znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 516/2011-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   13.   decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., spol. s r. o., K., zastúpenej JUDr. I. T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   úradným   záznamom   Okresného   súdu   Košice   I zo 16. marca   2011   spísaným   v reštrukturalizačnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   32 R/3/2010   a postupom,   ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   P.,   spol.   s   r.   o., o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., spol. s r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) a práva pokojne užívať majetok   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len,,dodatkový protokol“) úradným záznamom Okresného súdu Košice   I   (ďalej   len  ,,okresný   súd“)   zo   16.   marca   2011   (ďalej   len   „úradný   záznam“) spísaným v reštrukturalizačnom konaní vedenom pod sp. zn. 32 R/3/2010 a postupom, ktorý mu predchádzal.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: «Uznesením zo dňa 28. 12. 2010, sp. zn.: 32/3/2010 (zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 1/11 dňa 03. 01. 2011) Okresný súd Košice I povolil reštrukturalizáciu na spoločnosť   S.   s.   r.   o.   v   reštrukturalizácii,   so   sídlom:...,   spoločnosť   zapísaná   do Obchodného   registra   Okresného   súdu   Košice   I,   odd.: Sro,   ako   na   dlžníka   (ďalej   len „dlžník“) a vyzval veriteľov, aby si v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásili   spôsobom   ustanoveným   zákonom   svoje   pohľadávky.   Súd   zároveň   do   funkcie správcu ustanovil S., k. s., so sídlom kancelárie K. (ďalej len „správca“).

Sťažovateľ ako veriteľ doručil v stanovenej lehote a v potrebnom počte rovnopisov Okresnému   súdu   Košice   I   ako   aj   správcovi   820   prihlášok   aj   so   súhrnným   prehľadom, z ktorých vyplývalo, že sťažovateľ ako veriteľ, prihlásil do reštrukturalizácie voči správcovi všetky pohľadávky uvedené v súhrnnom prehľade obsiahnutom v dôkazných prílohách.... Sťažovateľovi   bolo   dňa   28.   02.   2011   doručené   Potvrdenie   správcu   o   doručení prihlášky   správcovi   v   zmysle   ust.   §   122   ods.   8   zákona   č.   7/2005   Z.   z.   o   konkurze a reštrukturalizácii zo dňa 24. 02. 2011 (ďalej len „potvrdenie“).

V poučení o nedostatkoch, ktoré bolo obsiahnuté v predmetnom potvrdení, poučil správca sťažovateľa ako veriteľa, o následkoch nedostatkov v prihláškach a v súhrnnom prehľade tým, že odkázal na znenie ustanovenia § 122 odsek 5, § 122 odsek 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a na znenie ustanovenia § 26 odsek 3 a § 26 odsek 2 písmeno d) Vyhlášky číslo 665/2005 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Správca v predmetnom poučení oznámil, že „súhrnný prehľad sa nezhoduje s údajmi uvedenými na prihláške č. 320“ a zároveň konštatoval aj to, že je „nesprávny súčet istiny a úrokov z omeškania na prihláške č. 178 a následne nesprávne uvedenie celkovej sumy na prihláške v súhrnnom prehľade.“...

