znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 517/2011-19

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 13.   decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosti obchodných spoločností C., s. r. o., L., J., s. r. o., S., H., s. r. o., L., Z., s. r. o., L., a P., s. r. o., M., zastúpených advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozhodnutiami   Daňového   úradu   K.   č. 738/230/28625/10/Kaš   z 20. decembra   2010,   č.   738/230/28254/10/Kaš   z   13.   decembra 2010,   č. 738/230/28522/10/Kaš   zo   16.   decembra   2010,   č.   738/230/28815/10/Kaš z 22. decembra 2010, č. 738/230/2285/11/Ric z 2. februára 2011 a Daňového úradu T. č. 740/230/63-9220/11/Maže   z   8.   apríla   2011   a postupom,   ktorý   predchádzal   ich   vydaniu, a tiež   rozhodnutiami   Daňového   riaditeľstva   Slovenskej   republiky   č.   I/223/11542-59237/2011/999608-r z 15. júla 2011, č. I/223/13561-69293/2011/999608-r zo 4. júla 2011, č. I/223/12893-66723/2011/990057-r z 21. júna 2011, č. I/223/11319-58670/2011/990057-r z 12. júla 2011, č. I/221/12015-61333/2011/990447-r zo 6. júna 2011 a č. I/223/12849-65503/2011/999541-r z 21. júna 2011 a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 2569/2011, Rvp 2570/2011, Rvp 2571/2011, Rvp 2572/2011, Rvp 2573/2011 a sp. zn. Rvp 2574/2011   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2569/2011.

2. Sťažnosti obchodných spoločností C., s. r. o., J., s. r. o., H., s. r. o., Z., s. r. o., a P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 29. septembra 2011 doručená sťažnosť spoločnosti C., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka 1“), zastúpenej advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Daňového   riaditeľstva   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „daňové   riaditeľstvo“)   a   jeho   rozhodnutím   č.   I/223/11542-59237/2011/999608-r z 15. júla 2011 a postupom Daňového úradu K. (ďalej len „daňový úrad   1“   alebo   „správca   dane   1“)   a   jeho   rozhodnutím   č.   738/230/28625/10/Kaš   z   20. decembra 2010. Sťažnosti bola po doručení pôvodne pridelená sp. zn. Rvp 2569/2011.

Daňový úrad 1 vykonal u sťažovateľky 1 kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2009, o výsledku ktorého vyhotovil protokol č. 738/320/14296/2010/Her z 29. novembra 2010.

Na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly vydal správca dane 1 dodatočný platobný   výmer   č.   738/230/28625/10/Kaš   z   20.   decembra   2010,   v   ktorom   daňovému subjektu   nepriznal   nadmerný   odpočet   za   zdaňovacie   obdobie   október   2009   v   sume 7 281,18 € a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 613,70 €. Daňový úrad 1 nepriznal právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 10102009/V (DPH v sume 4 040,54 €) a dodávateľskej faktúry č. 25102009/V (DPH v sume 3 854,34 €) vystavenej dodávateľom M. V., M., za dodanie 424 m3 guľatiny „smrek“. Tento postup správca dane 1 odôvodnil nepreukázaním reálnosti uskutočnených obchodov zo strany sťažovateľky 1.

Proti   dodatočnému platobnému výmeru   č.   738/230/28625/10/Kaš z 20.   decembra 2010   vydanému   správcom   dane   1   sťažovateľka   1   podala   17.   januára   2011   odvolanie s odôvodnením,   že   daňová   kontrola   bola   vykonávaná   v   rozpore   so   zákonom   a   vstupy u sťažovateľky   1   v   rámci   kontroly   neboli   uznané   napriek   tomu,   že   výstupy   u jej dodávateľov uznané boli. Sťažovateľka 1 ďalej v odvolaní zo 17. januára 2011 poukazuje aj na iné skutočnosti, podľa jej názoru relevantné na rozhodnutie.

Daňové   riaditeľstvo   vydalo   rozhodnutie   č.   I/223/11542-59237/2011/999608-r z 15. júla   2011,   ktorým   odvolaniu   sťažovateľky   1   nevyhovelo   a   potvrdilo   dodatočný platobný výmer daňového úradu 1 č. 738/230/28625/10/Kaš z 20. decembra 2010 s tým, že sa v plnej miere stotožnilo s jeho argumentáciou.

Sťažovateľka   1   je   toho   názoru,   že   daňové   riaditeľstvo   postupovalo   v   rozpore so zákonom,   dôsledkom   čoho   bolo   i   následné   vydanie   nezákonného   rozhodnutia č. I/223/11542-59237/2011/999608-r   z   15.   júla   2011,   a   nezákonne   postupoval   i daňový úrad 1, ktorý vydal dodatočný platobný výmer č. 738/230/28625/10/Kaš z 20. decembra 2010.   Z   tohto   dôvodu   predmetné rozhodnutia v celom   rozsahu   napadla sťažovateľka   1 žalobou o preskúmanie rozhodnutia v súlade s § 249 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) podanou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“).

Sťažovateľka 1 navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné práva sťažovateľa: C. s. r. o. so sídlom L., podľa čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   slobôd   postupom   porušovateľa   v   I.   rade   a   jeho   rozhodnutím   č. I/223/11542-59237/2011/999608-r zo dňa 15. 07. 2011 a postupom porušovateľa v II. rade a   jeho   rozhodnutím   -   dodatočným   platobným   výmerom   Daňového   úradu   K.   č. 738/230/28625/10/Kaš zo dňa 20. 12. 2010, porušené boli.

Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/223/11542-59237/2011/999608-r zo dňa 15.   07.   2011   sa   zrušuje   a   Daňovému   riaditeľstvu   SR   ako   porušovateľovi   v   I.   rade   sa zakazuje pokračovať v porušovaní čl. čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2., čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Dodatočný platobný výmer Daňového úradu K. č. 738/230/28625/10/Kaš zo dňa 20. 12. 2010 sa zrušuje a Daňovému úradu K. sa zakazuje pokračovať v porušovaní čl. čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2, čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Sťažovateľovi:   C.   s.   r.   o.   so   sídlom   L.,   sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 €, ktoré sú porušovatelia v I. a II.   rade povinní uhradiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Porušovatelia v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 314,18 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Ústavnému súdu bola 29. septembra 2011 doručená sťažnosť spoločnosti J., s. r. o.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka   2“),   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   M.   G.,   K.,   vo   veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom daňového riaditeľstva   a   jeho   rozhodnutím   č.   I/223/13561-69293/2011/999608-r   zo   4.   júla   2011 a daňového úradu 1 a jeho rozhodnutím č. 738/230/28254/10/Kaš z 13. decembra 2010. Sťažnosti bola po doručení pôvodne pridelená sp. zn. Rvp 2570/2011.

Daňový úrad 1 vykonal u sťažovateľky 2 kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2009, o výsledku ktorého vyhotovil protokol č. 738/320/25276/10/Pal z 5. novembra 2010.

Na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly vydal správca dane 1 dodatočný platobný výmer č. 738/230/28254/10/Kaš z 13. decembra 2010, ktorým daňovému subjektu nepriznal   nadmerný   odpočet   za   zdaňovacie   obdobie   október   2009   v   sume   46 657,79   € a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 599 924,37 €. Daňový úrad 1 nepriznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr.

Sťažovateľka 2 v tejto súvislosti v sťažnosti uvádza:„Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 646.582,16 € z faktúr vystavených dodávateľmi a to konkrétne:

M. V., M., V. s. r. o. S., T. s. r. o. so sídlom L., D. a. s. so sídlom S., T. s. r. o., so sídlom T., D. s. r. o. so sídlom V., S. s. r. o. so sídlom M., S., spol. s. r. o. so sídlom M., T. s. r.   o.   so   sídlom   V.   a   spoločnosť   T.   s.   r.   o.   so   sídlom   V.   Presný   zoznam   faktúr   podľa jednotlivých   subjektov   je   uvedený   i   na   str.   4   rozhodnutia   žalovaného   v   II.   rade   č.   č. I/223/13561-69293/2011/999608-r zo dňa 04. 07. 2011.“

Proti   dodatočnému platobnému výmeru   č.   738/230/28254/10/Kaš z 13.   decembra 2010   vydanému   správcom   dane   1   sťažovateľka   2   podala   17.   januára   2011   odvolanie s odôvodnením,   že   daňová   kontrola   bola   vykonávaná   v   rozpore   so   zákonom   a   vstupy u sťažovateľky   2   v   rámci   kontroly   neboli   uznané   napriek   tomu,   že   výstupy   u jej dodávateľov uznané boli. Sťažovateľka 2 ďalej v odvolaní zo 17. januára 2011 poukazuje aj na iné skutočnosti, podľa jej názoru relevantné na rozhodnutie.

Daňové   riaditeľstvo   vydalo   rozhodnutie   č.   I/223/13561-69293/2011/999608-r zo 4. júla   2011,   ktorým   odvolaniu   sťažovateľky   2   nevyhovelo   a   potvrdilo   dodatočný platobný výmer daňového úradu 1 č. 738/230/28254/10/Kaš z 13. decembra 2010 s tým, že sa v plnej miere stotožnilo s jeho argumentáciou.

Sťažovateľka   2   je   toho   názoru,   že   daňové   riaditeľstvo   postupovalo   v   rozpore so zákonom,   dôsledkom   čoho   bolo   i   následné   vydanie   nezákonného   rozhodnutia č. I/223/13561-69293/2011/999608-r   zo 4. júla   2011,   a   nezákonne   postupoval   i daňový úrad 1, ktorý vydal dodatočný platobný výmer č. 738/230/28254/10/Kaš z 13. decembra 2010.   Z   tohto   dôvodu   predmetné rozhodnutia v celom   rozsahu   napadla sťažovateľka   2 žalobou o preskúmanie rozhodnutia v súlade s § 249 OSP podanou krajskému súdu.

Sťažovateľka 2 navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné práva sťažovateľa: J. s. r. o. so sídlom S., podľa čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   slobôd   postupom   porušovateľa   v   I.   rade   a   jeho   rozhodnutím   č. I/223/13561-69293/2011/999608-r zo dňa 04. 07. 2011 a postupom porušovateľa v II. rade a   jeho   rozhodnutím   -   dodatočným   platobným   výmerom   Daňového   úradu   K.   č. 738/230/28254/10/Kaš zo dňa 13. 12. 2010, porušené boli.

Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/223/13561-69293/2011/999608-r zo dňa 04.   07.   2011   sa   zrušuje   a   Daňovému   riaditeľstvu   SR   ako   porušovateľovi   v   I.   rade   sa zakazuje pokračovať v porušovaní čl. čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2., čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Dodatočný platobný výmer Daňového úradu K. č. 738/230/28254/10/Kaš zo dňa 13. 12. 2010 sa zrušuje a Daňovému úradu K. sa zakazuje pokračovať v porušovaní čl. čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Sťažovateľovi: J. s. r. o. so sídlom S., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 €, ktoré sú porušovatelia v I. a II. rade povinní uhradiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Porušovatelia v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 314,18 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

3. Ústavnému súdu bola 29. septembra 2011 doručená sťažnosť spoločnosti H., s. r. o.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľka   3“),   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   M.   G.,   K.,   vo   veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom daňového riaditeľstva   a jeho rozhodnutím   č.   I/223/12893-66723/2011/990057-r z 21. júna 2011 a postupom daňového úradu 1 a jeho rozhodnutím č. 738/230/28522/10/Kaš zo 16. decembra 2010. Sťažnosti bola po doručení pôvodne pridelená sp. zn. Rvp 2571/2011.

Daňový úrad 1 vykonal u sťažovateľky 3 kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného   odpočtu   za   zdaňovacie   obdobie   máj   2009,   o   výsledku   ktorého   vyhotovil protokol č. 738/320/5845/2010/Hvi z 25. novembra 2010.

Sťažovateľka 3 v tejto súvislosti v sťažnosti uvádza: «Na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 738/230/28522/10/Kaš zo dňa 16. 12. 2010, v ktorom daňovému subjektu nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume 7.280,42 €. Daňový úrad K. nepriznal právo na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2009 z nákupu tovaru na základe dvoch faktúr od dodávateľa M. V. M. Išlo o faktúru č. 08052009/V zo dňa 8. 5. 2009 v celkovej sume 20.641,70 €, z toho DPH 19% v sume 3.295,74 € za dodanie guľatiny „smrek“ v množstve 177 m2 a jednotkovej cene 98 €/m3, ktorá bola uhradená v hotovosti dňa 9. 5. 2009 a o faktúru č. 24052009/V zo dňa 24. 5. 2009 v celkovej sume 24.956,70 €, z toho DPH v sume 3.984,68 € za dodanie guľatiny „smrek“ v množstve 214 m3 a jednotkovej cene 98 m3, ktorá bola uhradená v hotovosti dňa 25. 5. 2009. Tento postup správca dane odôvodnil nepreukázaním reálnosti uskutočnených obchodov zo strany žalobcu.»

Proti dodatočnému platobnému výmeru č. 738/230/28522/10/Kaš zo 16. decembra 2010   vydanému   správcom   dane   1   sťažovateľka   3   podala   28.   januára   2011   odvolanie s odôvodnením,   že   daňová   kontrola   bola   vykonávaná   v   rozpore   so   zákonom   a   vstupy u sťažovateľky   3   v   rámci   kontroly   neboli   uznané   napriek   tomu,   že   výstupy   u jej dodávateľov uznané boli. Sťažovateľka 3 ďalej v odvolaní z 28. januára 2011 poukazuje aj na iné skutočnosti, podľa jej názoru relevantné na rozhodnutie.

Daňové   riaditeľstvo   vydalo   rozhodnutie   č.   I/223/12893-66723/2011/990057-r z 21. júna   2011,   ktorým   odvolaniu   sťažovateľky   3   nevyhovelo   a   potvrdilo   dodatočný platobný výmer daňového úradu 1 č. 738/230/28522/10/Kaš zo 16. decembra 2010 s tým, že sa v plnej miere stotožnilo s jeho argumentáciou.

Sťažovateľka   3   je   toho   názoru,   že   daňové   riaditeľstvo   postupovalo   v   rozpore so zákonom,   dôsledkom   čoho   bolo   i   následné   vydanie   nezákonného   rozhodnutia č. I/223/12893-66723/2011/990057-r   z 21. júna   2011,   a   nezákonne   postupoval   i daňový úrad 1, ktorý vydal dodatočný platobný výmer č. 738/230/28522/10/Kaš zo 16. decembra 2010.   Z   tohto   dôvodu   predmetné rozhodnutia v celom   rozsahu   napadla sťažovateľka   3 žalobou o preskúmanie rozhodnutia v súlade s § 249 OSP podanou krajskému súdu.

Sťažovateľka 3 navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné práva sťažovateľa: H. s. r. o. so sídlom L., podľa čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   slobôd   postupom   porušovateľa   v   I.   rade   a   jeho   rozhodnutím   č. I/223/12893-66723/2011/990057-r zo dňa 21. 06. 2010 a postupom porušovateľa v II. rade a   jeho   rozhodnutím   -   dodatočným   platobným   výmerom   Daňového   úradu   K.   č. 738/230/28522/10/Kaš zo dňa 16. 12. 2010, porušené boli.

Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/223/12893-66723/2011/990057-r zo dňa 16. 12. 2010 (správne má byť 21. júna 2011, pozn.) sa zrušuje a Daňovému riaditeľstvu SR ako porušovateľovi v I. rade sa zakazuje pokračovať v porušovaní čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods.   2.,   čl.   35 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Dodatočný platobný výmer Daňového úradu K. č. 738/230/28522/10/Kaš zo dňa 16. 12. 2010 sa zrušuje a Daňovému úradu K. sa zakazuje pokračovať v porušovaní čl. čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Sťažovateľovi:   H.   s.   r.   o.   so   sídlom   L.,   sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 €, ktoré sú porušovatelia v I. a II. rade povinní uhradiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Porušovatelia v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 314,18 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4.   Ústavnému   súdu   bola   29.   septembra   2011   doručená   aj   ďalšia   sťažnosť sťažovateľky 3 zastúpenej advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom daňového riaditeľstva a jeho rozhodnutím č. I/223/11319-58670/2011/990057-r z 12. júla 2011 a daňového úradu 1 a jeho rozhodnutím č.   738/230/28815/10/Kaš   z   22.   decembra   2010.   Sťažnosti   bola   po   doručení   pôvodne pridelená sp. zn. Rvp 2572/2011.

