SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 505/2013-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod spisovými značkami: Rvp 5687/2013, Rvp 5688/2013, Rvp 5689/2013, Rvp 5690/2013, Rvp 5691/2013, Rvp 5692/2013, Rvp 5693/2013, Rvp 5694/2013, Rvp 5695/2013, Rvp 5699/2013, Rvp 5700/2013, Rvp 5701/2013, Rvp 5702/2013, Rvp 5703/2013, Rvp 5704/2013, Rvp 5705/2013, Rvp 5706/2013, Rvp 5727/2013, Rvp 5737/2013, Rvp 5738/2013, Rvp 5747/2013, Rvp 5748/2013, Rvp 5749/2013, Rvp 5750/2013, Rvp 5751/2013, Rvp 5752/2013, Rvp 5753/2013, Rvp 5754/2013, Rvp 5755/2013, Rvp 5756/2013, Rvp 5757/2013, Rvp 5758/2013, Rvp 5759/2013, Rvp 5760/2013, Rvp 5761/2013, Rvp 5762/2013, Rvp 5763/2013, Rvp 5764/2013, Rvp 5765/2013, Rvp 5766/2013, Rvp 5771/2013, Rvp 5772/2013, Rvp 5773/2013, Rvp 5774/2013, Rvp 5775/2013, Rvp 5776/2013, Rvp 5796/2013, Rvp 5797/2013, Rvp 5798/2013, Rvp 5799/2013, Rvp 5800/2013, Rvp 5801/2013, Rvp 5802/2013, Rvp 5806/2013, Rvp 5807/2013, Rvp 5808/2013, Rvp 5809/2013, Rvp 5810/2013, Rvp 5811/2013, Rvp 5812/2013, Rvp 5814/2013, Rvp 5815/2013, Rvp 5816/2013, Rvp 5817/2013, Rvp 5818/2013, Rvp 5819/2013, Rvp 5820/2013, Rvp 5821/2013, Rvp 5822/2013, Rvp 5823/2013, Rvp 5824/2013, Rvp 5825/2013, Rvp 5826/2013, Rvp 5827/2013, Rvp 5828/2013, Rvp 5829/2013, Rvp 5830/2013, Rvp 5831/2013, Rvp 5832/2013, Rvp 5833/2013, Rvp 5834/2013, Rvp 5835/2013, Rvp 5836/2013, Rvp 5837/2013, Rvp 5838/2013, Rvp 5839/2013, Rvp 5840/2013, Rvp 5841/2013, Rvp 5842/2013, Rvp 5843/2013, Rvp 5844/2013, Rvp 5845/2013, Rvp 5846/2013, Rvp 5847/2013, Rvp 5848/2013, Rvp 5849/2013, Rvp 5850/2013, Rvp 5851/2013, Rvp 5852/2013, Rvp 5858/2013, Rvp 5859/2013 a Rvp 5942/2013, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici spisových značiek: 23 NcC/451/2012, 17 NcC/394/2012, 17 NcC/354/2012, 16 NcC/348/2012, 16 NcC/328/2012, 16 NcC/353/2012, 16 NcC/344/2012, 16 NcC/333/2012, 13 NcC/328/2012, 43 NcC/167/2012, 17 NcC/322/2012 a 43 NcC/167/2012 z 11. októbra 2012, a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami: Rvp 5687/2013, Rvp 5688/2013, Rvp 5689/2013, Rvp 5690/2013, Rvp 5691/2013, Rvp 5692/2013, Rvp 5693/2013, Rvp 5694/2013, Rvp 5695/2013, Rvp 5699/2013, Rvp 5700/2013, Rvp 5701/2013, Rvp 5702/2013, Rvp 5703/2013, Rvp 5704/2013, Rvp 5705/2013, Rvp 5706/2013, Rvp 5727/2013, Rvp 5737/2013, Rvp 5738/2013, Rvp 5747/2013, Rvp 5748/2013, Rvp 5749/2013, Rvp 5751/2013, Rvp 5752/2013, Rvp 5753/2013, Rvp 5754/2013, Rvp 5755/2013, Rvp 5756/2013, Rvp 5757/2013, Rvp 5758/2013, Rvp 5759/2013, Rvp 5760/2013, Rvp 5761/2013, Rvp 5762/2013, Rvp 5763/2013, Rvp 5764/2013, Rvp 5765/2013, Rvp 5766/2013, Rvp 5771/2013, Rvp 5772/2013, Rvp 5773/2013, Rvp 5774/2013, Rvp 5775/2013, Rvp 5776/2013, Rvp 5796/2013, Rvp 5797/2013, Rvp 5798/2013, Rvp 5799/2013, Rvp 5800/2013, Rvp 5801/2013, Rvp 5802/2013, Rvp 5806/2013, Rvp 5807/2013, Rvp 5808/2013, Rvp 5809/2013, Rvp 5810/2013, Rvp 5811/2013, Rvp 5812/2013, Rvp 5814/2013, Rvp 5815/2013, Rvp 