Dňa 16.   03.   2011,   bol   JUDr.   A.   R.,   vyšším súdnym úradníkom   Okresného   súdu Košice I, za účasti Mgr. M. L., vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Košice I a Bc. L. G. ako osoby poverenej správcom podstaty, ktorá sa dostavila na Okresný súd Košice I v termíne od 07.   03.   2011 do 16.   03.   2011 za účelom porovnania údajov zapísaných do konečného zoznamu pohľadávok s údajmi uvedenými v prihláškach, doručených súdu v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.: 32R/3/2010, spísaný úradný záznam (ďalej len „úradný záznam“), v ktorom bolo uvedené nasledovné: „Správca podstaty tunajšiemu súdu oznámil, že pri kontrole všetkých uňho podaných prihlášok, v ktorých si veritelia uplatnili pohľadávky zistil skutočnosť, že prihláška vedená na tunajšom súde pod číslom 2253 s uvedeným veriteľom P., spol. s r. o., K. bola tak na tunajšom súde ako aj u správcu podstaty podaná tak, že k prihláškam veriteľa bol pripojený súhrnný prehľad, ktorý neobsahoval údaje uvedené v podanej prihláške (nezhoda údajov bola zistená u prihlášky vedenej na súde pod číslom 2253 kde sa nezhodovala celková suma uvedená   v   samotnej   prihláške   vo výške   149,96   €   so   sumou   tejto   prihlášky   uvedenou   v súhrnnom prehľade vo výške 149,97 €). Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 122 ods. 5 ZKR   sa   z   tohto   dôvodu   na prihlášky   veriteľa   v   reštrukturalizácii   neprihliada,   uvedená skutočnosť spôsobila, že sa taktiež neprihliada na prihlášky vedené na tunajšom súde pod číslom   1934   až   2252   a   2254   až   2753   s   uvedeným   veriteľom:   P.,   spol.   s.   r.   o.,   K.   Z uvedeného dôvodu sa na jeho prihlášky v reštrukturalizácii neprihliada. Z tohto dôvodu správca neprihliadal a nezapísal do zoznamu pohľadávok prihlášku vedenú na tunajšom súde pod č. 2253. Z uvedeného dôvodu sa taktiež prihlášky vedené na tunajšom súde pod číslom 1934 až 2252 a 2254 až 2753 okrem prihlášok vedených na súde pod číslom 2111, 2448, 2482, 2483, 2731, ktoré správca podstaty nezapísal do zoznamu pohľadávok a to tak ako je nižšie uvedené, trvalým spôsobom prečiarkli a na každom rovnopise prihlášky sa uviedol   zákonný   dôvod   neprihliadnutia,   dátum   neprihliadania   a podpisy   osôb vykonávajúcich porovnávanie prihlášok.

O uvedenej skutočnosti súd skonštatoval nasledovné: „Správca podstaty postupoval správne, keď vyššie uvedenú prihlášku nezaradil do ním zostaveného konečného zoznamu a to z dôvodu, že k prihláške veriteľa bol pripojený súhrnný prehľad, ktorý neobsahoval údaje uvedené v podanej prihláške.“

Zároveň súd považoval za potrebné uviesť (a to aj napriek skutočnosti, že v zmysle ustanovenia § 122 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa podľa názoru správcu na všetky prihlášky veriteľa P., spol. s r. o., K. v reštrukturalizácii neprihliada), že: „Správca podstaty tunajšiemu súdu oznámil, že pri kontrole všetkých uňho podaných prihlášok, v ktorých si veritelia uplatnili pohľadávky zistil skutočnosť, že prihlášky vedené na tunajšom súde pod č. 2111, 2448, 2482, 2483, 2713 s uvedeným veriteľom: P., spol. s r. o.,   K.   boli tak na tunajšom súde ako aj u správcu podstaty podané tak,   že predmetné prihlášky mali nesprávne vyplnenú sumu pohľadávky čo do celkovej sumy, čím nespĺňajú všetky   náležitosti,   tak   ako   to   vyžaduje   vyhláška   Ministerstva   Slovenskej   republiky   č. 665/2005 Z. z.. Uvedené je ďalším dôvodom prečo sa na predmetné prihlášky neprihliada. Aj   z tohto   dôvodu   na   tieto   prihlášky správca   podstaty neprihliadal   a   nezapísal   ich   do zoznamu pohľadávok. (...)“

O uvedenej skutočnosti súd skonštatoval nasledovné: „Správca podstaty postupoval správne, keď vyššie uvedené prihlášky nezaradil do ním zostaveného konečného zoznamu a to   popri   vyššie   uvedenom   dôvode   v   zmysle   ust.   §   122   ods.   5   ZKR   aj   z   dôvodu,   že predmetné prihlášky mali nesprávne vyplnenú sumu pohľadávky čo do celkovej sumy.“... Sťažovateľ má za to, že správca ako aj vyšší súdny úradník nesprávne vykladali ustanovenie § 122 odsek 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácie, na ktoré sa v úradnom zázname   zo   dňa   16.   03.   2011   odvolávajú,   keď   IBA   z   dôvodu,   že   u   prihlášky   vedenej na Okresnom   súde   Košice   I   pod   číslom   2253   sa   nezhodovala   celková   suma   uvedená v samotnej prihláške vo výške 149,96 € so sumou tejto prihlášky uvedenou v súhrnnom prehľade vo výške 149,97 €, neprihliadli ani na prihlášky vedené na Okresnom súde Košice I pod číslom 1934 až 2252 a 2254 až 2753.

