znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 51/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Evy Cibríkovej, K., zastúpenej advokátom JUDr. R. Ž., K., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 95/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Evy Cibríkovej o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 2. februára 2005   doručená   sťažnosť   Evy   Cibríkovej   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 95/01.

Sťažovateľka   odôvodňuje   svoju   sťažnosť   tým,   že   je   účastníčkou   konania na okresnom   súde   o   zvýšenie   výživného   od   7. februára 2001,   keď   bola   podaná   žaloba, a do dnešného dňa za viac ako 4 roky nie je vec právoplatne skončená.

Okresný súd vo veci nekonal, preto sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy. K sťažnosti sťažovateľka pripojila podanie z 3. januára 2005 ako dôkaz o tom, že sa v konaní pred okresným súdom sťažovala na zbytočné prieťahy predsedovi   okresného   súdu.   Z   podania   vyplýva,   že   bolo   okresnému   súdu   doručené 5. januára 2005.

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   rozhodol, že postupom   okresného   súdu   bolo   v označenom   konaní   porušené   jej   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ďalej   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu   konať v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 95/01 bez zbytočných prieťahov, a zároveň sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 40 000 Sk a úhrady trov konania.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý   návrh   prerokuje   bez   prítomnosti   sťažovateľa   a   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   pripomína,   že   v   takom   konaní,   v   ktorom   sa   sťažovateľka   domáha vyslovenia porušenia jej základných práv, považuje za účinný prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“) v spojení s § 6 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

Z obsahu sťažnosti a jej prílohy vyplýva, že sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepostupovala tak, ako jej to umožňoval § 17 ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb. v spojení s § 6 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov. Ústavný   súd   nepovažuje   za   vyčerpanie   tejto   možnosti   podľa   citovaných   ustanovení sťažnosť doručenú okresnému súdu 5. januára 2005, po podaní ktorej vzápätí bola podaná sťažnosť ústavnému súdu.

Ústavný súd podotýka, že sťažnosť sťažovateľky, ktorú podala podľa § 17 ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb. predsedovi okresného súdu necelý mesiac pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, je iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej.

Sťažovateľka taktiež nepreukázala ani netvrdila, že uvedenú podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľka nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, opierajúc   sa   aj   o svoju   judikatúru   (napr.   IV. ÚS 278/04,   IV. ÚS 306/04),   že   sťažnosť je potrebné odmietnuť so   zreteľom   na nesplnenie tejto   podmienky   konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2005