SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 515/2024-17
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, Podjavorinskej 7, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV (pôvodne Okresného súdu Bratislava I) v konaní vedenom pod sp. zn. B1-8C/192/2014 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-8C/192/2014 v časti týkajúcej sa rozhodovania o náhrade trov konania b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré j e mu Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 713,96 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. septembra 2024 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu (pôvodne okresného súdu) v konaní vedenom pod sp. zn. B1-8C/192/2014 v časti týkajúcej sa rozhodovania o náhrade trov konania.
2. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd už posudzoval postup mestského súdu v napadnutom konaní a svojím nálezom č. k. IV. ÚS 326/2023-26 z 10. augusta 2023 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, mestskému súdu prikázal, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur a náhradu trov konania.
3. Sťažovateľ v aktuálne podanej ústavnej sťažnosti konštatuje, že aj napriek nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 326/2023-26 z 10. augusta 2023 a zákonnej povinnosti rozhodnúť o náhrade trov konania v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj,,CSP“), nebolo do času opätovne podanej ústavnej sťažnosti 24. septembra 2024 rozhodnuté o náhrade trov konania, ktoré sťažovateľ vyčíslil už 16. októbra 2023 a urgoval rozhodnutie súdu osobitným podaním z 29. novembra 2023. Sumárne sťažovateľ uzavrel, že „mestský súd síce po náleze ústavného súdu v merite skončil promptne, v štádiu rozhodovania o výške trov však opätovne možno hovoriť nielen o nerešpektovaní zákonných lehôt na rozhodovanie, ale aj o nerešpektovaní príkazu ústavného súdu. Vec s konštatovaním porušenia ústavných práv strany musí byť všeobecným súdom priorizovaná.“.
4. V petite podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby nálezom rozhodol o porušení jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní, prikázal mu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur a náhradu trov konania.
5. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 515/2024-10 z 22. októbra 2024 ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
II.
Vyjadrenie mestského súdu
6. Mestský súd k podstate podanej ústavnej sťažnosti uviedol, že vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. B1-8C/192/2014-238 z 25. augusta 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. septembra 2023, pričom následne bol vyhlásený dopĺňací rozsudok č. k. B1-8C/192/2014-250 z 10. októbra 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. októbra 2023. Mestský súd rozhodol o výške trov konania uznesením č. k. B1-8C/192/2014-266 z 11. novembra 2024, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Mestský súd si je vedomý toho, že „pri rozhodovaní o výške trov konania nebola dodržaná lehota, ktorú stanovuje § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.“, pričom zo súdnej praxe vyplynulo, že „dodržanie tejto lehoty je častokrát prakticky nemožné, vzhľadom na kapacitné možnosti príslušného súdneho oddelenia a počet spisov, v ktorých je potrebné rozhodovať o výške trov konania.“. V naznačenom smere sa preto mestský súd nestotožnil s tvrdením sťažovateľa o rutinnej až mechanickej povahe rozhodovania o výške náhrady trov konania. Mestský súd ponechal na rozhodnutie ústavného súdu, či „v danom prípade nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o výške trov konania bez zohľadnenia ďalšieho spôsobilo porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.
III.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom mestského súdu v napadnutom konaní, aktuálne pre ústavnú sťažnosť a jej argumentáciu (§ 45 zákona o ústavnom súde), pri rozhodovaní o náhrade trov konania došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v jeho všeobecnom poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 64/2020). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr. IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 64/2020).
9. Povinnosť súdu a sudcu konať vo veci bez prieťahov vyplýva z Civilného sporového poriadku a je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Aj vo fáze rozhodovania o výške náhrady trov konania je súd povinný rešpektovať základný princíp hospodárnosti konania vyjadrený v čl. 17 CSP (IV. ÚS 58/2022, III. ÚS 512/2023). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na rozsudok v prípade Čičmanec proti Slovenskej republike (rozsudok z 28. 6. 2016 o sťažnosti č. 65302/11), ktorým Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) rozhodol okrem iného aj o tom, že dĺžka konania napadnutého sťažnosťou nespĺňala požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a to aj napriek skutočnosti, že toto konanie v čase podania ústavnej sťažnosti prebiehalo podobne ako v tomto prípade už len vo fáze týkajúcej sa trov konania). V bode 50 uvedeného rozsudku ESĽP konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne konania týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa aj fázu konania týkajúcu sa trov) boli rozhodnuté v primeranej lehote (rovnako tak aj IV. ÚS 58/2022, III. ÚS 223/2022, III. ÚS 512/2023).
10. Napadnuté konanie bolo v čase podania ústavnej sťažnosti vo veci samej právoplatne skončené (rozsudok mestského súdu č. k. B1-8C/192/2014-238 z 25. augusta 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. septembra 2023, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. B1-8C/192/2014-250 z 10. októbra 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. októbra 2023). Okresný súd v napadnutom konaní rozhodoval o náhrade trov konania v časovom intervale od 16. októbra 2023 do 11. novembra 2024 (uznesenie mestského súdu č. k. B1-8C/192/2014-266 z 11. novembra 2024, ktoré vydal vyšší súdny úradník), čo ústavný súd vníma ako následok už podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľom, k čomu došlo 24. septembra 2024.