Z   úradného   záznamu   zo   dňa   16.   03.   2011   vyplýva,   že formálne,   resp.   obsahové náležitosti nesplnili LEN PRIHLÁŠKY vedené na Okresnom súde Košice I pod č. 2253, 2111, 2448, 2482, 2483, 2713.

Podľa názoru sťažovateľa je potrebné sankcionovať len tú prihlášku resp. prihlášky, ktorých údaje sa nezhodujú s údajmi v súhrnom prehľade.»

V   odôvodnení   sťažnosti   sťažovateľka   ďalej   poukazuje na   relevantné   ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), na účel zákona podľa dôvodovej správy a zároveň podáva vlastný výklad ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii týkajúcich sa náležitostí prihlášok podľa § 122 tohto zákona.

Sťažovateľka ďalej uviedla, „že postupom Okresného súdu Košice I bolo zasiahnuté do jeho práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   a   to   nielen   z   dôvodu,   že   predmetné   rozhodnutie,   neobsahuje dostatočné   zdôvodnenie   v   ňom   prijatého   právneho   názoru   súdu,   podľa   ktorého   sa neprihliada ani na tie prihlášky veriteľa, ktoré spĺňajú všetky obsahové ako aj formálne náležitosti, ale najmä z dôvodu, že sťažovateľ, ako účastník konania nemal možnosť proti rozhodnutiu   porušovateľa   uplatniť   žiadne   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne prostriedky,   keďže   žiadne   opravné   ani   iné   právne   prostriedky   vo   vzťahu   k   úradnému záznamu pre sťažovateľa neexistujú....

Sťažovateľ   má   za   to,   že   v   dôsledku   evidentne   nesprávnej   interpretácie   dotknutej právnej   normy (§   122   odsek 5   Zákona o   konkurze a   reštrukturalizácii)   bolo   závažným spôsobom   zasiahnuté do   jeho ústavného   práva vlastniť   majetok   v zmysle   čl.   20   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj do práva pokojne užívať svoj majetok v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.... V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľ   namieta   nielen   nesprávny   postup   vyššieho súdneho úradníka, ktorého výsledkom bolo spísanie úradného záznamu (ktorý, vzhľadom na dôsledky,   ktoré   z   jeho   spísania   vyplývajú   pre   tretie   osoby   možno   považovať za rozhodnutie sui generis), ale aj postup správcu, ktorý bol zjavne v rozpore s § 3 odsek 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže v zmysle vyššie uvedeného je evidentné, že nekonal s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to predmetné ustanovenie ukladá.

Vzhľadom na uvedené má sťažovateľ za to, že na prihlášky č. 1934 až 2110, 2112 až 2252,   2254   až   2447,   2449   až   2481,   2484   až   2712   a   2714   až   2753   sa   malo v reštrukturalizácii prihliadať.

Nesprávny   právny   záver   Okresného   súdu   Košice   I   o   neprihliadnutí   na   prihlášky č. 1934 až 2110, 2112 až 2252, 2254 až 2447, 2449 až 2481, 2484 až 2712, 2714 až 2753 (a to aj napriek tomu, že spĺňali všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Zákona o konkurze   a   reštrukturalizácii,   ako   aj   v   zmysle   Vyhlášky   číslo   665/2005   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), navodil právny stav, v ktorom sťažovateľ a to celkom zjavne bez svojho zavinenia, bol pozbavený možnosti vymáhať voči dlžníkovi pohľadávky uplatnené   v   predmetných   prihláškach,   čím   bolo   závažným   spôsobom   zasiahnuté   nielen do jeho práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj do práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.“.

Sťažovateľka tvrdí, že „Výklad, podľa ktorého sa neprihliada na prihlášky č. 1934 až 2110, 2112 až 2252, 2254 až 2447, 2449 až 2481, 2484 až 2712, 2714 až 2753, a to aj napriek tomu, že spĺňali všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj v zmysle Vyhlášky číslo 665/2005 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (z čoho vyplýva, že aj údaje na samotných prihláškach pod číslom 1934 až 2110, 2112 až 2252, 2254 až 2447, 2449 až 2481, 2484 až 2712, 2714 až 2753 sa zhodovali   s   údajmi   na   súhrnnom   prehľade),   považuje   sťažovateľ   za   mimoriadne   tvrdý a ústavne   nekonformný,   keďže   takýto   výklad   bezdôvodne   odopiera   sťažovateľovi   ako veriteľovi právo na súdnu ochranu ohľadne tých prihlášok, ktoré spĺňajú všetky formálne a obsahové náležitosti, ktoré sú uvedené v súhrnom prehľade, a v ktorých sa údaje v nich uvedené zhodujú s údajmi uvedenými v súhrnom prehľade.“.

