znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 50/03-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2003 predbežne prerokoval sťažnosť J. G., prechodne bytom S., ktorou namieta porušenie jej základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života   podľa   čl.   19   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 57/02 z 29. októbra 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. G. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2003   doručená   sťažnosť   J.   G.,   prechodne   bytom   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namieta porušenie jej základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom   Najvyššieho súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 57/02 z 29. októbra 2002.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala, že rozsudok najvyššieho súdu jej bráni v jej ústavnom práve na súkromie, pretože neoprávnene zvýhodňuje jej bývalého manžela s rodinou bývať v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, napriek tomu, že títo dlhodobo neplatia   za   nájomné   za   predmetný   byt.   Sťažovateľka   záverom   udáva,   že   najvyšší   súd neprihliadol pri vynesení rozsudku na ňou predložené listinné dôkazy a vyniesol rozsudok v jej neprospech.

Sťažovateľka žiada ústavný súd „o prešetrenie spisu vedenom na OS v Poprade pod sp.   zn.   11   C   193/97   a súčasne   žiadam   ÚS   SR   o zaujatie   stanoviska,   resp.   vynesenie rozsudku, prípadne uznesenia k tejto mojej sťažnosti“.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh vrátane   sťažnosti   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonnou podmienkou prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov ustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Rozsudok   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   2   Cdo   57/02   z 29.   októbra   2002   nadobudol právoplatnosť 8. decembra 2002.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,   ktorým   mali   byť   porušené   základné   práva   sťažovateľa,   a deň   doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 28. februára 2003, je možné uzavrieť, že lehota stanovená na tento   druh   konania   pred   ústavným   súdom   sťažovateľovi   bez   akýchkoľvek   pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť navrhovateľa podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2003