znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 51/2025-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky JUDr. Dašeny Gombíkovej, advokátky, M. R. Štefánika 76, Martin, proti postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cbi/2/2007 a postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3CoKR/66/2022 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 20. júla 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cbi/2/2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3CoKR/66/2022 (ďalej len „napadnuté konanie“). Súčasne navrhuje, aby jej ústavný súd priznal od krajského súdu finančné zadosťučinenie 5 000 eur.

2. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti uvádza, odkazujúc na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28K/2/2004-1286 zo 14. februára 2024, že v danom konkurznom konaní bola z dôvodu úmrtia úpadcu ⬛⬛⬛⬛, podnikajúceho pod obchodným menom ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „úpadca“), zbavená funkcie správcu konkurznej podstaty. Z obsahu ústavnej sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou v napadnutom konaní, ktorého predmetom je vylúčenie vecí (nehnuteľností) zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu AFP trade, s.r.o. (t. j. sporu vyvolaného konkurzom), a v ktorom vo veci konajúci prvoinštančný súd (vtedajší Okresný súd Bratislava I) rozhodol vyhovujúcim rozsudkom č. k. 2Cbi/2/2007-617 zo 14. júna 2022. Žalovaný (správca konkurznej podstaty úpadcu AFP trade, s.r.o.) sa proti nemu odvolal a sťažovateľka tvrdí, že vec je od 30. septembra 2022 predložená krajskému súdu na rozhodnutie, ktorý vo veci dosiaľ nerozhodol.

3. Sťažovateľka k ústavnej sťažnosti priložila list Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. S-MSSR-004631/2024 z 10. mája 2024, ktorý je odpoveďou na jej žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní podpredsedníčkou krajského súdu sp. zn. 1Spr/247/2023 z 19. februára 2024. Z obsahu odpovede ministerstva vyplýva, že sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala dĺžku odvolacieho konania a neefektívnu činnosť krajského súdu v odvolacom konaní. Táto jej sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná s poukazom na úkony, ktoré krajský súd medzičasom vykonal, a to 17. mája 2023, 30. mája 2023 a 8. januára 2024.

4. Okrem uvedeného bol k ústavnej sťažnosti priložený aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/9/2019 zo 6. novembra 2019, ktorým najvyšší súd ako súd odvolací potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 45Cbi/2/2012-208 z 22. marca 2017 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 45Cbi/2/2012-282 zo 16. apríla 2019. V predmetnom konaní Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu správcu konkurznej podstaty úpadcu AFP trade, s.r.o., proti sťažovateľke o vylúčenie (totožných) nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu ⬛⬛⬛⬛.

5. Sťažovateľka okrem prieťahov v napadnutom konaní namieta aj nesprávnosť postupu správcu konkurznej podstaty úpadcu AFP trade, s.r.o., pri zápise predmetných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu AFP trade, s.r.o., bez toho, aby tento majetok bol vylúčený zo skoršie vykonaného súpisu podstaty úpadcu ⬛⬛⬛⬛, do ktorej bol riadne zapísaný, čo potvrdzuje aj priložený rozsudok najvyššieho súdu, ktorý však (podľa tvrdenia sťažovateľky) správca konkurznej podstaty úpadcu AFP trade, s.r.o., nerešpektuje. Vzhľadom na to by za efektívny úkon krajského súdu v napadnutom konaní považovala výzvu žalovanému na rešpektovanie právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (rozsudku najvyššieho súdu, pozn.), resp. oznámenie dôvodov, prečo tak neurobil. Podľa sťažovateľky pripadá do úvahy aj pokračovanie v konaní s dedičmi (resp. do úvahy pripadajúcimi dedičmi). Predovšetkým však zdôrazňuje, že vzhľadom na dlhotrvajúce súdne konanie nestihla speňažiť hodnotný nehnuteľný majetok zapísaný do konkurznej podstaty pred úmrtím úpadcu, a tento bude speňažovať notár v dedičskom konaní, preto jej ako správkyni nenáleží žiadna odmena.

