znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 506/2012-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   O.   L.,   P.,   zastúpeného   M.,   s.   r.   o.,   B.,   konajúca prostredníctvom   konateľky   a advokátky   Mgr.   M.   M.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 1381/2012 v súvislosti s udelením poverenia na vykonanie exekúcie č. 5307 093235 z 5. júna 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   O.   L. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2012 doručená sťažnosť Ing. O. L., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného M., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. M. M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 1381/2012 v súvislosti s udelením poverenia na vykonanie exekúcie č. 5307 093235 z 5. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté konanie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   ako   dlžník   podpísal   12.   augusta   2008 s podnikateľom Ing. J. K. (ďalej len „veriteľ“) a s obchodnou spoločnosťou T., s. r. o., ako ručiteľom   a   záložcom   (ďalej   len   „ručiteľ“   alebo   „záložca“)   zmluvu   o   pôžičke,   ktorej predmetom malo byť poskytnutie peňažných   prostriedkov   v sume 7 000 000 Sk od 12. augusta 2008 do 31. decembra 2010 s úrokom 2 % mesačne (ďalej len „zmluva o pôžičke“). V zmysle zmluvy o pôžičke bolo na zabezpečenie pohľadávky zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva záložné právo v prospech veriteľa, a to na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území B.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: «V rovnaký deň, ako bola uzatvorená zmluva o pôžičke, teda 12. 08. 2008, bola sťažovateľom a ručiteľom spísaná na notárskom úrade   v Prievidzi...   notárska   zápisnica   č.   k.   N   306/2008,   Nz   34185/2008,   NCRIs 33835/2008 (ďalej   len   „notárska   zápisnica“).   V   predmetnej   notárskej   zápisnici   sú sťažovateľ   a   ručiteľ   označení   ako   „Osoby   povinné“.   Notárska   zápisnica   obsahuje vyhlásenie   Osôb   povinných   o súhlase   s   vykonateľnosťou   notárskej   zápisnice   podľa ustanovenia   §   41   ods.   2   zákona   č. 233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej v texte len ako „EP“ alebo „Exekučný poriadok“). Notárska zápisnica následne vo svojich ustanoveniach nadväzuje   na   zmluvu   o pôžičke.   Zmluva   o   pôžičke   bola   pripravená   veriteľom   bez predchádzajúcich   negociácii   so sťažovateľom.   Veriteľ   a   sťažovateľ   sa   stretli   tesne   pred podpisom   zmluvy   o   pôžičke   až   priamo   na   notárskom   úrade,   kde   veriteľ   predložil   už pripravenú zmluvu o pôžičke spolu s notárskou zápisnicou sťažovateľovi, pričom sťažovateľ nemal možnosť obsah zmluvy o pôžičke podstatným spôsobom ovplyvniť, rovnako tak nebol priestor na zasahovanie do vopred pripravenej notárskej zápisnice.

Podľa článku I. zmluvy o zriadení záložného práva účelom predmetnej zmluvy je zabezpečenie   riadneho   a   včasného   uspokojenia   pohľadávky   veriteľa   voči   sťažovateľovi a záložcovi (ručiteľovi) vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke. Podľa článku III. bod 2. zmluvy o zriadení   záložného   práva   ak   akákoľvek   súčasná   alebo   budúca   pohľadávka   záložného veriteľa voči záložcovi v zmysle Článku I. tejto zmluvy nebude riadne a včas plnená, je záložný veriteľ oprávnený odo dňa písomného oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi,   realizovať   výkon   záložného   práva   predajom   predmetu   záložného   práva na verejnej   dražbe   podľa   zákona   č.   527/2002   Z.   z.   o   dobrovoľných   dražbách   znení neskorších právnych predpisov (ďalej v texte len ako „zákon o dobrovoľných dražbách“). Sťažovateľ uhradil veriteľovi v súlade s čl. I. zmluvy o pôžičke do troch dní po jej podpise sumu 37.333,- Sk, predstavujúcu alikvotnú časť úroku, následne vždy do 20. dňa v mesiaci   uhrádzal   sumu   140.000,-   Sk,   a   to   až   do   20.   01.   2009,   spolu   teda   uhradil 1 017 333,- Sk (33.769,27- EUR). V ďalšom období sťažovateľ nebol schopný uhrádzať tak vysoké splátky a dostal sa do omeškania.»

Dňa 13. júna 2012 bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie vedenej   u súdnej   exekútorky   Bc.   V.   H.   pod   sp.   zn.   EX   12/12   na   základe   návrhu   na vykonanie exekúcie zo 16. apríla 2012 na podklade exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica. Okresný súd vydal 5. júna 2012 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5307 093235 (ďalej len „poverenie“). Podľa sťažovateľa okresný súd pri vydávaní poverenia pochybil, keď   v rozpore   s judikatúrou   ústavného   súdu   ex   offo   neskúmal,   či   sú   splnené   všetky predpoklady   na   vedenie   exekučného   konania,   a predovšetkým „sa   nezaoberal   otázkou platnosti predmetnej zmluvy o pôžičke a notárskej zápisnice“. Podľa názoru sťažovateľa je potrebné zmluvu o pôžičke posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, v dôsledku čoho bol okresný súd povinný preskúmavať jej ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech sťažovateľa. Podľa sťažovateľa je notárska zápisnica, ktorou sa „dopredu vzdáva svojich práv“, nevykonateľná po materiálnej stránke.