Daňový úrad 1 vykonal u sťažovateľky 3 kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného   odpočtu   za   zdaňovacie   obdobie   máj   2009,   o výsledku   ktorého   vyhotovil protokol   č.   738/320/5845/2010/Hvi   z 25.   novembra   2010   a za   zdaňovacie   obdobie november   2009,   o   výsledku   ktorého   vyhotovil   protokol   č.   738/320/24969/2010/Žig z 2. novembra   2010   a dodatok   k protokolu   č.   738/320/28280/2010/Žig   zo   14.   decembra 2010.

Sťažovateľka 3 v tejto súvislosti v sťažnosti uvádza:«Správca   dane   neuznal   právo   na   odpočítanie   dane   v   sume   7.507,09   €   z   faktúr vystavených od dodávateľa: M. V., M. Jednalo sa o faktúru číslo 08112009/V (interné číslo FP 0800023) zo dňa 8. 11. 2009 v celkovej sume 22.391 €, z toho DPH v sume 3.575,04 € - za dodanie guľatiny „smrek“ v množstve 192 m2 a jednotkovej cene 98 €/m3, ktorá bola uhradená v hotovosti dňa 9. 11. 2009 a faktúru č. 24112009/V (interné číslo FP 0800022) zo dňa 24. 11. 2009 v celkovej sume 28.571,90 €, z toho DPH v sume 4.561,90 €, za dodanie   guľatiny   „smrek“   v   množstve   245   m3 a   jednotkovej   cene   98   €/m3.   Predmetná faktúra bola uhradená v hotovosti dňa 25. 11. 2009.»

Proti   dodatočnému platobnému výmeru   č.   738/230/28815/10/Kaš z 22.   decembra 2010   vydanému   správcom   dane   1   sťažovateľka   3   podala   28.   januára   2011   odvolanie s odôvodnením,   že   daňová   kontrola   bola   vykonávaná   v   rozpore   so   zákonom   a   vstupy u sťažovateľky   3   v   rámci   kontroly   neboli   uznané   napriek   tomu,   že   výstupy   u jej dodávateľov uznané boli. Sťažovateľka 3 ďalej v odvolaní z 28. januára 2011 poukazuje aj na iné skutočnosti, podľa jej názoru relevantné na rozhodnutie.

Daňové   riaditeľstvo   vydalo   rozhodnutie   č.   I/223/11319-58670/2011/990057-r z 12. júla   2011,   ktorým   odvolaniu   sťažovateľky   3   nevyhovelo   a   potvrdilo   dodatočný platobný výmer daňového úradu 1 č. 738/230/28815/10/Kaš z 22. decembra 2010 s tým, že sa v plnej miere stotožnilo s jeho argumentáciou.

Sťažovateľka   3   je   toho   názoru,   že   daňové   riaditeľstvo   postupovalo   v   rozpore so zákonom,   dôsledkom   čoho   bolo   i   následné   vydanie   nezákonného   rozhodnutia č. I/223/11319-58670/2011/990057-r   z 12. júla   2011,   a   nezákonne   postupoval   i daňový úrad 1, ktorý vydal dodatočný platobný výmer č. 738/230/28815/10/Kaš z 22. decembra 2010.   Z   tohto   dôvodu   predmetné rozhodnutia v celom   rozsahu   napadla sťažovateľka   3 žalobou o preskúmanie rozhodnutia v súlade s § 249 OSP podanou krajskému súdu.

Sťažovateľka 3 navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné práva sťažovateľa: H. s. r. o. so sídlom L., podľa čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   slobôd   postupom   porušovateľa   v   I.   rade   a   jeho   rozhodnutím   č. I/223/11319-58670/2011/990057-r zo dňa 12. 07. 2011 a postupom porušovateľa v II. rade a   jeho   rozhodnutím   -   dodatočným   platobným   výmerom   Daňového   úradu   K.   č. 738/230/28815/10/Kaš zo dňa 22. 12. 2010, porušené boli.

Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/223/11319-58670/2011/990057-r zo dňa 12.   07.   2011   sa   zrušuje   a   Daňovému   riaditeľstvu   SR   ako   porušovateľovi   v   I.   rade   sa zakazuje pokračovať v porušovaní čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2., čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Dodatočný platobný výmer Daňového úradu K. č. 738/230/28815/10/Kaš zo dňa 22. 12. 2010 sa zrušuje a Daňovému úradu K. sa zakazuje pokračovať v porušovaní čl. čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Sťažovateľovi:   H.   s.   r.   o.   so   sídlom   L.,   sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 €, ktoré sú porušovatelia v I. a II. rade povinní uhradiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Porušovatelia v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 314,18 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

5. Ústavnému súdu bola 29. septembra 2011 doručená sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľka   4“),   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   M.   G.,   K.,   vo   veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom daňového riaditeľstva   a jeho rozhodnutím   č.   I/221/12015-61333/2011/990447-r zo 6. júna 2011 a postupom daňového úradu 1 a jeho rozhodnutím č. 738/230/2285/11/Ric z 2. februára 2011. Sťažnosti bola po doručení pôvodne pridelená sp. zn. Rvp 2573/2011.

Daňový úrad 1 vykonal u sťažovateľky 4 kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2009, o výsledku ktorého vyhotovil protokol č. 738/320/27580/2010/BALÁ z 3. decembra 2010.