5816/2013, Rvp 5817/2013, Rvp 5818/2013, Rvp 5819/2013, Rvp 5820/2013, Rvp 5821/2013, Rvp 5822/2013, Rvp 5823/2013, Rvp 5824/2013, Rvp 5825/2013, Rvp 5826/2013, Rvp 5827/2013, Rvp 5828/2013, Rvp 5829/2013, Rvp 5830/2013, Rvp 5831/2013, Rvp 5832/2013, Rvp 5833/2013, Rvp 5834/2013, Rvp 5835/2013, Rvp 5836/2013, Rvp 5837/2013, Rvp 5838/2013, Rvp 5839/2013, Rvp 5840/2013, Rvp 5841/2013, Rvp 5842/2013, Rvp 5843/2013, Rvp 5844/2013, Rvp 5845/2013, Rvp 5846/2013, Rvp 5847/2013, Rvp 5848/2013, Rvp 5849/2013, Rvp 5850/2013, Rvp 5851/2013, Rvp 5852/2013, Rvp 5858/2013, Rvp 5859/2013 a Rvp 5942/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 5687/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. januára 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) spisových značiek: 23 NcC/451/2012, 17 NcC/394/2012, 17 NcC/354/2012, 16 NcC/348/2012, 16 NcC/328/2012, 16 NcC/353/2012, 16 NcC/344/2012, 16 NcC/333/2012, 13 NcC/328/2012, 43 NcC/167/2012, 17 NcC/322/2012 a 43 NcC/167/2012 z 11. októbra 2012 (ďalej aj „spájajúce uznesenia“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy (ďalej len „žaloby o náhradu škody“), ktorými sa proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, domáha svojich nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym a zásadným zásahom do jej základných práv, najmä práva na poskytnutie súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v exekučných konaniach vedených okresným súdom, ktorých účastníkom bola sťažovateľka (oprávnená, pozn.).
Sťažovateľka v sťažnostiach poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že práve nesprávny úradný postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi bol dôvodom podania jej žalôb o náhradu škody okresnému súdu, ktorý je zároveň podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) príslušný na prerokovanie a rozhodnutie týchto vecí.
Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala „už v úvode podanej žaloby požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu... sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. V rámci odôvodnenia svojej požiadavky okrem iného sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že okresný súd, ktorý svojím nesprávnym úradným postupom zapríčinil vznik škody na jej strane, nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať, ďalej na to, že takýmto postupom by došlo k nerešpektovaniu zásady nemo debet esse iudex in propria causa, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.
Krajský súd spájajúcimi uzneseniami rozhodol tak, že nie všetci sudcovia okresného súdu sú vylúčení z prerokovania a rozhodovania civilných vecí – konaní o žalobách o náhradu škody vedených okresným súdom, tak ako boli označené v jednotlivých spájajúcich uzneseniach; tieto uznesenia krajského súdu sú preto podľa sťažovateľky „... nesprávne, zakladajúce zásah do jej základných práv, garantovaných čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru“.
