znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 509/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. O., T., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave súvisiacim s vybavovaním jej sťažnosti na prieťahy zo 14. mája 2012 podanej v konaní   o povolenie   obnovy   konania   v trestnej   veci   M.   Z.   vedenej   Krajským   súdom v Trnave pod sp. zn. 1 T 13/2002 a jeho prípisom sp. zn. Spr. 303/12 z 19. júna 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. O. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta 2012 doručená sťažnosť M. O., T. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) súvisiacim s vybavovaním jej sťažnosti na prieťahy zo 14. mája 2012 podanej v konaní o povolenie obnovy konania v trestnej veci jej druha M. Z. (ďalej aj „druh sťažovateľky“) vedenej krajským súdom pod sp. zn. 1 T 13/2002 a jeho prípisom sp. zn. Spr. 303/12 z 19. júna 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je družkou odsúdeného M. Z. Dňa 2. apríla 2012 podal druh sťažovateľky návrh na obnovu konania v jeho trestnej veci vedenej krajským súdom pod sp. zn. 1 T 13/2002, v ktorej bol právoplatne odsúdený a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva.

Sťažovateľka sa podaním zo 14. mája 2012 adresovaným predsedovi krajského súdu sťažovala na prieťahy v konaní o návrhu na obnovu konania v trestnej veci jej druha M. Z. vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 1 T 13/2002.

Na   sťažnosť   sťažovateľky   reagoval   predseda   krajského   súdu   prípisom   sp.   zn. Spr. 303/12   z   19.   júna   2012,   v ktorom   jej   oznámil,   že „Podľa   §   62   ods.   1   Zákona č. 757/2004 Z. z. sťažnosť, ktorá smeruje proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môže podať len strana v konaní.

Nie ste preto oprávnená osoba na podanie sťažnosti v zmysle ust. § 62 ods. 1 cit. zákona.“. Z citovaného   vyplýva,   že predseda   krajského   súdu   sa de   facto odmietol sťažnosťou sťažovateľky na prieťahy v označenom konaní zaoberať.

Sťažovateľka zastáva názor, že bolo povinnosťou predsedu krajského súdu sa jej sťažnosťou na prieťahy v konaní meritórne zaoberať a vybaviť ju spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 55 Trestného poriadku. Sťažovateľka ako družka odsúdeného M. Z. tvrdí, že   má   v   zmysle   príslušných   ustanovení   Trestného   poriadku   právo   podávať   opravné prostriedky, pričom napadnutým postupom a prípisom krajský súd „odmietol mojej osobe ako družke odsúdeného (doklad o vzťahu viď príloha č. 4) prístup na súd“.

Sťažovateľka namieta tiež skutočnosť, že jej sťažnosť na prieťahy v konaní o obnove konania vybavovala, ako to vyplýva z prípisu krajského súdu sp. zn. Spr. 303/12 z 19. júna 2012, JUDr. Š., ktorá je manželkou prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave JUDr. L. Š., ktorý proti druhovi sťažovateľky podal na krajskom súde obžalobu v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1 T 13/2002.

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru na prístup na súd vo veci sťažnosti   na   prieťahy   konania   zo   dňa   14.   05.   2012   odmietnutie   KS   v   Trnave   konať o sťažnosti porušené bolo.

2. Právo sťažovateľa zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru na nezaujatosť a nestrannosť rozhodovania   KS   v   Trnave   o   sťažnosti   z   14.   05.   2012   na   prieťahy   konania   zaujatou p. JUDr. D. Š. porušené bolo. JUDr. D. Š. sa vylučuje z ďalšieho konania vo veci sťažnosti sťažovateľky zo dňa 14. 05. 2012 vo veci sp. zn. 5 Ntok/1/2012 a veci sp. zn. 1 T 13/02 v príslušnosti KS TT.

3. Právo sťažovateľa na konanie bez prieťahov vo veci sťažnosti zo dňa 14. 05. 2012 tým, že o sťažnosti dodnes nie je rozhodnuté porušené bolo.

