znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 511/2011-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   13.   decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 352/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta 2011   doručená   J.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 352/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:«Dolupodpísaný J. B. podávam týmto sťažnosť podľa č. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veci porušenia môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Krajského súdu Bratislava, v konaní vedenom pod spis. zn.: 6 Co 352/2010, týkajúcom sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Dňa 28. 10. 2010 bol sudcom JUDr. A. K. na konajúci súd doručený z Okresného súdu Bratislava I, súdny spis v právnej veci J. B. (sťažovateľ) proti D., a. s. B., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, spis. zn.: 20 C 61/2006.

Na konajúcom súde bol uvedený súdny spis zaevidovaný pod spis. zn.: 6 Co 352/2010 a pridelený na rozhodnutie senátu pod vedením sudcu JUDr. M. M.

K veci chcem uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky vydal dňa 23. 09. 2010 pod č.   II.   300/2010-31   nález,   v   ktorom   rozhodol,   že   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava I, bolo porušené právo J. B. (sťažovateľa) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie.

K predmetu sporu vedenom pred Okresným súdom Bratislava I uvádzam, že podľa môjho názoru ide v podstate o veľmi jednoduchý právny spor, kde spornou je (meritná) skutočnosť, o ktorej má rozhodnúť súd. Tzn. súd má posúdiť konanie žalovaného – D., a. s. B., ktorý označil konanie sťažovateľa ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b./ Zákonníka práce. Zamestnávateľ právnu kvalifikáciu skutkovo vymedzil takto: „Odmietnutie zamestnanca podrobiť sa psychologickému a lekárskemu vyšetreniu tak, ako to uložil v rozhodnutí I., čo považuje zamestnávateľ za nesplnenie jeho pracovného pokynu ako uloženie pracovnej povinnosti pre zamestnanca vykonávajúceho práce vodiča trolejbusu.   Nesplnenie   pokynu   zamestnávateľa   zamestnancom,   kvalifikuje   zamestnávateľ ako závažné porušenie pracovnej disciplíny“.

V súdnom spise je založené rozhodnutie I., ktoré ukladá určitému subjektu (D., a. s. B.), konkrétnu povinnosť.

Napriek svojej jednoduchosti Okresný súd Bratislava I od 26. 07. 2006 až doteraz vo veci   právoplatne   nerozhodol.   Uvedené   skutočnosti   sú   dôkazom   neefektívnosti,   zjavnej neodbornosti   a   neusporiadaných   pomerov   pretrvávajúcich   v našom   súdnictve,   na   ktoré v konečnom   dôsledku   dopláca   radový   občan,   pretože   sa   nemôže   domôcť   spravodlivého rozsudku.

Ako už vyššie uvádzam spis Okresného súdu Bratislava I, č. k. 20 C 61/2006 sa od 28. 10. 2010 nachádza na Krajskom súde Bratislava. Na konajúcom súde od uvedeného termínu   až   do   súčasnej   doby   nebol   vykonaný   nijaký   efektívny   úkon   a   súd   je   v   konaní absolútne nečinný. Preto som na konajúci súd zaslal dňa 05. 11. 2010 a dňa 14. 02. 2011 písomné   žiadosti   -   upozornenia   na   konanie   bez   prieťahov   a   oznámenie,   že   vo   veci   už Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález, v ktorom skonštatoval prieťahy v konaní. V uvedených písomnostiach som súdu oznámil, že som nezamestnaný a nachádzam sa vo veľmi   ťažkej   životnej   situácii,   nakoľko   si   neviem   nájsť   prácu   s   primeraným   finančným zadosťučinením...

Konajúci súd na moje písomné podania vôbec nereagoval, vo veci nevykonal žiadne efektívne opatrenia, bol (a je) absolútne nečinný.