Sťažovateľka vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby ústavný súd vyhovel jej sťažnosti a nálezom takto rozhodol:

«1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Úradným záznamom zo dňa 16. 03. 2011, spísaným JUDr. A. R., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, za účasti Mgr. M. L., vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Košice I a Bc. L. G. ako osoby poverenej spoločnosťou S., k. s., so sídlom: B., so sídlom kancelárie: K., spoločnosť zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Banská   Bystrica,   odd.:   Sr,   ako   správcom   podstaty,   ktorá   sa   dostavila   na   Okresný   súd Košice   I   v   termíne   od   07.   03.   2011   do   16.   03.   2011   za   účelom   porovnania   údajov zapísaných   do   konečného   zoznamu   pohľadávok   s   údajmi   uvedenými   v prihláškach, doručených súdu v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.   zn.:   32R/3/2010   v   časti   uvedenej   na   strane   4   a   5,   začínajúcej   vetou:   „Správca tunajšiemu   súdu   oznámil,   že   pri   kontrole   všetkých   uňho   podaných   prihlášok,   v ktorých veritelia uplatnili pohľadávky zistil skutočnosť, že prihláška vedená na tunajšom súde (...)“, a končiacej vetou: „Správca podstaty postupoval správne, keď vyššie uvedené prihlášky nezaradil do ním zostaveného konečného zoznamu a to popri vyššie uvedenom dôvode v zmysle ust. § 122 ods. 5 ZKR aj z dôvodu, že predmetné prihlášky mali nesprávne vyplnenú sumu   pohľadávky   čo   do   celkovej   sumy.“,   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo vlastniť majetok v zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo pokojne užívať   majetok   v   zmysle   článku   1   Dodatkového   protokolu   č.   1   k   Dohovoru   o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

3.   Úradný   záznam   zo   dňa   16.   03.   2011,   spísaný   JUDr.   A.   R.,   vyšším   súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, za účasti Mgr. M. L., vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Košice I a Bc. L. G. ako osoby poverenej spoločnosťou S., k. s., so sídlom: B., so sídlom kancelárie: K., spoločnosť zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Banská   Bystrica,   odd.:   Sr,   ako   správcom   podstaty,   ktorá   sa   dostavila   na   Okresný   súd Košice   I   v   termíne   od   07.   03.   2011   do   16.   03.   2011   za   účelom   porovnania   údajov zapísaných   do   konečného   zoznamu   pohľadávok   s   údajmi   uvedenými   v   prihláškach, doručených súdu v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.:   32R/3/2010   v   časti   uvedenej   na   strane   4   a   5,   začínajúcej   vetou:   „Správca tunajšiemu súdu oznámil,   že   pri   kontrole všetkých   uňho podaných prihlášok,   v ktorých veritelia uplatnili pohľadávky zistil skutočnosť, že prihláška vedená na tunajšom súde (...)“, a končiacej vetou: „Správca podstaty postupoval správne, keď vyššie uvedené prihlášky nezaradil   do   ním   zostaveného konečného   zoznamu   a   to   popri   vyššie   uvedenom   dôvode v zmysle   ust.   §   122   ods.   5   ZKR   aj   z   dôvodu,   že   predmetné   prihlášky   mali   nesprávne vyplnenú sumu pohľadávky čo do celkovej sumy.“, sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

4. Okresný súd Košice I je povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného   súdu   zaplatiť   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   výške 10.000 EUR.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Znamená to, že právomoc ústavného súdu je subsidiárna. Zo subsidiárnej štruktúry systému ochrany ústavnosti ďalej vyplýva, že práve všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie   práv   a slobôd   vyplývajúcich   z ústavy   alebo   dohovoru   (I.   ÚS   4/00),   preto právomoc ústavného súdu pri ochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. II. ÚS 13/01), alebo ak všeobecné súdy neposkytnú   ochranu   označenému   základnému   právu   sťažovateľa   v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon ich právomoci.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných   práv   alebo   slobôd   môže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinných prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva   pokojne   užívať   majetok   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   úradným   záznam okresného súdu spísaným v reštrukturalizačnom konaní vedenom pod sp. zn. 32 R/3/2010 a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a to tým, že okresný súd neprihliadol na jej prihlášky v tomto konaní aj napriek tomu, že podľa jej tvrdení spĺňali všetky formálne aj obsahové náležitosti a boli podané riadne a včas.