4. Zrušuje sa rozhodnutie KS TT zo dňa 19. 6. 2012 sp. zn. Spr. 303/12 odmietnutie sťažnosti zo dňa 14. 05. 2012.

5. Sťažovateľovi súd priznáva primerané zadosťučinenie v peniazoch ako náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy konania o sťažnosti vo výške 10.000 eur (slovom Desaťtisíc eur)   sumu,   ktorú   je   sťažovateľovi   povinný   vyplatiť   KS   v   Trnave   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Podľa § 10 ods. 11 Trestného poriadku subjekt trestného konania je každý, kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti. V konaní pred súdom je stranou ten,   proti   komu   sa   vedie   trestné   konanie,   poškodený,   zúčastnená   osoba   a   prokurátor; rovnaké postavenie ako strana má aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba, ako aj iná osoba, na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok a v konaní proti mladistvému aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Z konkrétnych   okolností   posudzovanej   veci   vyplýva,   že   sťažovateľka   nie   je v predmetnej trestnej veci ani jedným zo subjektov vymenovaných v § 10 ods. 11 Trestného poriadku;   napokon,   ani   samotná   sťažovateľka   v sťažnosti   netvrdí,   že   by   bola   stranou v predmetnom trestnom konaní.

Sťažovateľka   svoje   oprávnenie   podať   sťažnosť   pre   prieťahy   v   trestnom   konaní týkajúcom   sa   jej   druha   odvodzuje   od   svojho   postavenia   družky   odsúdeného,   keďže v zmysle niektorých   ustanovení Trestného poriadku má ako družka obžalovaného, resp. odsúdeného okrem iného právo podávať v jeho prospech opravné prostriedky, návrh na obnovu konania, dovolanie, atď.

Ústavný súd nespochybňuje, že Trestný poriadok umožňuje určitým osobám, a to príbuzným   obžalovaného   v   priamom   rade,   jeho   súrodencom,   osvojiteľovi,   osvojencovi, manželovi a druhovi, podávať opravné prostriedky (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), ako aj mimoriadne opravné prostriedky   (§ 369 ods.   5 a § 396 ods. 3 Trestného poriadku), pričom v týchto prípadoch je potrebné tieto osoby považovať za stranu konania. Návrh na obnovu konania v trestnej veci druha sťažovateľky ale podal, ako to vyplýva zo sťažnosti sťažovateľky zo 14. mája 2012 na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi krajského súdu, samotný odsúdený M. Z.

Podľa   §   55   ods.   3   Trestného   poriadku   ak   je   dôvodný   predpoklad,   že   došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana   v konaní. Sťažnosť na postup   súdu   môže smerovať proti porušovaniu   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   alebo porušovaniu   zásad   dôstojnosti   súdneho   konania   sudcami,   súdnymi   úradníkmi   alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Z už uvedeného je zrejmé, že sťažovateľku nemožno považovať za stranu trestného konania v konaní o návrhu odsúdeného M.   Z.   na obnovu   konania v   jeho trestnej   veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 1 T 13/2002, a je celkom irelevantné, kto konkrétne a s akým pomerom k veci vybavoval sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní, keďže sťažovateľka nebola oprávnenou osobou na podanie takejto sťažnosti, a to ani v zmysle ustanovenia § 55 ods. 3 Trestného poriadku, ani v zmysle § 62 ods. 1 zákona o súdoch. Z tohto dôvodu odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne neodôvodnenú.

Navyše, z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že postup pri vybavovaní sťažností, resp. prešetrovaní ich vybavenia podľa zákona o súdoch nemožno považovať ratione materiae za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp.   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy. V posudzovanom prípade totiž sťažovateľka namieta postup administratívneho charakteru upravený zákonom o súdoch, v rámci ktorého sa nerozhoduje bezprostredne o právach, resp. povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Táto špecifická oblasť preto nespadá podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu pod garancie základného práva podľa čl. 46 ods. 1   ústavy   ani   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (m.   m.   IV.   ÚS   241/07, IV. ÚS 210/2011).

Uvedené skutočnosti vylučujú možnosť existencie takej príčinnej súvislosti medzi namietaným   postupom   predsedu   krajského   súdu,   ako   aj   jeho   prípisom   a   namietaným porušením práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. IV. ÚS 260/07), ktorá by zakladala relevantný dôvod na vyslovenie jeho porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2012