Dňa 29. 04. 2011 som v informačnej kancelárií konajúceho súdu zisťoval v akom stave   vybavenia   sa   konanie   vedené   pod   spis.   zn.:   6   Co   352/2010   nachádza   a   či   boli vykonané nejaké právne úkony. Zo súdneho spisu som zistil, že dňa 04. 01. 2011 došlo k zmene senátu a vec bola pridelená inému senátu, ktorému predsedá sudkyňa JUDr. Š. Ani vymenený senát vo veci nevykonal žiaden efektívny právny úkon.

Z akého dôvodu došlo k výmene senátov som zo súdneho spisu nezistil. Som však presvedčený, že vnútorné (organizačné) problémy pretrvávajúce na konajúcom súde, pre ktoré došlo k výmene senátov, by nemali mať vplyv na práva občana, a to najmä na ujmu jeho ústavného práva, ktoré má zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

K veci chcem uviesť, že vyššie menované súdy majú dlhodobo problémy s prieťahmi v konaniach a tento stav sa im doteraz nepodarilo odstrániť k spokojnosti občanov, t. j. rozhodovať v konaniach bez prieťahov.

Sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   riešil   aj   podpredseda   konajúceho   súdu,   ktorý skonštatoval, že došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a bolo porušené právo na prerokovanie bez zbytočných prieťahov a v mene správy a riadenia súdu sa mi ospravedlnil. Uviedol, že došlo k zrušeniu súdneho oddelenia 6 Co, 6 NcC, 6 CoE a predmetná vec bola prerozdelená do senátu 3 Co s účinnosťou od 01. 01. 2011. Ďalej uviedol, že sudkyňa- spravodajkyňa JUDr. B. J. bola v mesiaci január 2011 práceneschopná.

Sťažovateľ k týmto skutočnostiam uvádza, že by nemali byť na ujmu občana a to hlavne s poukazom, že vnútorné zmeny na súde by mali priniesť lepšiu vymožiteľnosť práva a odstránenie dlhodobého problému, t.j. zbytočným prieťahom v konaní. Zrušenie súdnych oddelení   však   prinieslo   prehĺbenie   nepriaznivej   situácie   ohľadom   zbytočných   prieťahov v konaní.

Napriek   ubezpečeniu   podpredsedu   konajúceho   súdu   zo   dňa   23.   06.   2011   list č. 2113/2011, že vec bude sledovať bolo prvé verejné pojednávanie vytýčené až na deň 19. 09. 2012.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva J. B., B. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom   Krajského   súdu   Bratislava   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn.:   6   Co   352/2010 porušené boli.

2. Krajskému súdu Bratislava prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

3. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR), ktoré je krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).

4.   JUDr.   E.   Š.,   advokátovi   priznáva   trovy   konania   /   trovy   právneho   zastúpenia 449,66 EUR (slovom štyristoštyridsaťdeväť EUR 66 centov), ktoré je súd povinný zaplatiť na účel advokáta vedený v... do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   predovšetkým   domáha,   aby   ústavný   súd rozhodol, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 352/2010 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má právo,   aby   sa   jeho vec...   prerokovala   bez zbytočných prieťahov...

Zo   sťažnosti,   ako   aj   z   predmetného   súdneho   spisu   vyplýva,   že   Okresný   súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) ako súd prvého stupňa v právnej veci sťažovateľa rozhodol rozsudkom z 20. júla 2010. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie; okresnému   súdu   bolo   doručené   19.   augusta   2010,   ktorý   ho   predložil   na   vyjadrenie žalovanému   a následne   27.   októbra   2010   spis   odstúpil   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní. Namietané konanie pred krajským súdom začalo 28. októbra 2010. Sťažovateľ následne adresoval predsedovi senátu krajského súdu písomné žiadosti z 5. novembra 2010 a zo 14. februára 2011, v ktorých ho upozornil na potrebu konať bez prieťahov a tiež mu oznámil, že v predmetnej veci už ústavný súd vydal nález, v ktorom rozhodol, že postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní. Následne sťažovateľ 30. mája 2011 podal aj sťažnosť adresovanú predsedovi krajského súdu, ktorú možno kvalifikovať ako sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Podpredseda krajského súdu vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú a zároveň sťažovateľovi oznámil: „vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do jej rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave a vrátenia spisu súdu prvého stupňa.“

