   podaní odvolania návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ! Porušovateľ v prvom rade a ani porušovateľ v druhom rade   nerozhodli   do   skončenia   konania   o   návrhu   sťažovateľa   na   prerušenie   konania! Porušovateľ v druhom rade rozhodol priamo o odvolaní sťažovateľa a to tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, rozhodnutie je obsahom uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8. 8. 2012, sp. zn. 3 CoE 176/2012. V danom rozhodnutí sa súd vôbec nezmieňuje o procesnom návrhu sťažovateľa! Práve chýbajúca procesná činnosť porušovateľov vecne vyjadrená   vydaním   rozhodnutia   o   návrhu   sťažovateľa   na   prerušenie   konania   postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ, ako aj úplná ignorácia právnej argumentácie a tvrdení sťažovateľa vo vzťahu k nutnosti súdu konať položením   prejudiciálnych   otázok   Súdnemu   dvoru   Európskej   únie,   zásadným   spôsobom porušila základné práva sťažovateľa...“.

Sťažovateľka   odôvodňuje   požiadavku   prerušenia   konania   postupom   podľa   §   109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tým, že «súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.».

Podľa   sťažovateľky „...   všeobecný   súd   nereagoval   primeraným,   zrozumiteľným a ústavne   akceptovateľným   spôsobom   v súlade   s platným   právnym   poriadkom   na   návrh sťažovateľa na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy   o fungovaní   EÚ   a porušil   preto   jeho   právo   na   súdnu   ochranu,   resp.   právo   na spravodlivý súdny proces.“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, alternatívne   postupom   krajského   súdu   v   napadnutom   konaní,   uznesenie   krajského   súdu sp. zn. 3 CoE 176/2012 z 8. augusta 2012 zruší a vec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti uznesenia krajského súdu sp. zn. 3 CoE 176/2012 z 8. augusta   2012   v   súlade   s   §   52   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa a tej istej veci, odmietne ju ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd zo spisu vedeného pod sp. zn. Rvp 13627/2012 zistil, že sťažovateľka už 2. novembra 2012 doručila ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej (zhodne s touto sťažnosťou) okrem iného namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.   5   Er   183/2008   a   postupom   krajského   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 CoE 176/2012, pričom v tejto súvislosti okrem iného formuluje aj výhrady voči tomu, že vo veci konajúce všeobecné súdy nepožiadali Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej   otázke.   O   tejto   sťažnosti   vedenej   na   ústavnom   súde   pod   sp.   zn. Rvp 13627/2012 nebolo doteraz rozhodnuté.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2013