V rámci svojej argumentácie sťažovateľka poukázala na právne závery obsiahnuté v judikatúre ústavného súdu (napr. II. ÚS 283/09, III. ÚS 116/06, II. ÚS 336/09, III. ÚS 47/05, III. ÚS 71/97, I. ÚS 46/05, IV. ÚS 345/09), ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúce sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu (rozsudok ESĽP Findlay v. Spojené kráľovstvo z 25. februára 1997, ods. 73; rozsudok ESĽP Kyprianou v. Cyprus z 15. decembra 2005).
Podľa sťažovateľky skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloby o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním jednotlivých sudcov okresného súdu majú byť prerokované a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu, ktorí majú medzi sebou „... minimálne kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah...“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti prípadu nemôžu javiť v jej očiach ako nezávislí. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že Krajský súd v Trnave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých svojich rozhodnutiach v skutkovo a právne obdobných veciach k opačnému právnemu záveru ako krajský súd v petite jednotlivých sťažností označených uzneseniach (ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“).
Krajský súd podľa sťažovateľky v napadnutých uzneseniach dostatočne nevyhodnotil dôvody vylúčenia sudcov okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania predmetných vecí, ktorými sú:
„a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich právach;
b) nutnosť vylúčenia sudcu, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania na konaní;
c) ekonomickú závislosť.“
Sťažovateľka svoje sťažnosti následne doplnila podaniami doručenými ústavnému súdu 26. februára 2013, v ktorých reagovala na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti ústavným súdom odmietnuté pre nedostatok jeho právomoci na ich prerokovanie a rozhodnutie, „s nádejou, že zvráti stav bezlimitnej deformácie ľudských práv uskutočňovanej systematicky činnosťou súdov Slovenskej republiky v oboch systémoch súdnej moci, pričom táto jeho preventívna činnosť zamedzí diskreditácii Slovenskej republiky na pôde Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu“.
Podľa sťažovateľky „V danej veci nie je možné nastoliť nápravu porušených práv podaním dovolania z dôvodu podľa ust. § 237 písm. g) OSP (dovolanie nie je prípustné)! Dovolanie nie je prípustné ani z iných všeobecných dôvodov...“.
V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tento preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia („40/1998 ZSP“) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 20/97, v ktorom tento súd vyslovil, že ,,Na prejednanie opravného prostriedku (odvolania či dovolania) proti rozhodnutiu nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval o vylúčení sudcov príslušného súdu, nie je daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší súd v takomto prípade konanie o opravnom prostriedku zastaví (§ 104 ods. 1 v spojení s § 243c O. s. p.).“.
Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva, že „v právnom štáte jednoznačný záver, že vo veci je daná právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodnúť o podanej ústavnej sťažnosti, pričom vzhľadom k existencii viac ako 10.000 pozitívnych rozhodnutí krajských súdov Slovenskej republiky, ktoré predložil sťažovateľ ústavnému súdu ako dôkazy v konaní a ktoré svedčia o jednoznačnej potrebe vylúčiť okresné súdy z prejednávania a rozhodovania vecí s predmetom náhrady škody, neostáva nič iné, len zo strany ústavného súdu vyhovieť princípu legality a princípu právnej istoty a rozhodnúť podľa predloženého petitu“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súdu označenými v petite jednotlivých sťažností boli porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, citované uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd sťažnosť predbežne prerokovať, resp. následne o nej rozhodnúť len z hľadiska toho, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súd spájajúcimi uzneseniami spojil na spoločné konanie veci o námietkach zaujatosti proti sudcom okresného súdu, vylúčil konkrétnych sudcov okresného súdu a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania civilných vecí vedených okresným súdom uvedených pod konkrétnou spisovou značkou.
