znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 511/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2012 predbežne prerokoval návrh JUDr. J. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/29/12-K z 26. júna 2012 a takto

r o z h o d o l :

Návrh JUDr. J. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 17. septembra 2012 doručený návrh JUDr. J. K., B. (ďalej len „navrhovateľ“, v citáciách aj „Klient“), zastúpeného   advokátom   JUDr. D.   S.,   B.,   ktorým   sa   domáha   preskúmania   rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) č. VP/29/12-K z 26. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z návrhu a priloženej dokumentácie vyplýva, že výbor v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ ako bývalý člen dozornej rady štátneho podniku L., š. p., B. (ďalej len „dozorná rada“), nepodal oznámenie podľa § 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v   znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) v lehote ustanovenej ústavným zákonom, čím porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, a na tomto základe mu bola v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) v spojení s čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu uložená pokuta v sume 786 €.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľovi bola za výkon funkcie člena dozornej rady určená mesačná odmena v sume 691 €, pričom v roku 2011 (rok, za ktorý mal podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,   pozn.)   vykonával   túto   verejnú   funkciu   len   v   období   od   1.   januára   2011   do 24. januára 2011, a preto mu bola vyplatená len alikvótna časť mesačnej odmeny v sume 493,97   €.   Keďže   odmena   priznaná   navrhovateľovi   bola   nižšia   ako   priemerná   mesačná nominálna mesačná   mzda   v   hospodárstve   Slovenskej   republiky   za   uplynulý   rok,   výbor uložil navrhovateľovi pokutu v súlade s čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu   v   sume   786   €,   ktorá   zodpovedá   priemernej   nominálnej   mesačnej   mzde v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2011.

Navrhovateľ vo svojom návrhu okrem iného uvádza: „... máme za to, že výška sankcie udelenej Klientovi za porušenie povinnosti podľa čl. 7   Zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   je   značne   neprimeraná   miere   porušenia povinnosti   zo   strany   Klienta,   za   ktoré   bola   udelená   sankcia   podľa   Zákona   o   ochrane verejného záujmu.

Domnievame sa, že jednou zo základných zásad právneho štátu vyjadrených v ústave Slovenskej republiky je predovšetkým vo vzťahu k štátnej moci aj zásada primeranosti, ktorá stanovuje povinnosť orgánov štátnej moci aplikovať pri zásahu do práv a právom chránených záujmov tretích osôb také prostriedky, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu a rozsah primerané skutkovým okolnostiam daného prípadu. Táto zásada vychádza vždy z posúdenia dôležitosti záujmu chráneného zákonom.

Udelenie sankcie predstavuje vždy zásah do práv a právom chránených záujmov osoby, ktorá porušila povinnosť stanovenú zákonom. Udeľovanie sankcií zo strany orgánu verejnej   moci   musí   vždy   prísne   podliehať   podmienke   stanovenej   v   čl.   2   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   a   musí   byť   aj   v   súlade   so   zásadou   primeranosti   zásahu   do   práv a právom   chránených   záujmov   osoby,   ktorá   porušila   povinnosť   stanovenú   zákonom. Sankcia by preto na základe uvedenej zásady primeranosti mala byť primeraná povahe porušenej povinnosti a rozsahu ohrozenia, alebo poškodenia záujmu chráneného zákonom. V danom prípade, objektom ochrany podľa Zákona o ochrane verejného záujmu je nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností a zamedzenie vzniku rozporu osobného záujmu verejného funkcionára s verejným záujmom pri výkone verejnej funkcie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že napriek tomu, že Klient porušil povinnosť stanovenú v čl. 7 Zákona o ochrane verejného záujmu, v čase výkonu funkcie člena dozornej rady štátneho podniku L., š. p. B., nevykonával žiadnu inú obdobnú funkciu, zamestnanie, alebo činnosť, ktorá by bola nezlučiteľná s výkonom funkcie člena dozornej rady uvedeného štátneho podniku, a ktorá by mohla spôsobiť rozpor verejného záujmu pri vykonávaní funkcie člena dozornej rady uvedeného štátneho podniku a jeho osobného záujmu. Nesplnenie povinnosti podľa čl. 7 Zákona o ochrane verejného záujmu, preto podľa nášho názoru nemohlo podstatným spôsobom ohroziť záujem chránený Zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu.   Porušenie   uvedenej   povinnosti   je   preto   aj   s prihliadnutím na dĺžku vykonávania uvedenej funkcie zo strany Klienta potrebné hodnotiť ako málo závažné a tejto závažnosti prispôsobiť aj výšku uloženej sankcie.