Podľa čl. 46 ods. l ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto namietané porušenie týchto práv je potrebné posudzovať spoločne.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj   majetok.   Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku   s výnimkou verejného   záujmu   a   za   podmienok,   ktoré   ustanovuje   zákon   a   všeobecné   zásady medzinárodného práva. To však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné,   aby   upravil   užívanie   majetku   v   súlade   so   všeobecným   záujmom   alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

Sťažovateľka   v   rámci   reštrukturalizačného   konania   povoleného   okresným   súdom (uznesenie   sp.   zn.   32   R/3/2010   zverejnené   v   Obchodnom   vestníku   pod   č.   1/11   dňa 3. januára 2011) prihlásila v ustanovenej lehote svoje pohľadávky doručením vyplnených prihlášok   (v   počte   820)   spolu   s   pripojeným   súhrnným   prehľadom   správcovi,   ako   aj okresnému   súdu,   avšak   podľa   názoru   správcu   a aj   okresného   súdu   nie   zákonom ustanoveným spôsobom.

Zo   sťažnosti   sťažovateľky   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   správca   28.   februára   2011 doručil sťažovateľke písomné potvrdenie o doručení prihlášky, v ktorom jej okrem iného oznámil,   že   súhrnný   prehľad   sa   nezhoduje   s   údajmi   uvedenými   na   prihláške   č.   320, a konštatoval aj to, že je nesprávny súčet istiny a úrokov z omeškania na prihláške č. 178 a následne nesprávne uvedenie celkovej sumy na prihláške v súhrnom prehľade. Súčasne ju poučil o následkoch nedostatkov v prihláškach a v súhrnom prehľade s tým, že odkázal na príslušné znenie ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 122 ods. 1 a 5). Po uplynutí   lehoty   na   prihlasovanie   pohľadávok   správca   podstaty   vyhotovil   konečný zoznam pohľadávok, ktorý doručil 2. marca 2011 okresnému súdu.

Podľa   sťažovateľky   jej   potom   okresný   súd   na   základe   úradného   záznamu zo 16. marca   2011   spísaného   vyšším   súdnym   úradníkom   za   účasti   ďalšieho   vyššieho súdneho úradníka a za účasti zástupcu správcu oznámil, že na jej prihlášku neprihliadol z dôvodov, ktoré uviedol v úradnom zázname zo 16. marca 2011, keď uviedol: «Správca podstaty   tunajšiemu   súdu   oznámil,   že   pri   kontrole   všetkých   uňho   podaných   prihlášok v ktorých   si   veritelia   uplatnili   pohľadávky   zistil   skutočnosť,   že   prihláška   vedená na tunajšom súde pod číslom 2253 s uvedeným veriteľom: P., spol. s r. o., K. bola tak na tunajšom súde ako aj u správcu podstaty podaná tak, že k prihláškam veriteľa bol pripojený súhrnný prehľad, ktorý neobsahoval údaje uvedené v podanej prihláške (nezhoda údajov bola zistená u prihlášky vedenej na súde pod číslom 2253 kde sa nezhodovala celková suma uvedená   v   samotnej   prihláške   vo výške   149,96   €   so   sumou   tejto   prihlášky   uvedenou   v súhrnnom prehľade vo výške 149,97 €). Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ust. § 122 ods. 5 ZKR sa z tohoto dôvodu na prihlášky veriteľa v reštrukturalizácii neprihliada uvedená skutočnosť spôsobila, že sa taktiež neprihliada na prihlášky vedené na tunajšom súde pod číslom 1934 až 2252 a 2254 až 2753 s uvedeným veriteľom: P., spol. s r. o., K. Z uvedeného dôvodu   sa   na   jeho   prihlášky   v   reštrukturalizácii   neprihliada.   Z   tohto   dôvodu   správca neprihliadal a nezapísal do zoznamu pohľadávok prihlášku vedenú na tunajšom súde pod č. 2253. Z uvedeného dôvodu sa taktiež prihlášky vedené na tunajšom súde pod číslom 1934 až 2252 a 2254 až 2753 okrem prihlášok vedných na súde pod číslom 2111, 2448, 2482, 2483, 2713 ktoré správca podstaty nezapísal do zoznamu pohľadávok a to tak ako je nižšie uvedené, trvalým spôsobom prečiarkli a na každom rovnopise prihlášky sa uviedol zákonný dôvod neprihliadania, dátum neprihliadania a podpisy osôb vykonávajúcich porovnávanie prihlášok.