V tejto súvislosti sťažovateľka 4 v sťažnosti uvádza:«neuznal právo na odpočítanie dane v sume 16.088,44 € z faktúr vystavených od dodávateľa: M. V., M. Jednalo sa o faktúru číslo 18112009/V zo dňa 18. 11. 2009 za predaj guľatiny „smrek“ v objeme 276 m3 so základom dane 27.048 €, DPH 19% 5.139,12 €, faktúru č. 02112009/V1 zo dna 02. 11. 2009 za predaj guľatiny „smrek“ v objeme 342 m3 so základom dane 33.516 €, DPH 19% 6.368,04 € a faktúru č. 21112009/V zo dňa 21. 11. 2009 za predaj guľatiny „smrek“ v objeme 279 m3 so základom dane 27.342 €, DPH 19% v sume 5.194,98 €.»

Proti dodatočnému platobnému výmeru č. 738/230/2285/11/Ric z 2. februára 2011 vydanému   správcom   dane   1   sťažovateľka   4   podala   25.   februára   2011   odvolanie s odôvodnením,   že   daňová   kontrola   bola   vykonávaná   v   rozpore   so   zákonom   a   vstupy u sťažovateľky   4   v   rámci   kontroly   neboli   uznané   napriek   tomu,   že   výstupy   u jej dodávateľov uznané boli. Sťažovateľka 4 ďalej v odvolaní z 25. februára 2011 poukazuje aj na iné skutočnosti, podľa jej názoru relevantné na rozhodnutie.

Daňové   riaditeľstvo   vydalo   rozhodnutie   č.   I/221/12015-61333/2011/990447-r zo 6. júna   2011,   ktorým   odvolaniu   sťažovateľky   4   nevyhovelo   a   potvrdilo   dodatočný platobný výmer daňového úradu 1 č. 738/230/2285/11/Ric z 2. februára 2011 s tým, že sa v plnej miere stotožnilo s jeho argumentáciou.

Sťažovateľka   4   je   toho   názoru,   že   daňové   riaditeľstvo   postupovalo   v   rozpore so zákonom,   dôsledkom   čoho   bolo   i   následné   vydanie   nezákonného   rozhodnutia č. I/221/12015-61333/2011/990447-r   zo 6. júna   2011,   a   nezákonne   postupoval   i daňový úrad 1, ktorý vydal dodatočný platobný výmer č. 738/230/2285/11/Ric z 2. februára 2011. Z tohto dôvodu predmetné rozhodnutia v celom rozsahu napadla sťažovateľka 4 žalobou o preskúmanie rozhodnutia v súlade s § 249 OSP podanou krajskému súdu.

Sťažovateľka 4 navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné práva sťažovateľa: Z. s. r. o. so sídlom L., podľa čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2 a čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   slobôd   boli   postupom   porušovateľa   v   I.   rade   a   jeho   rozhodnutím č. I/221/12015-613337/2011/990447-r   zo   dňa   06.   06.   2011   a   postupom   porušovateľa v II. rade a jeho rozhodnutím - dodatočným platobným výmerom Daňového úradu K. č. 738/230/2285/11/Ric zo dňa 02.02. 2011, porušené.

Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/221/12015-61333/2011/990447-r zo dňa 06.   06.   2011   sa   zrušuje   a   Daňovému   riaditeľstvu   SR   ako   porušovateľovi   v   I.   rade   sa zakazuje pokračovať v porušovaní čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2., čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Dodatočný platobný výmer Daňového úradu K. č. 738/230/2285/11/Ric zo dňa 02. 02. 2011 sa zrušuje a Daňovému úradu K. sa zakazuje pokračovať v porušovaní čl. čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2, čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Sťažovateľovi   -   Z.   s.   r.   o.   so   sídlom   L.,   sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 €, ktoré sú porušovatelia v I. a II. rade povinní uhradiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Porušovatelia v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 314,18 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Za porušovateľov základného práva sťažovateľky 1 až 4 označujú daňový úrad 1 a daňové riaditeľstvo.

Sťažovateľky 1 až 4 v tejto súvislosti zhodne poukazujú na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 118/08 z 10. decembra 2009, z ktorého citujú: „Ak účastník konania vedeného podľa   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   511/1992   Zb.   o   správe   daní   a   poplatkov a o zmenách   v   sústave   územných   finančných   orgánov   v   znení   neskorších   predpisov spochybní nezaujatosť všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, nemá orgán verejnej správy možnosť výberu, ako bude ďalej postupovať. Je totiž povinný postupovať spôsobom, ktorý je pre takýto prípad zákonom o správe daní predpísaný. To znamená, že o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov musí byť rozhodnuté v zmysle § 24 ods. 5 zákona o správe daní.   Nie   je   možné   tento   postup   obísť   tak,   že   bez   rozhodnutia   o   námietke   sa   dotknutí zamestnanci orgánu verejnej správy fakticky vylúčia z konania a nahradia zamestnancami iného orgánu verejnej správy podriadeného tomu istému vyššiemu orgánu verejnej správy, a to bez zmeny miestnej príslušnosti orgánu verejnej správy.“

Uvedené právne závery podľa nich plne akceptuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) (napr. rozsudok sp. zn. 8 Sžf/7/2009 z 1. júla 2010, sp. zn. 6 Sžf/19/2010 zo 16. júna 2010).

