znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 501/2012-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., B., zastúpeného advokátkou JUDr. N. B., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S/13/2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta 2012 doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v   Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 11 S/13/2012 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Dňa 20. 2. 2012 bola Krajskému súdu v Nitre doručená žaloba na ochranu pred nezákonným   zásahom   orgánom   verejnej   správy,   v   ktorej   som   sa   zároveň   domáhal aj vydania predbežného opatrenia v súlade s ust. § 102 odst. 1, OSP a § 75 odst. 2, OSP. Návrhom na vydanie predbežného opatrenia som sa domáhal konkrétne, aby Krajský súd predbežným opatrením určil, že:

I. Mám   právo   vykonávať   funkciu   starostu   obce   B.,   a   to   až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, a že:

II. Žalovaní sú povinní zdržať sa akýchkoľvek zásahov, znemožňujúcich mi riadne vykonávať funkciu starostu obce B., a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

Konanie na Krajskom súde v Nitre je vedené pod sp. zn.: 11 S/13/2012. Podľa § 75 ods. 4, OSP o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Na   podanie   žaloby   vrátane   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   som splnomocnil spoločnosť D., spol. s r. o..., zastúpenú konateľom a advokátom Mgr. M. K., ktorý   ma   ubezpečil,   že   žaloba   aj   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   sú   podané v súlade so zákonom.

Z prezentačnej pečiatky Krajského súdu v Nitre je preukázané, že žaloba vrátane návrhu na vydanie predbežného opatrenia bola súdu doručená dňa 20. 2. 2012. Odo dňa podania návrhu uplynulo už šesťkrát tridsať dní, a Krajský súd doposiaľ žiadne rozhodnutie o mojom návrhu na vydanie rozhodnutia nevyniesol, hoci mi ani neoznámil, že by môj návrh postrádal náležitosti predpísané v ustanovení § 75 ods. 2, OSP.

V   mojom   prípade   je   vydanie   navrhovaného   predbežného   opatrenia   existenčnou otázkou.   Môj   mandát   starostu   obce   by   mohol   zaniknúť   vyhlásením   výsledku   miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým by sa rozhodlo podľa § 13a, ods. 1, písm. f) zákona o obecnom zriadení len v prípade, že by takéto referendum bolo platné. V opačnom prípade môj mandát stále trvá.

Referendum,   ktoré   bolo   na   moje   odvolanie   starostu   obce   vyhlásené   Obecným zastupiteľstvom, nie je platné, čo nepochybne vyplýva okrem iných dôkazov, uvádzaných v mojej žalobe, aj z Upozornenia Okresnej prokuratúry K. zo dňa 11. 5. 2012.

Keďže už   z obsahu   samotných   dôkazov   pripojených k žalobe,   súčasťou   ktorej   je aj návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   nesporne   vyplýva   dôvodnosť   mojej   žaloby a návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   bolo   povinnosťou Krajského   súdu v Nitre v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote rozhodnúť o mojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia   a   poskytnúť   mi   tak   nevyhnutnú   právnu   ochranu   pred   nezákonnými   zásahmi orgánov verejnej správy, ktorými boli porušené moje práva a právom chránené záujmy, následky týchto protiprávnych úkonov stále trvajú, pretože doposiaľ mi žalovaní neumožnili prístup na Obecný úrad, odňali mi komunikačné prostriedky, znemožňujú mi zabezpečovať organizačné   a   administratívne   úlohy,   a   tak   mi   znemožňujú   vykonávať   mandát   starostu obce.“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:«Týmto sústavne pretrvávajúcim protiprávnym konaním žalovaných mi vznikla ujma, spočívajúca v znemožňovaní vykonávať mandát starostu, a tak na mojej strane dochádza k značným škodám a ujmám, a to nielen ekonomickým, ale aj spoločenským a morálnym, týmto protiprávnym konaním žalovaných dochádza aj k hospodárskym škodám v obcí s tým, že ja ako starosta, i keď mi nie je umožnený výkon funkcie, zodpovedám za riadenie obce v občianskoprávnej aj trestnoprávnej oblasti.

Vydania   predbežného   opatrenia   som   sa   domáhal   predovšetkým   z   dôvodu,   že do právoplatného   rozhodnutia   súdu   vo   veci   samej   by   mohlo   dôjsť   k   takým   faktickým zmenám, v dôsledku ktorých by ani prípadný môj úspech v konaní by mi nemusel zabezpečiť reálnu ochranu mojich práv, ktoré mi prináležali pred vyhlásením neplatného referenda a ešte aj v súčasnosti mi prináležia.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Samosudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť   pre   sudcu   vyplýva   z   § 75   ods. 4,   OSP,   podľa   ktorého   o   návrhu   na   vydanie predbežného   opatrenia   rozhodne   súd   bezodkladne   najneskôr   do   30   dní   po   doručení návrhu...