Ustanovenie čl. 9 ods. 10 písm. a) Zákona o ochrane verejného záujmu stanovuje, že v prípade porušenia povinnosti podľa čl. 7 Zákona o ochrane verejného záujmu sa ukladá pokuta vo výške zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára. Je zrejmé, že uvedené   ustanovenie   vychádza   z   predpokladu,   že   výkon   funkcie   pri   ktorom   došlo k porušeniu povinnosti podľa čl. 7 Zákona o ochrane verejného záujmu trval počas celého roka, za ktorý malo byť podané oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov.   V   takom   prípade   by   výška   ukladanej   sankcie   mohla   zodpovedať   výške celoročného príjmu z funkcie pri ktorej došlo k porušeniu povinnosti podľa článku 7 Zákona o ochrane verejného záujmu.

V prípade ak by Klient vykonával funkciu počas obdobia 12 mesiacov v roku 2011, bola by mu vyplatená mzda vo výške najmenej 8.000,- EUR. Miera porušenia povinnosti podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 Zákona o ochrane verejného záujmu a ohrozenia verejného záujmu chráneného zákonom, by bola v takom   prípade   výrazne   vyššia   ako   v   prípade   vykonávania   uvedenej   funkcie   po   dobu necelého   kalendárneho   mesiaca.   V   takomto   prípade   by   bolo   možné   Klientovi   uložiť   za nesplnenie,   resp.   porušenie   povinnosti   podľa   čl.   7   ods.   1 Zákona   o ochrane verejného záujmu pokutu vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok, t. j. vo výške 786,- EUR, a túto pokutu by bolo možné vzhľadom na dosiahnutý príjem považovať za primeranú k rozsahu porušenia povinnosti podľa článku 7 ods. 1 Zákona o ochrane verejného záujmu.

Avšak za predpokladu, že príjem Klienta z vykonávania uvedenej funkcie dosiahol za celý rok 2011 celkovú sumu vo výške 493,57 EUR, potom pokutu vo výške 786,- EUR, ktorá značne presahuje príjem dosiahnutý z výkonu funkcie člena dozornej rady Štátneho podniku L., š. p. B., nie je možné považovať za primeranú porušeniu povinnosti za ktorú bola pokuta uložená.

Uvedené ustanovenie čl. 9 ods. 10 Zákona o ochrane verejného záujmu teda nijakým spôsobom   nezohľadňuje   dĺžku   trvania   funkcie,   výšku   príjmu   dosiahnutú   verejným funkcionárom   z   funkcie   pri   ktorej   došlo   k   porušeniu   povinností   podľa   čl.   7   Zákona o ochrane verejného záujmu, alebo akékoľvek iné premenlivé faktory, ktoré vyplývajú na posúdenie   miery   závažnosti   porušenia   povinnosti   podľa   článku   7   Zákona   o   ochrane verejného   záujmu.   Ustanovenie   článku   9   ods.   10   Zákona   o   ochrane   verejného   záujmu a sankcia   ním   stanovená   preto   rozhodne   nie   je   v   súlade   so   zásadou   primeranosti k porušeniu povinnosti chránenej zákonom.

Práve uplatňovanie jednotnej sankcie pre všetky prípady porušenia povinnosti podľa článku 7 Zákona o ochrane verejného záujmu, bez ohľadu na ďalšie okolnosti, spôsobuje podľa nášho názoru v prípade Klienta neprimeranosť výšky stanovenej sankcie k závažnosti porušenia povinnosti podľa čl. 7 Zákona o ochrane verejného záujmu zo strany Klienta. Domnievame sa, že práve v prípade porušenia uvedenej povinnosti zo strany Klienta, závažnosť porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 Zákona o ochrane verejného záujmu, s prihliadnutím na dĺžku trvania funkcie člena dozornej rady štátneho podniku L., š. p., B. a výšku odmeny vyplatenej Klientovi, nedosahuje mieru, ktorá by zodpovedala výške udelenej sankcie.

Máme za to, že ustanovenie čl. 9 ods. 10 Zákona o ochrane verejného záujmu, ktoré nijakým   spôsobom   nezohľadňuje   mieru   závažnosti   porušenia   povinnosti   a   stanovuje jednotnú výšku pokuty bez ohľadu na čas vykonávania funkcie je v rozpore so základnými zásadami primeranosti a rovnosti pred zákonom na ktorých je vybudovaný právny poriadok Slovenskej republiky, a ktoré sú vyjadrené v Ústave Slovenskej republiky.