Predmetnú   prihlášku   vedenú   na   tunajšom   súde   pod   číslom   2253,   ktorú   správca podstaty   nezapísal   do   zoznamu   pohľadávok,   predložil   spolu   s   pripojeným   záznamom dohliadajúcemu vyššiemu súdnemu úradníkovi JUDr. A. R. na účel kontroly, či správca podstaty postupoval správne, keď prihlášku nezapísal do zoznamu pohľadávok. O uvedenej skutočnosti súd konštatuje nasledovné: „Správca podstaty postupoval správne, keď vyššie uvedenú prihlášku nezaradil do ním zostaveného konečného zoznamu a to z dôvodu, že k prihláške   veriteľa   bol   pripojený   súhrnný   prehľad   ktorý   neobsahoval   údaje   uvedené   v podanej prihláške.“

Napriek tomu, že v zmysle ust. § 122 ods. 5 ZKR sa na všetky prihlášky veriteľa P., spol.   s   r.   o.,   K.   v   reštrukturalizácii   neprihliada súd považuje za   potrebné   uviesť,   že   u niektorých   prihlášok   predmetného   veriteľa   došlo   k   zisteniu   ďalších   nasledujúcich skutočností:

Správca podstaty tunajšiemu súdu oznámil, že pri kontrole všetkých uňho podaných prihlášok v ktorých si veritelia uplatnili pohľadávky zistil skutočnosť, že prihlášky vedené na tunajšom súde pod číslom 2111, 2448, 2482, 2483, 2713 s uvedeným veriteľom: P., spol. s r. o., K. boli tak na tunajšom súde ako aj u správcu podstaty podané tak, že predmetné prihlášky mali nesprávne vyplnenú sumu pohľadávky čo do celkovej sumy, čím nespĺňajú všetky   náležitosti,   tak   ako   to   vyžaduje   vyhláška   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z.. Uvedené je ďalším dôvodom prečo sa na predmetné prihlášky neprihliada. Aj z tohto dôvodu na tieto prihlášky správca podstaty neprihliadal a nezapísal ich do zoznamu pohľadávok. Predmetné prihlášky vedené na tunajšom súde pod číslom 2111, 2448, 2482, 2483, 2713, ktoré správca podstaty nezapísal do zoznamu pohľadávok, predložil   spolu   s   pripojeným   záznamom   dohliadajúcemu   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi JUDr.   A.   R.   na   účel   kontroly,   či   správca   podstaty   postupoval   správne,   keď   prihlášky nezapísal   do   zoznamu   pohľadávok.   O   uvedenej   skutočnosti   súd   konštatuje   nasledovné: „Správca podstaty postupoval   správne,   keď vyššie   uvedené prihlášky   nezaradil   do   ním zostaveného konečného zoznamu a to popri vyššie uvedenom dôvode v zmysle ust. § 122 ods. 5 ZKR aj z dôvodu, že predmetné prihlášky mali nesprávne vyplnenú sumu pohľadávky čo do celkovej sumy.“»

Sťažovateľka tvrdí, že „Spísaním úradného záznamu bol nastolený taký stav, ktorý znemožnil   sťažovateľovi   celkom   zjavne   bez   jeho   zavinenia,   vymáhať   si v reštrukturalizačnom   konaní   pohľadávky,   ktoré   boli   prihlásené   riadne   a   včas,   a   teda pohľadávky, pri ktorých nebola zo strany správcu ani zo strany vyššieho súdneho úradníka osvedčená   existencia   predpokladu,   ktorý   by   legitímne   umožňoval   vylúčenie   týchto pohľadávok   z   vlastníctva   sťažovateľa“. Tvrdí,   že   na   ochranu   svojich   práv,   ktorých porušenie namieta, nemá v konaní všeobecných súdov žiaden účinný prostriedok.

