SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 504/2020-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. októbra 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej matkou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Spišákom, Idanská 17, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 Cop 75/2019 z 28. augusta 2019 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 22/2020 z 30. marca 2020 a takto
r o z h o d o l :
Konanie o ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2020 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej aj „sťažovateľka“), zastúpenej matkou ⬛⬛⬛⬛, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Spišákom, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, základných práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Cop 75/2019 z 28. augusta 2019 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 22/2020 z 30. marca 2020 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie v konaní o zvýšenie výživného začatom na návrh matky sťažovateľky rozsudkom sp. zn. 21 P 95/2013 z 3. októbra 2018 rozhodol, že zvyšuje výživné zo strany otca pre sťažovateľku do budúcnosti zo sumy bežného výživného vo výške 233 € na sumu 500 € mesačne a zo sumy 133 € určených na tvorbu úspor na sumu 200 € mesačne, ktoré je otec povinný posielať matke sťažovateľky vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Súčasne rozhodol, že dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 28. júna 2013 do 30. septembra 2018 vo výške 12 910,70 € na bežnom výživnom a vo výške 3 224,69 € na výživnom určenom na tvorbu úspor, súd povoľuje otcovi sťažovateľky uhrádzať v oboch prípadoch v sume 200 € v mesačných splátkach až do zaplatenia.
3. Krajský súd na základe odvolania otca proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol tak, že potvrdil rozsudok o zvýšení výživného z 232 € na 500 € mesačne a výživného na tvorbu úspor zo 130 € na 200 € za obdobie od 28. júna 2013 do 31. decembra 2015 a zmenil predmetný rozsudok tak, že výživné vo výške 366 € (bežné výživné 233 € a výživné na tvorbu úspor 133 €) zvýšil na sumu 500 € mesačne pre sťažovateľku do budúcna, ktoré je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke sťažovateľky. Krajský súd súčasne zrušil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.
4. Sťažovateľka považuje rozsudok krajského súdu za vecne nesprávny s tým, že v konaní pred odvolacím súdom došlo podľa jej názoru k vadám uvedeným v § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a to tak, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil matke sťažovateľky, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Sťažovateľka je aj toho názoru, že postupom odvolacieho súdu a jeho rozsudkom došlo aj k vadám uvedeným v § 421 písm. a) a c) CSP tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a tiež, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, preto proti rozsudku krajského súdu podala matka sťažovateľky prostredníctvom svojho právneho zástupcu pre dovolacie konanie v zákonnej lehote dovolanie.
5. Podľa názoru sťažovateľky bolo jej dovolanie najvyšším súdom nedôvodne odmietnuté, pričom dovolací súd sa nevysporiadal s námietkami a dovolacími dôvodmi uvedenými sťažovateľkou, na ktoré vôbec nedal sťažovateľke ako dovolateľke odpoveď, a preto ho sťažovateľka považuje za nesprávne.
6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví:
„1. Základné právo sťažovateľky podľa čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, ods. 4, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 11 ods. 1 a 36 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd a základné právo na spravodlivý proces a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 20 ods. 1, ods. 5 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/75/2019-1140 zo dňa 28.8.2019 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 22/2020 z 30.3.2020 porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/75/2019-1140 zo dňa 28.8.2019 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. sp. zn. sp. zn. 3 Cdo 22/2020 z 30.3.2020 s a zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní spoločne nerozdielne vyplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-
3. Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 375,24 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Spišáka v lehote dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“
7. Dňa 22. septembra 2020 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky, v ktorom oznámila, že berie svoju ústavnú sťažnosť z 15. júla 2020 v celom rozsahu späť.
II.
Relevantná právna úprava a právne posúdenie
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
12. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej označených práv rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu v konaní o zvýšenie výživného začatom na návrh matky sťažovateľky.
13. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví.
14. Vzhľadom na to, že sťažovateľka vzala svoju ústavnú sťažnosť späť v celom rozsahu, ústavný súd konanie o nej podľa § 127 zákona o ústavnom súde zastavil, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. októbra 2020
Miroslav Duriš
predseda senátu