6. V rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd v súčinnosti s krajským súdom zistil, že napadnuté konanie bolo uznesením č. k. 3CoKR/66/2022-722 z 15. apríla 2024 prerušené do právoplatného skončenia konkurzného konania vedeného Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 28K/2/2004 z dôvodu, že stranou konania pred krajským súdom je sťažovateľka ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu a otázka, či jej funkcia správcu naďalej trvá, je podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci. Predmetné uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 4. mája 2024.

7. Ďalej ústavný súd z verejne dostupných databáz zistil, že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28K/2/2004-1286 zo 14. februára 2024, ktorým bolo okrem zbavenia funkcie správcu konkurznej podstaty (III. výrok) rozhodnuté aj o zrušení konkurzu na majetok úpadcu (I. výrok) a postúpení časti spisu Okresnému súdu Žilina k sp. zn. 21D/534/2022, ktorý prejednáva dedičstvo po poručiteľovi – úpadcovi (II. výrok) – sa stalo právoplatným 26. júla 2024 (pokiaľ ide o I. a II. výrok), resp. 4. septembra 2024 (v III. výroku) v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/7/2024 zo 7. augusta 2024. Najvyšší súd potvrdil ako vecne správny odvolaním sťažovateľky napadnutý III. výrok uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28K/2/2004-1286 zo 14. februára 2024 o zbavení funkcie správkyne.

8. Z odpovede krajského súdu na ústavným súdom podanú žiadosť o súčinnosť tiež vyplýva, že krajský súd v napadnutom konaní „nemohol opomenúť procesné účinky rozhodnutia konkurzného súdu na prebiehajúce odvolacie konanie, v dôsledku ktorých došlo k zániku procesnej spôsobilosti žalobkyne (došlo k zániku strany sporu) v prejednávanej incidenčnej veci. Zrušením konkurzu zaniká oprávnenie správcu konať za úpadcu a odvolaním osoby vykonávajúcej túto funkciu niet subjektu, s ktorým by bolo možné konať pred súdom (v danom štádiu pred odvolacím súdom). Procesná spôsobilosť strany sporu je základnou a neopomenuteľnou podmienkou konania, ktorá musí byť splnená počas celého konania.“.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti je sťažovateľkou tvrdené porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote postupom krajského súdu v napadnutom odvolacom konaní.

10. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).

12. Ako je z opisu priebehu napadnutého konania zrejmé, postupu krajského súdu v čase podania ústavnej sťažnosti (20. júla 2024) objektívne bránila (od 4. mája 2024) zákonná prekážka, preto už nemohlo dochádzať k prieťahom, resp. nečinnosti krajského súdu v napadnutom konaní. Nebolo by v súlade s preventívnym účelom ústavnej sťažnosti vysloviť porušenie označených práv, ak sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť po vzniku zákonnej prekážky.

13. Vo vzťahu k prerušeniu napadnutého konania ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania (napr. I. ÚS 41/02). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. I. ÚS 162/03) konštatuje, že prerušenie konania, ku ktorému došlo uznesením krajského súdu č. k. 3CoKR/66/2022-722 z 15. apríla 2024, právoplatným 4. mája 2024, možno považovať za prekážku konania. Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06, IV. ÚS 399/09, II. ÚS 548/2016).

14. Navyše, ako to vyplýva z oznámenia krajského súdu z 23. januára 2025, po zistení, že došlo k právoplatnému zrušeniu konkurzu vedeného na majetok úpadcu a k právoplatnému zbaveniu sťažovateľky funkcie správcu konkurznej podstaty, krajský súd vec prejednal a v dôsledku neodstrániteľného nedostatku procesných podmienok zánikom žalobcu rozhodol uznesením z 22. januára 2025 o zastavení napadnutého konania.

15. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (napr. I. ÚS 358/2019, I. ÚS 85/2021).

16. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzatvára, že nezistil dôvody, ktoré by zakladali možnosť vyslovenia porušenia sťažovateľkou namietaného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní, a preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.

17. Uvedený dôvod odmietnutia podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde sa rovnako týka aj časti ústavnej sťažnosti, ktorou je namietané porušenie označených práv postupom okresného súdu, ktorý prima facie už vo veci nekoná.

18. Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej sťažnosti, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2025

Ladislav Duditš

predseda senátu