Považujeme   takéto   ustanovenie   Zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   za diskriminačné   a   neprimerane   poškodzujúce   práva   a   právom   chránené   záujmy   osôb v prípadoch,   kedy   závažnosť   porušenia   uvedenej   povinnosti   podľa   čl.   7   ods.   1   Zákona o ochrane verejného záujmu je s prihliadnutím na dĺžku trvania funkcie, dosiahnutý príjem a ďalšie obdobné okolnosti je málo závažná. V porovnaní s prípadmi, kde porušenie tejto povinnosti dosahuje vzhľadom na okolnosti jeho porušenia vyššiu mieru závažnosti. Takéto   ustanovenie   preto   nerešpektuje   základnú   zásadu   rovnosti   pred   zákonom vyjadrenú   v   čl.   12   Ústavy   Slovenskej   republiky.   Jednotne   ukladaná   výška   pokuty,   bez ohľadu   na   mieru   závažnosti   porušenia   povinnosti   neprimeraným   spôsobom   poškodzuje Klienta   a   iné   osoby,   v   obdobných   prípadoch,   kedy   sankcia   presahuje   príjem   reálne dosiahnutý z funkcie, pri ktorej došlo k porušeniu povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 Zákona o ochrane   verejného   záujmu.   V   takýchto   prípadoch   je   dopad   sankcie   podstatnejší   ako v prípadoch,   kedy   uvedená   funkcia   bola   vykonávaná   počas   celého   roka,   alebo   po   jeho podstatnú časť a je neprimeraný porušeniu povinnosti,

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým preto, že:

a) výšku uloženej pokuty považujeme za neprimeranú k výške odmeny, ktorá bola Klientovi vyplatená za funkciu člena dozornej rady L., š. p. B. v roku 2011,

b) ustanovenie čl. 9 ods. 10 Zákona o ochrane verejného záujmu považujeme za diskriminačné   a   v   rozpore   so   základnými   zásadami   vyjadrenými   v   Ústave   Slovenskej republiky,

týmto   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodnutie   Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 26. 6. 2012, číslo VP/29/12-K   zrušil   v   zmysle   ust.   §   73b   ods.   3   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov znení neskorších predpisov.“

II.

II.1 Relevantná právna úprava

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie riaditeľa štátneho podniku a členov dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a)   či   spĺňa   podmienky   nezlučiteľnosti   výkonu   funkcie   verejného   funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d)   svoje   príjmy   dosiahnuté   v   uplynulom   kalendárnom   roku   z   výkonu   funkcie verejného   funkcionára   a   z   výkonu   iných   funkcií,   zamestnaní   alebo   činností,   v   ktorých vykonávaní   verejný   funkcionár   pokračuje   aj   po   ujatí   sa   výkonu   funkcie   verejného funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

V   zmysle   čl.   7   ods.   5   písm.   d)   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu členovia   dozornej   rady   štátneho   podniku,   ktorých   do   funkcie   ustanovuje   štát   podávajú oznámenie podľa odseku 1 určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   vykonáva výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až zk).

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné   alebo   nepravdivé   údaje   alebo   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo...

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie,   v   čom   je   konanie   alebo   opomenutie   verejného   funkcionára   v   rozpore   s   týmto ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   odôvodnenie   a   poučenie   o   opravnom   prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.

Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na účely tohto ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho   ročného   príjmu   za   predchádzajúci   kalendárny   rok   za   výkon   verejnej   funkcie a v prípade   uloženia   pokuty   v   zmysle   odseku   14   sa   mesačným   platom   verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok   za   výkon   funkcie   štatutárneho   orgánu   alebo predsedu   štatutárneho   orgánu   orgánov verejnej moci a orgánov právnických osôb.

Podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v prípade, ak mesačný plat verejného funkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán uvedený v čl. 9 ods. 1 písm. a), je nižší ako priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky   za   predchádzajúci   kalendárny   rok,   pri   výpočte   sumy   podľa   odseku   10   sa   za mesačný   plat   považuje priemerná   nominálna   mesačná   mzda   v   hospodárstve   Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár   môže   podať   návrh   na   preskúmanie   rozhodnutia   výboru   na   Ústavný   súd Slovenskej   republiky   v   lehote   30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia   podľa   čl.   9   ods.   10,   ktorým   bolo   rozhodnuté   o   pokute   voči   verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodne   o   tomto   návrhu   do   60   dní   odo   dňa   jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

V zmysle § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva konanie o   návrhu vo veci   ochrany   verejného záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

II.2 Skutkové a právne okolnosti posudzovanej veci a ich právne posúdenie

Navrhovateľ sa domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia výboru, ktorým mu bola uložená pokuta v sume 786 € z dôvodu nesplnenia povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v lehote ustanovenej týmto ústavným zákonom.

Ako vyplýva z už citovaného § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, predmet tohto konania,   v   rámci   ktorého   ústavný   súd   plní   funkciu   orgánu   rozhodujúceho   o   opravnom prostriedku   proti   rozhodnutiu   výboru,   je   obmedzený   výlučne   na   posúdenie   konania navrhovateľa   ako   verejného   funkcionára   z   hľadiska   jeho   konformnosti   s   príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym impulzom vzniku tohto konania je konanie verejného funkcionára (za ktorého sa považuje aj člen dozornej rady, pozn.), ktorý je povinný plniť povinnosti vyplývajúce pre neho z ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu.   Ďalším   krokom   determinujúcim   konanie   ústavného   súdu o opravnom prostriedku je konkrétne rozhodnutie výboru, a v neposlednom rade je ním návrh   navrhovateľa,   ktorým   žiada,   aby   ústavný   súd   napadnuté   rozhodnutie   preskúmal. Ústavný súd konštatuje, že vo veci navrhovateľa sú splnené podmienky na konanie o jeho návrhu v zmysle príslušných ustanovení zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ vo svojom návrhu nespochybňuje, že nepodal oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v lehote ustanovenej týmto ústavným zákonom,   namieta však   skutočnosť,   že výška   uloženej pokuty   je „značne   neprimeraná miere porušenia povinnosti“ a nie je primeraná „skutkovým okolnostiam prípadu“, a to aj s poukazom na skutočnosť, že v roku 2011, za ktorý mal podať oznámenie, vykonával verejnú funkciu (funkciu člena dozornej rady) len 24 dní, za čo mu bola vyplatená iba odmena v sume 493,57 €. V tejto súvislosti sťažovateľ tvrdí, že ustanovenie čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je „diskriminačné a v rozpore so základnými zásadami   vyjadrenými   v   Ústave   Slovenskej   republiky“,   keďže „nijakým   spôsobom nezohľadňuje mieru závažnosti porušenia povinnosti a stanovuje jednotnú výšku pokuty bez ohľadu   na čas vykonávania   funkcie je v rozpore so základnými zásadami primeranosti a rovnosti pred zákonom na ktorých je vybudovaný právny poriadok Slovenskej republiky, a ktoré sú vyjadrené v Ústave Slovenskej republiky“.

Vychádzajúc z na vec sa vzťahujúcich právnych noriem citovaných v časti II.1 tohto uznesenia,   ústavný   súd   konštatuje,   že   na   navrhovateľa   ako   člena   dozornej   rady,   ktorý vykonával túto verejnú funkciu v roku 2011 (aj keď len 24 dní), sa v rozhodnom čase (v čase do 31. marca 2012) vzťahovali povinnosti ustanovené ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, teda aj povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o   ochrane   verejného   záujmu.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   navrhovateľ   nepodal   toto oznámenie v lehote ustanovenej týmto ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu zákonom, t. j. nesplnil povinnosť ustanovenú týmto ústavným zákonom, výbor začal proti nemu konanie z vlastnej iniciatívy, pričom mu uložil pokutu v sume 786 € aplikujúc čl. 9 ods. 10 písm. a) v spojení s čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ústavný súd konštatuje,   že   výška   pokuty   bola výborom   určená   v súlade s označenými ustanoveniami tohto ústavného zákona.

Ústavný   súd   vo   svojej   ustálenej   judikatúre   konštantne   uvádza,   že   postup a rozhodnutie orgánu verejnej moci (v posudzovanom prípade výboru), ktoré vychádzajú z aplikácie   konkrétnej   procesnoprávnej   úpravy   alebo   hmotnoprávnej   úpravy,   v   zásade nemožno   hodnotiť   ako   porušovanie   základných   práv   a   slobôd   (m.   m.   I.   ÚS   8/96, I. ÚS 6/97), a teda ani porušovanie iných ustanovení ústavy, príp. ústavných zákonov.