Ústavný súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že úradný záznam spísal vyšší súdny úradník za účasti ďalšieho vyššieho súdneho úradníka a zástupcu správcu.

Podľa   čl.   142   ods.   2   poslednej   vety   ústavy   proti   rozhodnutiu   zamestnanca   súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

Ústavný súd uznesením č. k. PLz. ÚS 1/08-3 zo 16. januára 2008 podľa § 6 zákona o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu prijal stanovisko,   že   vyšší   súdny   úradník   je   podľa   §   2   zákona   č.   549/2003   Z.   z.   o súdnych úradníkoch   v znení   neskorších   predpisov   štátnym   zamestnancom.   Proti   každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vydanému v súdnom konaní je v zmysle čl. 142 ods.   2   poslednej   vety   ústavy   vždy   prípustný   opravných   prostriedok,   o ktorom   vždy rozhoduje sudca, a to aj vtedy, ak osobitný zákon odvolanie alebo iný opravný prostriedok nepripúšťa (m. m. IV. ÚS 200/07).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   namieta   porušenie   svojich   práv   úradným   záznamom spísaným   16.   marca   2011   vyšším   súdnym   úradníkom „za   účelom   porovnania   údajov zapísaných   do   konečného   zoznamu   pohľadávok   s údajmi   uvedenými   v prihláškach doručených súdu v reštrukturalizačnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.: 32 R/3/2010“,   s uvedením   dôvodov,   prečo   niektoré   pohľadávky   správca   do   zoznamu pohľadávok nezapísal.

Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či úradný záznam vzhľadom na svoj obsah možno   považovať   za   rozhodnutie,   ktorým   okresný   súd   mohol   zasiahnuť/porušiť   práva označené sťažovateľkou, a či sťažovateľka v nadväznosti na takto posúdený obsah úradného záznamu a vzhľadom na to, že úradný záznam spísal vyšší súdny úradník, mala k dispozícii účinný prostriedok ochrany svojich práv v systéme všeobecných súdov.

Po   posúdení   obsahu   úradného   záznamu   sťažovateľka   tvrdí,   že   neuznaním pohľadávok vzhľadom na nedodržanie zákonom ustanovenej formy a lehoty podľa § 122 zákona   o konkurze   a reštrukturalizácii,   ktoré   však   podľa   svojho   názoru   uplatnila   riadne a včas, čoho dôsledkom bolo ich vyradenie zo zostaveného konečného zoznamu v rozsahu uvedenom v spísanom úradnom zázname, jej bolo odňaté postavenie veriteľa v uplatnenom rozsahu v rozsahu zníženia jej pohľadávok, čím sa relevantným spôsobom zasiahlo do ňou uvedených práv, ktorých porušenie namieta.

Ústavný súd po posúdení obsahu úradného záznamu dospel k záveru, že vzhľadom na   právnu   relevanciu   účinkov   takto   spísaného   úradného   záznamu   vyšším   súdnym úradníkom má tento záznam charakter rozhodnutia súdu sui generis. Tento právny názor ho viedol k záveru o tom, že aj keď zákon výslovne nedáva možnosť sťažovateľke domáhať sa ochrany   svojich   práv   prostredníctvom   podania   opravného   prostriedku,   podľa   názoru ústavného súdu nemožno, vzhľadom   na čl. 142 ods. 2 poslednú vetu ústavy, vylúčiť jej právo domáhať sa ochrany ňou napadnutých základných práv práve opravným prostriedkom v systéme všeobecných súdov. Iný výklad by odporoval ústave. Tým, že sťažovateľka sa ochrany svojich práv nedomáhala podaním opravného prostriedku na všeobecnom súde, sama rezignovala na ochranu ňou označených práv účinným právnym prostriedkom, ktorý mala   podľa   čl.   142   ods.   2   poslednej   vety   ústavy   k dispozícii.   V nadväznosti   na   toto konštatovanie, rešpektujúc princíp subsidiarity uplatnený v rozhodovacej činnosti ústavného súdu, ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky pre nedostatok svojej právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2011