Sťažovateľ tvrdí, že v jeho veci sú splnené podmienky na konanie o sťažnosti podľa čl.   127   ods.   1   ústavy,   keďže „Voči   povereniu,   udelením   ktorého   prišlo   k   zásahu do základných práv a slobôd sťažovateľa neexistuje opravný prostriedok alebo iný právny prostriedok,   ktorým   by   sťažovateľ   mohol   odvrátiť   jeho   účinky   a   sťažovateľ   poukazuje na postup okresného súdu, ktorý nebol v súlade so zákonom.“.

Podľa sťažovateľa „Zmluva o pôžičke, ktorej účastníkom je sťažovateľ, obsahuje celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré nemohol sťažovateľ ovplyvniť“, a navyše samotná notárska zápisnica má právne nedostatky, keďže nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v „čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že:

„Základné právo Ing. O. L. na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní sp. zn. 9 Er 1381/2012 o udelenie poverenia udelením poverenia č. 5307 093235 zo dňa 5. júna 2012 porušené bolo.

Poverenie č. 5307 093235 zo dňa 5. júna 2012 vydané Okresným súdom Prievidza sa zrušuje a vec sa vracia na nové konanie.

Okresný súd Prievidza je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   môže   domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie   (m.   m. IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že „neexistuje opravný prostriedok alebo iný právny prostriedok, ktorým by sťažovateľ mohol odvrátiť jeho účinky“ (poverenia na vykonanie exekúcie, pozn.)

Podľa § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)   a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže   vzniesť   u   exekútora   povereného   vykonaním   exekúcie   do   14   dní   od   doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali   okolnosti,   ktoré   spôsobili   zánik   vymáhaného   nároku   alebo   bránia   jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

V súlade s §   57 ods.   1 písm.   g)   Exekučného   poriadku   súd exekúciu   obligatórne zastaví z dôvodu, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde použitím argumentu a contrario vyplýva, že sťažnosť   je   prípustná   po   vyčerpaní   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych prostriedkov,   ktoré   zákon   na   ochranu   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje sťažovateľovi   a na   použitie   ktorých   je   tento   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov. Opravným prostriedkom, ktorým je podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podmienená prípustnosť sťažnosti, nemôže byť však každý v zákone predvídaný opravný prostriedok, ale iba taký, po podaní ktorého sa môžu reálne rozvinúť procesné vzťahy v príslušnom konaní,   ktoré   vedú   k meritórnemu   prerokovaniu   a rozhodnutiu   vo   veci   samej   (m.   m. II. ÚS 77/06).

Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu, na ktorý poukazuje aj samotný sťažovateľ, všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva,   že   všeobecný   súd   je   povinný   v priebehu   celého   exekučného   konania   ex   offo skúmať,   či   sú   splnené   všetky   predpoklady   na   vedenie   takéhoto   konania.   Jedným z obligatórnych   dôvodov   zastavenia   exekúcie   je totiž   v súlade   s citovaným   ustanovením § 57   ods.   1   písm.   g)   Exekučného   poriadku   vyhlásenie   exekúcie   súdom   za   neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (napr. IV. ÚS 166/2011).

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľ   v   námietkach   proti   exekúcii vedenej   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   9   Er   1381/2012   doručených   tomuto   súdu 29. júna 2012   ako   povinný   argumentuje   rovnakými   skutočnosťami,   akými   odôvodňuje porušenie ním označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   v sťažnosti   adresovanej   ústavnému   súdu   [materiálna   nevykonateľnosť notárskej zápisnice a (ne)platnosť zmluvy o pôžičke, pozn.], ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný   súd   vydal   poverenie   na   vykonanie   exekúcie.   Sťažovateľ   v námietkach   proti exekúcii z 29. júna 2012 navrhuje, aby okresný súd na základe ním uvádzaných argumentov exekúciu vedenú pod sp. zn. 9 Er 1381/2012 zastavil.

S prihliadnutím   na   povinnosť   exekučného   súdu   skúmať   v ktoromkoľvek   štádiu exekúcie splnenie predpokladov na jej vedenie, ako aj na skutočnosť, že sťažovateľ uvádza vo   svojej   sťažnosti   totožnú   argumentáciu   ako   v námietkach   proti   exekúcii,   založenú na tvrdení   o   neprípustnosti   exekúcie   z dôvodu   materiálnej   nevykonateľnosti   notárskej zápisnice a neplatnosti zmluvy o pôžičke, ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ mal v posudzovanej   veci   k dispozícii   účinný   opravný   prostriedok   nápravy   ním   označeného základného práva   podľa   ústavy   a práva   podľa   dohovoru,   ktorý   aj využil,   pričom   o ním podaných námietkach proti exekúcii vedenej okresným súdom pod sp. zn. 9 Er 1381/2012 je oprávnený   a   aj   povinný   rozhodnúť   okresný   súd.   Právomoc   okresného   súdu   rozhodnúť o námietkach sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom   na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2012