V   nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   ústavný   zákon   o   ochrane verejného   záujmu   nedáva   možnosť   orgánom,   ktoré   rozhodujú   o   porušení   povinností verejnými funkcionármi podľa tohto ústavného zákona (a teda aj výboru), odpustiť uloženie pokuty, príp. ju zmierniť (znížiť jej výšku) s ohľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci. V takejto situácii nemožno ústavne relevantným spôsobom namietať ani v konaní pred ústavným   súdom   v   konaní   o   preskúmanie   rozhodnutia   vo   veciach   ochrany   verejného záujmu výšku pokuty, ktorá bola napadnutým rozhodnutím výboru navrhovateľovi uložená. Ústavný súd preto považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a z ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné.

Ústavný   súd   nemá   dôvod   spochybňovať   námietky   navrhovateľa   smerujúce proti diskriminačnému   a   neproporcionálnemu   pôsobeniu   ním   označených   ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktoré ustanovujú výšku pokuty, resp. spôsob jej výpočtu za nesplnenie povinností podľa tohto ústavného zákona (najmä čl. 9 ods. 10 a 16 tohto ústavného zákona), a ani zaujímať k nim svoje stanovisko.   V tejto súvislosti   ale považuje za potrebné zdôrazniť, že ani jemu zákon o ústavnom súde (a ani ústava, príp. ústavný zákon o ochrane verejného záujmu) nepriznáva vo vzťahu k pokutám uloženým verejným funkcionárom podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu moderačné oprávnenie, t. j. v prípade, ak výška pokuty bola výborom uložená v súlade s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, musí ju rešpektovať ako vecne správnu a z ústavného hľadiska nespochybniteľnú. Ústavný súd je totiž tiež štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti), ktorý je viazaný ústavou. V čl. 2 ods. 2 ústavy je explicitne vyjadrený jeden zo základných princípov právneho štátu, v zmysle ktorého môžu štátne orgány (a teda aj ústavný súd) konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa musí dôsledne riadiť vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich mu z čl. 125 a nasl. ústavy a ďalej konkretizovaných v zákone o ústavnom súde, a preto nemôže ani vo veci navrhovateľa rozhodnúť nad rámec svojich právomocí.

II.3 Aplikácia ustanovení zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu na konanie o preskúmanie rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu

Z už citovaného § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde možno vyvodiť, že v zásade každý typ konania pred ústavným súdom („...ak tento zákon neustanovuje inak“) pozostáva z dvoch štádií, a to z predbežného prerokovania návrhu na začatie konania a z konania vo veci samej.

Z § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde síce vyplýva, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia výboru vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom rozhoduje ústavný súd vo veci samej buď uznesením, ktorým potvrdí napadnuté rozhodnutie výboru, alebo nálezom, ktorým napadnuté rozhodnutie výboru zruší. Konaniu vo veci samej ale aj v tomto type konania pred ústavným súdom (keďže osobitná úprava konania o preskúmanie rozhodnutia výboru vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom obsiahnutá v ustanoveniach § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde neustanovuje, pokiaľ ide povinnosť predbežného prerokovania každého návrhu na neverejnom zasadnutí, inak, pozn.) podľa doterajšej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   predchádza   predbežné   prerokovanie návrhu, v rámci ktorého môže senát ústavného súdu odmietnuť návrh už v tomto štádiu konania, a to v prípade, že zistí existenciu niektorého z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona   o   ústavom   súde.   Takýmto   dôvodom   je aj   zistenie,   že   podaný   návrh   je   celkom nedôvodný a evidentne bez nutnosti ďalšieho skúmania ho možno kvalifikovať ako návrh zjavne neopodstatnený. V takomto prípade nepovažuje ústavný súd za nevyhnutné ani za účelné rozhodovať najskôr o prijatí návrhu na ďalšie konanie a následne v konaní vo veci samej napadnuté uznesenie výboru uznesením potvrdiť (m. m. IV. ÚS 2/07).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že námietky, ktoré uplatnil navrhovateľ proti napadnutému rozhodnutiu výboru, sú z hľadiska platnej ústavnej a zákonnej úpravy zjavne irelevantné, a preto nesignalizujú žiadnu reálnu možnosť   zrušiť   toto   rozhodnutie   (podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde)   po prípadnom prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol návrh navrhovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2012