V konkrétnostiach prerokúvaných vecí:
- uznesením sp. zn. 23 NcC/451/2012 z 11. októbra 2012 krajský súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 23 NcC/451/2012 veci vedené pod spisovými značkami: 23 NcC/451/2012, 23 NcC/452/2012, 23 NcC/453/2012, 23 NcC/454/2012, 23 NcC/455/2012, 23 NcC/456/2012, 23 NcC/457/2012, 23 NcC/458/2012, 23 NcC/459/2012, 23 NcC/460/2012, 23 NcC/461/2012, 23 NcC/462/2012, 23 NcC/463/2012, 23 NcC/464/2012, 23 NcC/465/2012 a 23 NcC/466/2012 (konania o námietkach zaujatosti), konkrétneho sudcu okresného súdu vylúčil z prerokúvania a rozhodovania tam označených civilných vecí a ostatných sudcov okresného súdu nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania týchto vecí,
- uznesením sp. zn. 17 NcC/394/2012 z 11. októbra 2012 krajský súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 17 NcC/394/2012 veci vedené pod spisovými značkami: 17 NcC/394/2012, 17 NcC/389/2012, 17 NcC/388/2012, 17 NcC/383/2012, 17 NcC/373/2012, 17 NcC/377/2012, 17NcC/369/2012, 17 NcC/381/2012 a 17 NcC/391/2012 (konania o námietkach zaujatosti), konkrétnych sudcov okresného súdu vylúčil z prerokúvania a rozhodovania tam označených civilných vecí a ostatných sudcov okresného súdu nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania týchto vecí,
- uznesením sp. zn. 17 NcC/354/2012 z 11. októbra 2012 krajský súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 17 NcC/354/2012 veci vedené pod spisovými značkami: 17 NcC/354/2012, 17 NcC/362/2012, 17 NcC/363/2012, 17 NcC/364/2012, 17 NcC/366/2012, 17 NcC/368/2012, 17 NcC/370/2012, 17 NcC/371/2012, 17 NcC/372/2012, 17 NcC/374/2012, 17 NcC/375/2012, 17 NcC/376/2012, 17 NcC/378/2012, 17 NcC/379/2012, 17 NcC/380/2012, 17 NcC/385/2012, 17 NcC/386/2012, 17 NcC/387/20123 a 17 NcC/395/2012 (konania o námietkach zaujatosti), konkrétneho sudcu okresného súdu vylúčil z prerokúvania a rozhodovania tam označených civilných vecí a ostatných sudcov okresného súdu nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania týchto vecí,
- uznesením sp. zn. 16 NcC/348/2012 z 11. októbra 2012 krajský súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 16 NcC/348/2012 veci vedené pod spisovými značkami: 16 NcC/348/2012, 16 NcC/349/2012, 16 NcC/350/2012, 16 NcC/354/2012, 16 NcC/373/2012, 16 NcC/374/2012, 16 NcC/375/2012, 16 NcC/380/2012 a 16 NcC/382/2012 (konania o námietkach zaujatosti), konkrétnych sudcov okresného súdu vylúčil z prerokúvania a rozhodovania tam označených civilných vecí a ostatných sudcov okresného súdu nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania týchto vecí,
- uznesením sp. zn. 16 NcC/128/2012 z 11. októbra 2012 krajský súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 16 NcC/128/2012 okrem iného aj veci vedené pod spisovými značkami: 16 NcC/335/2012, 16 NcC/338/2012, 16 NcC/341/2012, 16 NcC/370/2012, 16 NcC/376/25012, 16 NcC/384/2012, 16 NcC/385/2012, 16 NcC/389/2012, 16 NcC/394/2012 s ďalšími tam označenými vecami (ktoré však nie sú predmetom tohto konania pred ústavným súdom), konkrétneho sudcu okresného súdu vylúčil z prerokúvania a rozhodovania tam označených civilných vecí a ostatných sudcov okresného súdu nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania týchto vecí,
- uznesením sp. zn. 16 NcC/353/2012 z 11. októbra 2012 krajský súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 16 NcC/353/2012 veci vedené pod spisovými značkami: 16 NcC/353/2012, 16 NcC/365/2012, 16 NcC/599/2012, 16 NcC/600/2012, 16 NcC/602/2012, 16 NcC/606/2012, 16 NcC/609/2012 a 16 NcC/615/2012 (konania o námietkach zaujatosti), konkrétnych sudcov okresného súdu vylúčil z prerokúvania a rozhodovania tam označených civilných vecí a ostatných sudcov okresného súdu nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania týchto vecí,
