znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 506/2011-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   13.   decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci návrhu na obnovu konania vedeného Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 395/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. novembra 2011 doručené podanie J. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Návrh... navrhovateľa na obnovu konania v zmysle § 288 ods. 1 písm. a) a nasl. O. s. p. zákona č. 99/1963 Z. z.“. Vychádzajúc z obsahu podania ústavný súd dospel k záveru, že úmyslom sťažovateľa bolo podanie sťažnosti   podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou sa domáha obnovy konania podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) vedeného ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 395/2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol, že uznesením ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 395/2010 z 28. októbra 2010 bola odmietnutá jeho sťažnosť „na protiprávne konanie“ Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) vo veci ochrany „jeho (a jeho manželky) ľudských práv a základných slobôd,   hlavne   však   majetku,   sústavne   porušovaných   zo   strany   spoluobčanov   obce   S. v zastúpení starostu a správnych orgánov evidovaných pod sp. zn. 7 C 371/00, 23 C 57/01, 2 C 155/02,   14 C 9/09,   14 C 115/02,   14 C 142/02,   7 C 292/02,   2 C 228/03,   2 C 312/03, 24 S 23/03,   27 C 254/03,   24 S 8/02,   27 C 301/04,   5 C 92/05,   7 Co 88/06,   2 C 29/05, 17 C 182/05,   6 C 122/05,   4 C 119/05,   6 C 47/06,   7 C 291/05,   33 C 131/08,   23 C 141/05, 25 C 88/06,   4 C 214/06,   2 C 359/07,   6 C 197/08,   27 C 364/07,   13 C 472/07,   7 C 216/08, 2 C 16/08,   21 D 175/11,   13 C-7C-6 C 219/08,   14 C 137/01,   17 C 163/01,   25 C 445/07, 7 C 352/03,   2 C 4/04,   7 C 15/04,   2 C 18/04,   13 C 216/05,   24 C 102/09,   8 C 217/05, 20 S 13/08, 12 S 52/02, 20 S 20/05, 24 Sd 12/09, 5 T 152/04, 9 T 42/07“.

Ďalej sťažovateľ uviedol, že do podania sťažnosti v konaní, ktoré navrhuje obnoviť, sa   mu   nepodarilo   získať   relevantné   dokumenty,   ktoré   by   dokazovali   jeho   presvedčenie o zaujatosti konajúcich sudcov okresného súdu a krajského súdu. Takéto dokumenty sa mu podarilo   čiastočne   získať „z   portálu   MS   SR“ až   teraz,   v získavaní   naďalej   pokračuje a postupne ich ústavnému súdu predloží. Uvedené dokumenty podľa názoru sťažovateľa poukazujú   na   priateľstvo   medzi   starostom   obce   S.   P.   Š.   (ktorého   sťažovateľ   označil za hlavného poškodzovateľa svojich základných práv a slobôd) a jeho manželky so sudcami okresného   súdu   a krajského   súdu,   čo   vylučuje,   aby   jeho   veci   boli   všeobecnými   súdmi rozhodnuté   v súlade   s jeho   základným   právom   na   prerokovanie   jeho   veci   nestranným a nezávislým   súdom   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   a právom   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ opisuje genézu jeho vlastníckych sporov, ktoré začali „protiprávnym   osvedčením   ich   majetku   z LV   č...   a spoluvlastníckych   podielov v parcele pkn 157/6-9 evidovaných v protokole č... pozemkovej knihy k. ú. S.“ rodičmi P. Š. (starostu obce S., pozn.).

Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd, ale aj krajský súd konali vo všetkých jeho veciach (ako aj jeho manželky) protiprávne „v rozpore s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 13 ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods. 2, § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 20 ods. 1, ods. 3, čl. 22   ods. 1,   čl. 39   ods. 1,   ods. 2,   čl. 40,   čl. 46 ods. 1 až 4,   čl. 47 ods. 2,   čl. 48 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1, § 145 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, ods. 3, písm. d, čl. 8 ods. 1, ods. 2, čl. 13, čl. 14, čl. 17   Európskeho   dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   znení protokolu č. 11 s Dodatkovým protokolom a protokolmi č. 4, 6, 7, 12, 13, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru... a čl. 1 ods. 1, ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru... a ustanoveniami § 12   až 17   druhej   hlavy   O. s. p.   zák.   č. 99/63   Z.   z.“, čím   sťažovateľa   a   jeho   manželku šikanovali a ohrozovali (šikanujú a ohrozujú aj naďalej) na zdraví a živote.