Sťažovateľky 1 až 4 tvrdia, že ich sťažnosti sú prípustné v zmysle § 53 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), keďže vyčerpali všetky dostupné opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie sú oprávnené podľa osobitných predpisov. Podľa ich názoru neexistuje iný súd okrem ústavného súdu, ktorý by v označenej právnej veci   chránil   ich   základné   práva   a slobody,   keďže   z už uvedených   faktov   je zrejmé,   že daňové riaditeľstvo a daňový úrad 1 nerešpektovali už vydané a právoplatné rozhodnutia súdu   (napr.   rozsudok   krajského   súdu   z 9.   septembra   2010,   č.   k.:   6   S/16346/2010-25 a rozsudok   krajského   súdu   z 28.   októbra   2010,   č.   k.:   6 S/19701/2010-28,   ako   aj nález ústavného   súdu   sp.   zn.   II.   ÚS   118/08   z 10. decembra   2009,   ktorý   považujú   za   právne záväzný).

6. Ústavnému súdu bola 29. septembra 2011 faxom a 30. septembra 2011 poštou doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka 5“, spolu ďalej len „sťažovateľky“), zastúpenej advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom daňového riaditeľstva a jeho rozhodnutím č. I/223/12849-65503/2011/999541-r z 21. júna 2011 a postupom Daňového úradu T. (ďalej len   „daňový   úrad   2“   alebo   „správca   dane   2“)   a   jeho   rozhodnutím   č.   740/230/63-9220/11/Maže z 8. apríla 2011. Sťažnosti bola po doručení pôvodne pridelená sp. zn. Rvp 2574/2011.

Dňa 23. novembra 2010 daňový úrad 2 začal u sťažovateľky 5 kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2010.

Sťažovateľka 5 v sťažnosti uvádza:„V upovedomení o vykonaní kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. I/332/PD-3180/201/Kar zo dňa 04. 11. 2010 správca dane požiadal sťažovateľa, aby v lehote do 8 dní odo dňa začatia kontroly, t. j. do 01. 12. 2010 predložil všetky účtovné, daňové a iné doklady preukazujúce všetky hospodárske operácie, účtovné operácie a účtovné prípady, vrátane evidencie a záznamov rozhodujúcich pre určenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010, ktoré sú potrebné na vykonanie daňovej kontroly....

Keďže   sťažovateľ   nestihol   z   objektívny   príčin   doklady   požadované   v   stanovenej lehote predložiť, porušovateľ v I. rade ako správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie a zapožičanie dokladov č. I/332/124124/2010/Kar zo dňa 04. 11. 2010. M. V., vtedajší štatutárny zástupca spoločnosti P., s. r. o. sa na základe telefonického dohovoru (úradný záznam č. I/332/126637/2010/Kar zo dňa 13. 12. 2010, ktorý navrhuje žalobca konajúcemu súdu vyžiadať ako dôkaz v tomto konaní od porušovateľa v I. rade) dostavil dňa 14. 12. 2010 do priestorov porušovateľa v I. rade, za účelom predloženia účtovných a daňových dokladov na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010. Správca dane spísal s daňovým subjektom - sťažovateľom, zápisnicu o ústnom pojednávaní č. I/332/127017/2010/Kar, v ktorej uviedol, že prevzal od daňového subjektu - sťažovateľa, účtovné doklady č. 1 - 135. Po prevzatí dokladov však porušovateľ v I. rade až dňa 16. 02. 2011 zaslal sťažovateľovi opakovanú výzvu č. I/332/18481/19816/2011/Kar, v ktorej ho vyzval, aby v lehote do 15 dní od doručenia výzvy predložil ďalšie doklady bližšie špecifikované v tejto výzve, napriek skutočnosti, že sťažovateľ predložil všetky relevantné účtovné doklady, preukazujúce jeho tvrdenia uvedené v daňovom priznaní, ktoré správca dane potvrdil aj v zápisnici o ústnom pojednávaní   dňa   14.   12.   2010   č. I/332/127017/2010/Kar.   Doklady   boli   sťažovateľovi vrátené na ústnom pojednávaní dňa 11. 01. 2011, kde hlavným predmetom konania bolo vrátenie zapožičaných dokladov spoločnosti P., s. r. o., čoho dôkazom je zápisnica o ústnom pojednávaní č. I/332/2327/2011 zo dňa 11. 01. 2011....

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam správca dane dospel k záveru, že sťažovateľ opomenul opakovanú výzvu správcu dane a doklady ním žiadané nepredložil, preto Daňový úrad T. pristúpil k uloženiu pokuty v zmysle ust. § 35 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a vydal dňa 08. 04. 2011 rozhodnutie č. 740/230/63-9220/11/Maže, ktorým uložil sťažovateľovi pokutu vo výške 10.000 € za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy v zmysle ust. § 15 ods. 5 písm. a, d, a g, zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. V súlade s ustanovením § 35 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb.   má   správca   dane   právo   uložiť   daňovému   subjektu   pokutu   až   do   výšky   33.190   €   v prípade, ak daňový subjekt nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane.... Sťažovateľ   podal   teda   proti   vyššie   uvedenému   rozhodnutiu   o   uložení   pokuty v zákonnej lehote dňa 03. 05. 2011 odvolanie v elektronickej forme a následne poštou dňa 11. 05. 2011, keďže mal za to, že si povinnosť predložiť relevantné účtovné doklady, riadne splnil.   V   podanom   odvolaní   namietal,   že   predložil   všetky   relevantné   účtovné   doklady, preukazujúce jeho tvrdenia uvedené v daňovom priznaní, ktoré správca dane potvrdil aj v zápisnici   o   ústnom   pojednávaní   dňa   14.   12.   2010   č.   I/332/127017/2010/Kar.   Ako   už sťažovateľ uviedol vyššie, doklady boli sťažovateľovi vrátené na ústnom pojednávaní dňa 11.   01.   2011,   kde   hlavným   predmetom   konania   bolo   vrátenie   zapožičaných   dokladov spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   čoho   dôkazom   je   zápisnica   o   ústnom   pojednávaní č. 1/332/2327/2011   zo   dňa   11.   01.   2011.   Na   základe   uvedených   skutočností   žiadal predmetné rozhodnutie o uložení pokuty zrušiť. Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ neporušil svoju povinnosť nepeňažnej povahy za ktorú mu bola uložená pokuta, naopak túto povinnosť si riadne splnil. Rozhodnutie o uložení pokuty je preto nesprávne, nakoľko pokuta nemôže byť uložená za porušenie povinnosti, ktorá bola riadne splnená....