Vzhľadom na osobitosti tohto prípadu a na konkrétne okolnosti, popísané v žalobe, ako aj porušenie zákonných povinností zo strany Krajského súdu v Nitre, má sťažovateľ zato, že samotné konštatovanie porušenia jeho práv a príkazu Ústavného súdu konať bez zbytočných prieťahov, keďže to vyplýva pri návrhu na nariadenie predbežného oparenia priamo z ustanovenia § 75 ods. 4, OSP, nie sú pre neho dostatočnou satisfakciou, a že ním navrhnuté   finančné   zadosťučinenie   je   primerané   jeho   pretrvávajúcemu   stavu   neistoty a následkom, ktoré sťažovateľa postihujú až doposiaľ.»

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol, aby ústavný   súd   nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva J. S...   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre porušené boli.

2. Krajskému súdu v Nitre prikazuje, aby v konaní, vedenom pod spisovou značkou 11 S/13/2012 o žalobe a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia konal bez zbytočných prieťahov.“

Ďalej sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   všeobecného   súdu   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa smerujúcom   proti   postupu   krajského súdu   v konaní vedenom   pod sp. zn. 11 S/13/2012, ktorým   boli   podľa   neho   spôsobené   zbytočné   prieťahy,   osobitne   aj   v súvislosti s rozhodovaním o nariadení predbežného opatrenia, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru v namietanom konaní.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   (III. ÚS 199/02,   I. ÚS 154/03).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z predloženého   súdneho   spisu   zistil,   že   namietané konanie   začalo   na krajskom   súde   20.   februára   2012   podaním   žaloby   o ochranu   pred nezákonným zásahom orgánom verejnej správy, súčasťou ktorej bol aj návrh na vydanie predbežného   opatrenia.   Doterajšia   dĺžka   namietaného   konania   ku   dňu   predbežného prerokovania sťažnosti teda predstavuje viac než 7 mesiacov, počas ktorých krajský súd realizoval štyri procesné úkony:

-28.   mája   2012   –   oznámil   sťažovateľovi,   že   o návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia nemožno relevantne rozhodnúť,

-1. júna 2012 – zaslal žalobu na vyjadrenie žalovaným v lehote 30 dní,

-30. augusta 2012 – nariadil pojednávanie na 25. september 2012,

-11. septembra 2012 – na základe žiadosti právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade odročil termín pojednávania na 30. október 2012.

1. K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v namietanom konaní   v súvislosti   s rozhodovaním   o   návrhu   na   nariadenie   predbežného opatrenia

Podľa   § 244   ods. 5   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov.

Podľa § 246c ods. 1 prvej vety OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (piata časť – správne súdnictvo, pozn.), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti toho zákona.

Keďže   inštitút   predbežného   opatrenia   upravený   v   § 75   a nasl.   OSP   je   zaradený v druhej   časti   prvej   hlavy   Občianskeho   súdneho   poriadku,   tento   inštitút   nemožno v konaniach   podľa   jeho   piatej   časti   použiť,   čomu   nasvedčuje   aj   znenie   §   250c   ods.   1 v spojení s § 250v ods. 8 OSP o odklade vykonateľnosti rozhodnutia. Táto skutočnosť bola podľa   zistenia   ústavného   súdu   oznámená   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   prípisom okresného   súdu   z 28.   mája 2012.   V nadväznosti   na to   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že nerozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v lehote ustanovenej v § 75 ods.   4   OSP   namietané   sťažovateľom   nesignalizuje   v okolnostiach   danej   veci   žiadnu možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   ďalej   konštatuje,   že   krajský   súd   v namietanom   konaní   v súvislosti s rozhodovaním   o návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   aplikoval   príslušné ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku   ústavne   konformným   spôsobom   v súlade s účelom, podstatou a zmyslom týchto ustanovení.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti   v súlade   s   § 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   krajského   súdu v   konaní vedenom pod sp. zn. 11 S/13/2012 vo veci samej

Konanie   na   základe   žaloby   sťažovateľa   o ochranu   pred   nezákonným   zásahom orgánom   verejnej   správy   začalo   20.   februára   2012   a jeho   doterajšia   dĺžka   trvania predstavuje sedem mesiacov. Keďže krajský súd od začiatku namietaného konania až dosiaľ realizoval   štyri   procesné   úkony,   pričom   ostatným   úkonom   je   nariadenie   pojednávania vo veci   na 30. október   2012,   ústavný   súd   konštatuje,   že   ani   samotná   doterajšia   dĺžka namietaného   konania,   ani   jeho   doterajší   priebeh   nenaznačujú   možnosť   porušenia základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   ani   práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Zo sťažnosti navyše nevyplýva, že by sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy využil účinný právny prostriedok nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných prieťahov, teda že by podal sťažnosť predsedovi krajského súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na princíp subsidiarity ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bolo možné v tejto časti odmietnuť aj z dôvodu jej neprípustnosti (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   v celom   rozsahu,   bolo   už   bez   právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v jej petite.

Ústavný   súd   v závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej   v zmysle   § 24   písm. a)   zákona   o ústavnom   súde,   a preto   nebráni   tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2012