znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 51/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť E. V., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl. 20   ods.   1   a   čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24 D 500/2006, Dnot 134/2006 z 24. októbra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. V. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára 2007 doručená sťažnosť E. V. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 24 D 500/2006, Dnot 134/2006 z 24. októbra 2006 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).Z obsahu sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu bolo zastavené dedičské konanie   po   zomrelom   otcovi   sťažovateľky   z dôvodu,   že „... nevlastnil   žiadny   cenný majetok, čo však nie je pravda.

Poručiteľ zanechal hodinky, ktoré majú nie nepatrnú hodnotu. Poručiteľ bol členom S. B. (...). V súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu pri prevode členských práv a povinností k tomuto bytu, ktorým bol poručiteľ poškodený, Okresný úrad vyšetrovania (...) začal   trestné   stíhanie   vo   veci   trestného   činu   podvodu   (...)   a poručiteľ   sa   (...)   pripojil k trestnému stíhaniu a uplatnil si náhradu škody (...)“.

Ďalej sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že„Dňa 22. 06. 1999 poručiteľ podal Okresnému súdu v Banskej Bystrici návrh proti odporcovi   (...),   na   určenie   neplatnosti   dohody   o prevode   členských   práv   a povinností spojených s členstvom v SBD B., o ktorom sa na tomto súde vedie konanie pod sp. zn. 12 C 178/99 a ktoré doposiaľ nebolo skončené“.

Sťažovateľka sa domnieva, že okresný súd tým, že nevykonal „dôslednejšie šetrenie o majetku   a o mne   ako   o dedičke   poručiteľa“,   znemožnil   jej   zúčastniť   sa   dedičského konania, a tým porušil jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   jej sťažnosť prijal a po predbežnom prerokovaní v senáte vydal nasledovný nález:

„Uznesením   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici   zo   dňa   24. 10. 2006, č. k. 24 D 500/2006, Dnot 134/2006, boli porušené základné práva E. V. (...), a to:

- právo   vlastniť   majetok,   ústavnoprávnej   zásady,   že   vlastnícke   právo   všetkých vlastníkov   má   rovnaký   zákonný   obsah   a   ochranu   a   že   dedenie   majetku   sa   zaručuje, zakotvené v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

- právo,   aby   sa   jej   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do dvoch mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu   zaplatil   E.   V.   (...)   primerané   finančné zadosťučinenie za porušenie jej základných práv vo výške 300.000,- Sk.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do 15 dní od doručenia nálezu zaplatil náhradu trov konania (...).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že uznesením okresného súdu došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy. Z pripojeného uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.   24   D   500/2006 Dnot 134/2006 z   24. októbra 2006 vyplýva, že označené uznesenie okresného súdu   nadobudlo právoplatnosť 10. novembra 2006.

Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   jednou   zo   zákonných   podmienok pre prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   podľa   čl. 127   ústavy   je   jej   podanie   v   lehote ustanovenej   v   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde,   t. j.   v   lehote   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo   slobôd   (napr. III. ÚS 114/03,   IV. ÚS 236/03).   Inými   slovami   to   znamená, že ak pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   zistí,   že   už   uplynula   lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, nemôže sa už z tohto dôvodu na základe sťažnosti   podanej   podľa   čl. 127   ústavy   zaoberať opodstatnenosťou   námietok   o porušení základného práva zaručeného v ústave alebo v príslušnej medzinárodnej zmluve o ľudských právach a základných slobodách (mutatis mutandis I. ÚS 110/03).

Vzhľadom   na   dátum   právoplatnosti   napadnutého   uznesenia   okresného   súdu (10. november 2006)   a   dátum   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (31. január 2007) ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   bola   podaná   po uplynutí   dvojmesačnej   lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   ako   podanú oneskorene (napr. III. ÚS 312/05, III. ÚS 41/06, II. ÚS 339/06).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2007