SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 519/2025-11
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov, zastúpených Acta legal s.r.o., Drobného 27, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 45C/10/2024 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľov, s kutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. septembra 2025 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 45C/10/2024. Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiadajú o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 3 000 eur a náhrady trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako žalobcovia sa návrhom na vydanie upomínacieho platobného rozkazu z 15. novembra 2023 domáhali zaplatenia sumy 9 000 eur s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) vydal 6. decembra 2023 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná 10. januára 2024 odpor, na základe ktorého bol platobný rozkaz zrušený. Upomínací súd postúpil 24. apríla 2024 vec mestskému súdu, pričom do dňa podania ústavnej sťažnosti nebolo v napadnutom konaní právoplatne rozhodnuté.
3. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom mestského súdu. Sťažovatelia zrekapitulovali doterajší priebeh napadnutého konania, pričom osobitne poukázali na to, že mestský súd od 13. mája 2024, keď zaslal jednotlivým stranám sporu vyjadrenia, nevykonal žiaden procesný úkon smerujúci k nariadeniu pojednávania alebo vydaniu rozhodnutia vo veci samej. Nejde pritom o právne či skutkovo zložitú vec, ale o bežnú občianskoprávnu vec, ktorá za štandardných okolností nevykazuje zvýšenú náročnosť. Sťažovatelia sa svojím správaním nepričinili o zbytočné prieťahy, ale, naopak, sa domáhali rozhodnutia opakovanými žiadosťami o určenie pojednávaní (8. 7. 2024 a 25. 6. 2025, pozn.), ako aj sťažnosťou na prieťahy adresovanou predsedovi mestského súdu (16. 9. 2025, pozn.). Zbytočné prieťahy boli spôsobené výlučne postupom mestského súdu, ktorý je vo veci nečinný už 1 rok a 4 mesiace.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom mestského súdu v napadnutom konaní, pričom zbytočné prieťahy mali byť spôsobené výlučne jeho nečinnosťou.
5. Z relevantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva. V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnú sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011). V tomto kontexte ústavný súd dáva do pozornosti aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 15. 10. 1999, č. 26614/95, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, č. 32967/96, body 64, 65 a 66).
6. Celková dĺžka napadnutého konania od podania návrhu upomínaciemu súdu je 1 rok a 10 mesiacov, od postúpenia veci mestskému súdu uplynul 1 rok a 5 mesiacov. Táto dĺžka konania sama osebe nemá ústavnoprávne relevantnú intenzitu, ktorá by aj pri naznačenom období nečinnosti zo strany mestského súdu v súčasnosti vyžadovala prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Celková dĺžka napadnutého konania je aktuálne zlučiteľná s právom sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého porušenie namietajú.
7. Ústavný súd vzhľadom na súbežne podanú sťažnosť na prieťahy predsedovi mestského súdu zo strany sťažovateľov považuje za korektné dať mu priestor na vysporiadanie sa s naznačeným prieťahom a zaujatie relevantných opatrení na odstránenie ich právnej neistoty.
8. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnenú.
9. Toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľom podať ústavnému súdu v budúcnosti novú ústavnú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2025
Ladislav Duditš
predseda senátu