Následne porušovateľ v I. rade vydal dňa 21. 06. 2011 rozhodnutie č. I/223/12849- 65503/2011/999541-r,   ktorým   odvolaniu   žalobcu   nevyhovel   a   potvrdil   rozhodnutie Daňového úradu T. č. 740/230/63-9220/11/Maže zo dňa 08. 04. 2011, t. j. porušovateľa v II. rade s tým, že sa v plnej miere stotožnil s argumentáciou porušovateľa v II. rade.... Sťažovateľ má jednoznačne za to, že porušovateľ v I. rade postupoval v rozpore so zákonom, dôsledkom čoho bolo i následné vydanie nezákonného rozhodnutia č. DRSR č. I/223/12849-65503/2011/999541-r zo dňa 21. 06. 2011, kde sa v plnej miere stotožnil s nezákonným   rozhodnutím   porušovateľa   v II.   rade   č.   740/230/63-9220/11/Maže   zo   dňa 08. 04. 2011, ktorý uložil sťažovateľovi pokutu vo výške 10.000 € za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy v zmysle ust. § 15 ods.   5 písm.   a,   d,   a g, zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb., hoci táto povinnosť bola riadne splnená. Z tohto dôvodu predmetné rozhodnutia napadol sťažovateľ žalobou o preskúmanie zákonnosti v súlade s ust. § 249 O. s. p. v celom rozsahu.“

Sťažovateľka 5 navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné práva sťažovateľa: P. s. r. o. so sídlom M., podľa čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   slobôd   boli   postupom   porušovateľa   v   I.   rade   a   jeho   rozhodnutím   č. I/223/12849-65503/2011/999541-r zo dňa 21. 06. 2011 a postupom porušovateľa v II. rade a jeho rozhodnutím č. 740/230/63-9220/11/Maže zo dňa 08. 04. 2010, porušené.

Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/223/12849-65503/2011/999541-r zo dňa 21.   06.   2011   sa   zrušuje   a   Daňovému   riaditeľstvu   SR   ako   porušovateľovi   v   I.   rade   sa zakazuje pokračovať v porušovaní čl. čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods. 2., čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Rozhodnutie   č.   740/230/63-9220/11/Maže   zo   dňa   08.   04.   2010   sa   zrušuje a Daňovému úradu T. sa zakazuje pokračovať v porušovaní čl. čl. 46. ods. 1 a 2., čl. 12. ods.   2,   čl.   35   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a slobôd.

Sťažovateľovi   -   P.   s.   r.   o.   so   sídlom   M.,   sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 €, ktoré sú porušovatelia v I. a II. rade povinní uhradiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Porušovatelia v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 314,18 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľky   (okrem   sťažnosti   sťažovateľky   3   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. Rvp 2572/2011) v súlade s § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde navrhli, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom odklade napadnutých rozhodnutí daňového riaditeľstva a dodatočných platobných   výmerov   daňového   úradu   1   a daňového   úradu   2   až   do   právoplatného rozhodnutia vo veci samej, keďže v prípade vymáhania nezákonne dodanenej sumy im hrozí závažná ujma a sú toho názoru, že tento odklad nie je v rozpore s verejným záujmom.

II.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a vecne a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých správnych orgánov.

V danom prípade sa sťažnosti vedené dosiaľ pod sp. zn. Rvp 2569/2011, sp. zn. Rvp 2570/2011, sp. zn. Rvp 2571/2011, sp. zn. Rvp 2572/2011, sp. zn. Rvp 2573/2011 a sp. zn.   Rvp   2574/2011   týkajú   daňového   úradu   1,   daňového   úradu   2   a daňového riaditeľstva,   v zásade   takmer   tých   istých   správnych   orgánov,   pričom   navyše   sú   takmer identické z hľadiska použitej právnej argumentácie, ako aj z hľadiska základného právneho problému, o ktorom musí ústavný súd rozhodnúť.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažností rozhodol podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde o ich spojení na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

a) postupom daňového riaditeľstva

- v konaní vedenom pod č. I/223/11542-59237/2011/999608-r a jeho rozhodnutiam z 15. júla 2011,

- v konaní vedenom pod č. I/223/113561-69293/2011/999608-r a jeho rozhodnutím zo 4. júla 2011,

- v konaní vedenom pod č. I/223/12893-66723/2011/990057-r a jeho rozhodnutím z 21. júna 2011,

- v konaní vedenom pod č. I/223/11319-58670/2011/990057-r a jeho rozhodnutím z 12. júla 2011,

- v konaní vedenom pod č. I/221/12015-61333/2011/990447-r a jeho rozhodnutím zo 6. júna 2011,