- uznesením sp. zn. 16 NcC/344/2012 z 11. októbra 2012 krajský súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 16 NcC/344/2012 veci vedené pod spisovými značkami: 16 NcC/344/2012, 16 NcC/345/2012, 16 NcC/347/2012, 16 NcC/387/2012, 16 NcC/390/2012, 16 NcC/393/2012, 16 NcC/395/2012 a 16 NcC/396/2012, konkrétneho sudcu okresného súdu vylúčil z prerokúvania a rozhodovania tam označených civilných vecí a ostatných sudcov okresného súdu nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania týchto vecí,
- uznesením sp. zn. 16 NcC/333/2012 z 11. októbra 2012 krajský súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 16 NcC/333/2012 veci vedené pod spisovými značkami: 16 NcC/333/2012, 16 NcC/367/2012, 16 NcC/388/2012, 16 NcC/392/2012, 16 NcC/601/2012, 16 NcC/604/2012, 16 NcC/605/2012, 16 NcC/607/2012, 16 NcC/608/2012, 16 NcC/610/2012, 16 NcC/612/2012, 16 NcC/613/2012 a 16 NcC/614/2012 (konania o námietkach zaujatosti), konkrétnych sudcov okresného súdu vylúčil z prerokúvania a rozhodovania tam označených civilných vecí a ostatných sudcov okresného súdu nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania týchto vecí,
- uznesením sp. zn. 13 NcC/328/2012 z 11. októbra 2012 krajský súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 13 NcC/328/2012 veci vedené pod spisovými značkami: 13 NcC/332/2012, 13 NcC/333/2012, 13 NcC/350/2012, 13 NcC/362/2012, 13 NcC/371/2012, 13 NcC/382/2012 a 13 NcC/392/2012 (konania o námietkach zaujatosti), konkrétnych sudcov okresného súdu vylúčil z prerokúvania a rozhodovania tam označených civilných vecí a ostatných sudcov okresného súdu nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania týchto vecí,
- uznesením sp. zn. 43 NcC/167/2012 z 11. októbra 2012 krajský súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 43 NcC/167/2012 okrem iného aj vec vedenú pod sp. zn. 43 NcC/214/2012 s ďalšími tam označenými vecami (ktoré však nie sú predmetom tohto konania pred ústavným súdom), konkrétneho sudcu okresného súdu vylúčil z prerokúvania a rozhodovania tam označených civilných vecí a ostatných sudcov okresného súdu nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania týchto vecí,
- uznesením sp. zn. 17 NcC/322/2012 z 11. októbra 2012 krajský súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 17 NcC/322/2012 okrem iného aj vec vedenú pod sp. zn. 17 NcC/351/2012 s ďalšími tam označenými vecami (ktoré však nie sú predmetom tohto konania pred ústavným súdom), konkrétneho sudcu okresného súdu vylúčil z prerokúvania a rozhodovania tam označených civilných vecí a ostatných sudcov okresného súdu nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania týchto vecí,
Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd rozhodol o námietkach sťažovateľky v konaniach o jej žalobách o náhradu škody spájajúcimi uzneseniami (23 NcC/451/2012, 17 NcC/394/2012, 17 NcC/354/2012, 16 NcC/348/2012, 16 NcC/128/2012, 16 NcC/353/2012, 16 NcC/344/2012, 16 NcC/333/2012, 13 NcC/328/2012 a 43 NcC/167/2012 z 11. októbra 2012), a nie uzneseniami, ktoré sťažovateľka uvádza v petite sťažností [23 NcC/452/2012, 23 NcC/453/2012, 23 NcC/454/2012, 23 NcC/455/2012, 23 NcC/456/2012, 23 NcC/457/2012, 23 NcC/458/2012, 23 NcC/459/2012, 23 NcC/460/2012, 23 NcC/461/2012, 23 NcC/462/2012, 23 NcC/463/2012, 23 NcC/464/2012, 23 NcC/465/2012, 23 NcC/466/2012, 17 NcC/389/2012, 17 NcC/388/2012, 17 NcC/383/2012, 17 NcC/373/2012, 17 NcC/377/2012, 17 NcC/369/2012, 17 NcC/381/2012, 17 NcC/391/2012, 17 NcC/362/2012, 17 NcC/363/2012, 17 NcC/364/2012, 17 NcC/366/2012, 17 NcC/368/2012, 17 