11. Z uvedeného je zrejmé, že právna istota sťažovateľa týkajúca sa práv, ktoré si uplatnil na súde, bola čiastočne dosiahnutá už pred podaním ústavnej sťažnosti a napadnuté konanie prebiehalo už len vo fáze týkajúcej sa rozhodovania o výške trov konania. Všeobecný súd rozhoduje o trovách konania podľa vopred ustanovených zásad a podľa úkonov, ktoré boli v konaní vykonané stranami sporu a ich právnymi zástupcami, preto ústavný súd postup pri rozhodovaní o trovách konania nepovažuje za právne zložitý a vykazujúci osobitnú náročnosť. Rozhodovanie o trovách konania je rutinnou záležitosťou každodennej praxe súdov, preto výrazné predĺženie postupu súdu v napadnutom konaní nie je dôvodné. S poukazom na uvedené je potrebné dospieť k záveru, že dĺžka napadnutého konania vo fáze rozhodovania o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci (rovnako tak aj IV. ÚS 58/2022, III. ÚS 223/2022, III. ÚS 512/2023, IV. ÚS 425/2024).
12. V nadväznosti na uvedené (bod 12) ústavný súd prízvukuje, že mestský súd rozhodoval v napadnutom konaní o náhrade trov konania už po prijatí novelizácie § 262 ods. 2 CSP (zákonom č. 201/2023 Z. z. z 18. mája 2023 účinným od 1. júla 2023), ktorá zaviedla povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť o výške náhrady trov konania v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Táto povinnosť dopadala aj na postup mestského súdu v napadnutom konaní, pričom je zrejmé, že okresný súd túto zákonnú lehotu nerešpektoval, ale ju mnohonásobne prekročil. Nesplnenie povinnosti na rozhodnutie v zákonnej lehote 60 dní je umocnené aj nálezom ústavného súdu č. k. IV. ÚS 326/2023-26 z 10. augusta 2023, ktorým ústavný súd okrem iného aj prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a práve z dôvodu uloženého príkazu mal mestský súd pristúpiť k rozhodovaniu o náhrade trov konania prednostne, čo však opomenul. Navyše ústavný súd už aj pred prijatím spomínanej novelizácie § 262 ods. 2 CSP prízvukoval povinnosť všeobecného súdu pristupovať k rozhodnutiu o náhrade trov konania rešpektovaním princípu hospodárnosti konania vyjadreného v čl. 17 CSP (IV. ÚS 58/2022, III. ÚS 223/2022).
13. V posudzovanej veci je východiskovou skutočnosťou (i) niekoľkonásobné prekročenie zákonnej lehoty na rozhodnutie o náhrade trov konania a (ii) nerešpektovanie príkazu ústavného súdu mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov vysloveného v náleze ústavného súdu č. k. IV. ÚS 326/2023-26 z 10. augusta 2023, v dôsledku čoho tak mestský súd namiesto zákonnej lehoty 60 dní rozhodoval o náhrade trov konania 1 rok (aj to len v dôsledku podanej ústavnej sťažnosti). V dôsledku tohto záveru tak postupom mestského súdu v napadnutom konaní v časti týkajúcej sa rozhodovania o náhrade trov konania došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
14. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Keďže ústavný súd už v náleze č. k. IV. ÚS 326/2023-26 z 10. augusta 2023 prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).
IV.
Primerané finančné zadosťučinenie
15. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
16. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
17. Sťažovateľ požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 eur z dôvodu prieťahov mestského súdu v napadnutom konaní v časti týkajúcej sa rozhodovania o náhrade trov konania.
18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012,1. ÚS 70/2012, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, I. ÚS 341/2018, III. ÚS 187/2018, IV. ÚS 64/2020, tiež Zongorová proti Slovenskej republike z 19. 1. 2010, sťažnosť č. 28923/06 a Ďurech a ďalší proti Slovenskej republike zo 7. 7. 2009, sťažnosť č. 42561/04).
19. Ústavný súd sťažovateľovi priznal výšku primeraného finančného zadosťučinenia v ním požadovanej sume z dôvodu (i) niekoľkonásobného prekročenia zákonnej lehoty na rozhodnutie a (ii) nerešpektovania príkazu ústavného súdu mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov vysloveného v náleze ústavného súdu č. k. IV. ÚS 326/2023-26 z 10. augusta 2023 (bod 2 výroku nálezu).
V.
Trovy konania
20. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania.
21. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.
22. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
23. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2024, a to prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 713,96 eur [za 2 úkony právnej služby patrí sťažovateľovi náhrada trov konania vo výške 686,50 eur a dvakrát režijný paušál vo výške 27,46 eur, spolu tak suma 713,96 eur (bod 3 výroku nálezu)].
24. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
25. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. novembra 2024
Libor Duľa
predseda senátu