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   v   predchádzajúcom   období   už   sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. mája 2011 namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu   v namietanom konaní. O tejto sťažnosti rozhodol   ústavný   súd   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   276/2011-10   zo   6.   júla   2011   tak,   že   ju odmietol, pričom v jeho odôvodnení uviedol, že «Postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 352/2010 sa dosiaľ nevyznačuje takou dĺžkou prieťahov, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľom vytýkané obdobie od 28. októbra 2010 do podania tejto ústavnej sťažnosti, teda do 6. mája 2011 (cca šesť mesiacov), hoci nebolo bezvýznamné (už aj vzhľadom na to, že ústavný súd v danej veci pred okresným súdom už vyslovil porušenie označeného základného práva sťažovateľa),   ešte   nemožno   považovať   za   porušenie   práva   sťažovateľa   garantovaného v citovanom článku ústavy.». Ústavný súd predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľa odmietol jednak z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu neprípustnosti s poukazom na to, že sťažovateľ dosiaľ nepodal sťažnosť predsedovi krajského súdu   proti porušovaniu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch,   ktorú   ústavný   súd   považuje   za   účinný   právny   prostriedok   ochrany   tohto základného   práva   podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde.   Podania   sťažovateľa adresované predsedovi senátu krajského súdu ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS   276/2011   nepovažoval   za   vyčerpanie   tohto   právneho   prostriedku   nápravy;   tento právny názor zastáva ústavný súd aj v tomto konaní.

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní adresovanú predsedovi krajského súdu v súlade so zákonom o súdoch až 30. mája 2011.

Z príslušného spisu a v súčinnosti s krajským súdom ústavný súd zistil najmä tieto skutočnosti podstatné pre posúdenie sťažnosti:

1. Okresný súd odstúpil krajskému súdu spis na rozhodnutie o odvolaní 27. októbra 2010.

2. Krajský súd 22. júla 2011, t. j. po doručení sťažnosti sťažovateľa adresovanej predsedovi krajského súdu, nariadil vo veci pojednávanie na 19. september 2011, ktoré bolo odročené na 21. november 2011 na účely oboznámenia sa s dokumentáciu predloženou žalovaným.

3. Na pojednávaní uskutočnenom 21. novembra 2011 krajský súd ako odvolací súd vo veci rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok v časti o neplatnosť výpovede zmenil (rozhodol, že výpoveď je neplatná, pozn.) a v časti o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).V konaniach   o   sťažnostiach   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd (ako už bolo uvedené) v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona   o   súdoch,   keďže   takúto   sťažnosť   považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému   súdu   (porovnaj   napr.   I.   ÚS   372/09,   II.   ÚS   104/2011,   IV.   ÚS   348/2011). V prípade, ak príslušný všeobecný súd reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva sťažovateľa,   zakladá   to   podľa   názoru   ústavného   súdu   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v danom prípade sa prostredníctvom sťažnosti sťažovateľa   z   30.   mája   2011   proti   porušovaniu   jeho   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch adresovanej predsedovi krajského súdu zabezpečila účinná ochrana jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Po podaní tejto sťažnosti totiž krajský súd 22. júla 2011 nariadil termín pojednávania vo veci sťažovateľa   na   19.   september   2011,   ktoré   bolo   na   účely   posúdenia   listinných   dôkazov odročené na 21. november 2011 a na tomto pojednávaní krajský súd vo veci sťažovateľa meritórne   rozhodol,   t.   j.   necelých   šesť   mesiacov   od   doručenia   sťažnosti   predsedovi krajského   súdu.   V   nadväznosti   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   poukázal   aj   na   svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej ak sa náprava vo veci sťažovateľa zabezpečí v rámci všeobecného   súdnictva,   ústavný   súd   v   zásade   nemôže   vysloviť   porušenie   označeného základného práva sťažovateľa (I. ÚS 191/06, IV. ÚS 263/08).

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2011