NcC/370/2012, 17 NcC/371/2012, 17 NcC/372/2012, 17 NcC/374/2012, 17 NcC/375/2012, 17 NcC/376/2012, 17 NcC/378/2012, 17 NcC/379/2012, 17 NcC/380/2012, 17 NcC/385/2012, 17 NcC/386/2012, 17 NcC/387/2012, 17 NcC/395/2012, 16 NcC/349/2012, 16 NcC/350/2012, 16 NcC/354/2012, 16 NcC/373/2012, 16 NcC/374/2012, 16 NcC/375/2012, 16 NcC/380/2012, 16 NcC/382/2012, 16 NcC/335/2012, 16 NcC/338/2012, 16 NcC/341/2012, 16 NcC/370/2012, 16 NcC/376/2012, 16 NcC/384/2012, 16 NcC/385/2012, 16 NcC/389/2012, 16 NcC/394/2012, 16 NcC/365/2012, 16 NcC/599/2012, 16 NcC/600/2012, 16 NcC/602/2012, 16 NcC/606/2012, 16 NcC/609/2012, 16 NcC/615/2012, 16 NcC/367/2012, 16 NcC/388/2012, 16 NcC/392/2012, 16 NcC/601/2012, 16 NcC/604/2012, 16 NcC/605/2012, 16 NcC/607/2012, 16 NcC/608/2012, 16 NcC/610/2012, 16 NcC/612/2012, 16 NcC/613/2012, 16 NcC/614/2012, 13 NcC/332/2012, 13 NcC/333/2012, 13 NcC/350/2012, 13 NcC/362/2012, 13 NcC/371/2012, 13 NcC/382/2012, 13 NcC/392/2012, 43 NcC/214/2012 a 17 NcC/351/2012 z 11. októbra 2012 (takéto uznesenia krajský súd nevydal, takéto uznesenia neexistujú, existujú len spájajúce uznesenia krajského súdu, pozn.)].
Za týchto okolností by ústavný súd uplatnením formalistického prístupu k preskúmaniu sťažností sťažovateľky v zhode s príslušnou časťou ich petitu mohol konštatovať, že napadnutými uzneseniami krajského súdu (okrem spájajúcich uznesení), ktoré v skutočnosti krajský súd ani nevydal, nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru, a na tomto základe sťažnosti sťažovateľky odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.
Ústavný súd však aj napriek uvedenému s prihliadnutím na požiadavku materiálneho chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažností k ich preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za následok ich odmietnutie v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to aj s prihliadnutím na príčinnú súvislosť medzi sťažovateľkou namietaným porušením základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutými uzneseniami krajského súdu, ktorými krajský súd rozhodol o námietkach zaujatosti sťažovateľky v predmetných konaniach vedených týmto súdom.
II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených v záhlaví tohto uznesenia, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia
Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu, ktorými tento inter alia rozhodol tak, že nie všetci sudcovia okresného súdu sú vylúčení z prerokovávania a rozhodovania predmetných vecí napriek tomu, že škoda, ktorú si sťažovateľka uplatnila v podaných žalobách, vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom sudcov toho istého okresného súdu.
V tejto veci senát IV. ÚS nadväzuje na svoje predchádzajúce právne názory obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol o skutkovo rovnakých veciach – napr. uzneseniami sp. zn. IV. ÚS 345/2013, sp. zn. IV. ÚS 346/2013 a sp. zn. IV. ÚS 360/2013 z 13. júna 2013 a ďalšie – a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od „ratio decidenti“ týchto rozhodnutí odchýlil, dospel k rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona 0 ústavnom súde, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhať ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu, prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu. Požiadavkou princípu právnej istoty je totiž postulát, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy rovnaká odpoveď; preto ústavný súd aj v týchto veciach v plnom rozsahu odkazuje na dôvody predchádzajúcich rozhodnutí o odmietnutí sťažností sťažovateľky.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v nich nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. augusta 2013