Keďže podľa sťažovateľa je z uvedených dôvodov zrejmé, že v jeho prípade je daný dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP, navrhuje, aby ústavný súd vydal uznesenie, v ktorom povolí obnovu konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 395/2010, a následne, aby v konaní vo veci samej vydal nález, v ktorom by vyslovil porušenie jeho (a jeho manželky) v sťažnosti označených článkov ústavy a označených práv [čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. l, 2 a 4, čl. 13 ods. 3, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. l, 2 a 3, čl. 20 ods. l a 3, čl. 22 ods. l, čl. 39 ods. l a 2, čl. 40, čl. 46 ods. l až ods. 4, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 141 ods. l, čl. 144 ods. l a čl. 145 ods. 4 ústavy, čl. 2 ods. l, čl. 3, čl. 5 ods. l, čl. 6 ods. l a ods. 3 písm. d), čl. 8 ods. l a 2, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru, čl. l Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), čl. l ods. l a 2 Protokolu č.12 k dohovoru a § 12 až § 17 druhej hlavy OSP] v označených konaniach okresného súdu a krajského súdu (sp. zn. 7 C 371/00, 23 C 57/01, 2 C 155/02,   14 C 9/09,   14 C 115/02,   14 C 142/02,   7 C 292/02,   2 C 228/03,   2 C 312/03, 24 S 23/03,   27 C 254/03,   24 S 8/02,   27 C 301/04,   5 C 92/05,   7 Co 88/06,   2 C 29/05, 17 C 182/05,   6 C 122/05,   4 C 119/05,   6 C 47/06,   7 C 291/05,   33 C 131/08,   23 C 141/05, 25 C 88/06,   4 C 214/06,   2 C 359/07,   6 C 197/08,   27 C 364/07,   13 C 472/07,   7 C 216/08, 2 C 16/08,   21 D 175/11,   13 C-7 C-6 C 219/08,   14 C 137/01,   17 C 163/01,   25 C 445/07, 7 C 352/03,   2 C 4/04,   7 C 15/04,   2 C 18/04,   13 C 216/05,   24 C 102/09,   8 C 217/05, 20 S 13/08,12 S 52/02, 20 S 20/05, 24 Sd 12/09, 5 T 152/04, 9 T 42/07).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   čl. 133   ústavy   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   nemožno   podať   opravný prostriedok.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

S   prihliadnutím   na   účel   predloženej   sťažnosti   treba   ju   pokladať   za   opravný prostriedok.   Ústava   výslovne   vylučuje   akýkoľvek   opravný   prostriedok   (riadny   alebo mimoriadny), čiže nielen odvolanie, ale napr. aj návrh na obnovu konania, pomocou ktorého by   sa   dalo   uchádzať   o preskúmanie   rozhodnutia   ústavného   súdu.   Neprichádza   preto do úvahy   primerané   použitie   (§ 31a   zákona   o   ústavnom   súde)   relevantných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný súd v predmetnej veci pri predbežnom prerokovaní sťažnosti taktiež zistil, že podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu 21. novembra 2011 (ktoré je predmetom tohto konania) sa týka tých istých konaní okresného súdu a krajského súdu, ktoré už ústavný súd   posúdil   28.   októbra   2010   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   IV. ÚS 395/2010   pri predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti (doručenej ústavnému súdu 19. februára 2010).

V konaní   vedenom   pod   sp. zn.   IV. ÚS 395/2010   ústavný   súd   uznesením   z 28. októbra 2010 sťažnosť sťažovateľa, v ktorej namietal porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu a krajského súdu, ako   celok   odmietol   (pre   oneskorenosť,   zjavnú   neopodstatnenosť,   nedostatok   právomoci a neprípustnosť).

Ten istý nárok na ochranu ústavnosti sťažovateľ uplatnil aj v prerokúvanom podaní, v ktorom   však   navyše   namieta   aj   porušenie   ďalších   článkov   ústavy   a   práv   zaručených ústavou a dohovorom [čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. l, 2 a 4, čl. 13 ods. 3, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. l, 2 a 3, čl. 20 ods. l a 3, čl. 22 ods. l, čl. 39 ods. l a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 4, čl. 141 ods. l, čl.144   ods. l   a   čl. 145   ods. 4   ústavy,   čl. 2   ods. l,   čl. 3,   čl. 5   ods. l,   čl. 6   ods. l   a   ods. 3 písm. d), čl. 8 ods. l a 2, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru, čl. l dodatkového protokolu, čl. l ods. l   a   2   Protokolu   č.12   k   dohovoru   a   § 12   až § 17   druhej   hlavy   OSP]   v tých   istých konaniach vedených okresným súdom a krajským súdom.

Z uvedeného je zrejmé, že ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už právoplatne rozhodol uznesením č. k. IV. ÚS 395/2010-67 z 28. októbra 2010. Z porovnania   obsahu   prerokúvanej   sťažnosti   s obsahom   sťažnosti   sťažovateľa vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 395/2010 nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že nejde o totožné veci, a to aj napriek tomu, že v prerokúvanej sťažnosti namieta porušenie aj iných základných práv a slobôd. Obidve sťažnosti sú založené na tých istých skutkových   a právnych   skutočnostiach   relevantných   z hľadiska   posudzovaného   prípadu a týkajú sa tých istých subjektov.

Vychádzajúc z uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   aj   podľa   § 25   ods. 2 zákona   o ústavnom   súde   pre   jej   neprípustnosť   [§ 24 písm. a)   zákona   o ústavnom   súde], pretože nedostatok podmienky konania nemožno v tomto konaní odstrániť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2011