- v konaní vedenom pod   č. I/223/12849-65503/2011/999541-r a jeho rozhodnutím z 21. júna 2011

b) postupom daňového úradu 1

-   v konaní   vedenom   pod   č.   738/230/28625/10/Kaš   a jeho   rozhodnutím z 20. decembra 2010,

-   v konaní   vedenom   pod   č.   738/230/28254/10/Kaš   a jeho   rozhodnutím z 13. decembra 2010,

-   v konaní   vedenom   pod   č.   738/230/28522/10/Kaš   a jeho   rozhodnutím zo 16. decembra 2010,

-   v konaní   vedenom   pod   č.   738/230/28815/10/Kaš   a jeho   rozhodnutím z 22. decembra 2010,

- v konaní vedenom pod č. 738/230/2285/11/Ric a jeho rozhodnutím z 2. februára 2011, a

c) postupom daňového úradu 2 v konaní vedenom pod č. 740/230/63-9220/11/Maže a jeho rozhodnutím z 8. apríla 2011.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takú   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie   (m.   m. I. ÚS 115/07).

Ústavný súd môže prijať sťažnosť na ďalšie konanie a meritórne o nej rozhodnúť až vtedy, ak príslušné orgány verejnej moci už nemajú možnosť namietaný stav zásahu do základných práv alebo slobôd napraviť.

Iba za predpokladu, že sťažovateľ využil všetky jemu dostupné právne prostriedky súdnej   a   inej   ochrany   svojho   základného   práva   alebo základnej   slobody   a   nebol   s   ich uplatnením úspešný, môže predložiť sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pre namietané porušenie svojho základného práva alebo slobody ústavnému súdu. K tomu treba dodať, že sťažovateľ   nemá   podľa   ústavy,   zákona   o   ústavnom   súde   a stabilizovanej   judikatúry ústavného súdu   na výber, ktorý   z oboch ústavne existujúcich   systémov súdnej   ochrany využije, ale je povinný postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na poskytnutie ktorej je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľom ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zisťoval, či ochranu tých práv, porušenie   ktorých   sťažovateľky   namietajú,   neposkytujú   všeobecné   súdy   na   základe   im dostupných   opravných   prostriedkov,   prostredníctvom   ktorých   možno   zabezpečiť   účinnú ochranu týchto práv. Rozhodnutím daňových orgánov možno nepochybne zasiahnuť do základných   práv   alebo   slobôd   účastníka   daňového   konania.   Takýto   zásah/porušenie   do základných práv a slobôd sa však môže stať predmetom konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   len   vtedy,   ak   by   im   nebolo   možné   poskytnúť   ochranu   prostredníctvom účinného a dostupného právneho prostriedku nápravy pred všeobecnými súdmi (m. m. I. ÚS 102/05).

Sťažovateľky vo svojich sťažnostiach uvádzajú, že v predmetnej veci podali zároveň so   sťažnosťami   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   adresovanými   ústavnému   súdu   aj   žaloby o preskúmanie zákonnosti označených rozhodnutí daňového riaditeľstva, daňového úradu 1 a daňového úradu 2 podľa § 249 OSP v celom rozsahu (ktoré tvoria aj súčasť príloh ich sťažností ústavnému súdu) krajskému súdu, pričom podľa § 250j ods. 2 OSP žiadali zrušiť rozhodnutia   daňového   riaditeľstva,   daňového   úradu   1   a daňového   úradu   2   a   zastaviť označené   konania.   V   uvedených   žalobách   uplatnili   argumentáciu   porovnateľnú s argumentáciou   uplatnenou   v   sťažnostiach   doručených   ústavnému   súdu   a   navrhli,   aby krajský súd uznesením odložil vykonateľnosť žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov.

Ústavný súd zistil, že v čase predbežného prerokovania sťažností ústavným súdom krajský súd o žalobách sťažovateliek vedených na tomto súde vo veci vedenej pod sp. zn. 6 S 121/2011 (na ústavnom súde - sp. zn. Rvp 2569/2011), vo veci vedenej pod sp. zn. 7 S 103/2011 (na ústavnom súde - sp. zn. Rvp 2570/2011), vo veci vedenej pod sp. zn. 6 S 122/2011 (na ústavnom súde - sp. zn. Rvp 2571/2011), vo veci vedenej pod sp. zn. 6 S 120/2011 (na ústavnom súde - sp. zn. Rvp 2572/2011), vo veci vedenej pod sp. zn. 7 S 104/2011 (na ústavnom súde - sp. zn. Rvp 2573/2011) a vo veci vedenej pod sp. zn. 6 S 119/2011 (na ústavnom súde - sp. zn. Rvp 2574/2011) nerozhodol. Vo veci vedenej pod sp. zn. 6 S 121/2011 (na ústavnom súde - sp. zn. Rvp 2569/2011) ústavný súd zistil, že 1. decembra 2011 bolo rozhodnuté o zastavení konania voči daňovému úradu 1.

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého vyčerpanie   všetkých   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje a na použitie   ktorých   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   právnych   predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom (IV. ÚS 177/05, IV. ÚS 142/2010, IV. ÚS 180/2010).

V nadväznosti na uvedené dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že sťažovateľky majú so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu v systéme všeobecného   súdnictva   k   dispozícii   účinný   právny   prostriedok   na   dosiahnutie   ochrany svojich   základných   práv   a slobôd,   ktorých   porušenie   v   konaní   pred   ústavným   súdom namietajú,   a preto   ústavný   súd   ich   sťažnosti   odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci na ich prerokovanie.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažností   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   rozhodovať o ďalších požiadavkách sťažovateliek.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2011