znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 5/2012-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. P., T., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. P. K., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 R 5/2011 z 12. septembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. V. P. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra 2011   doručená   sťažnosť   Mgr.   V.   P.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu   ochranu zaručeného v čl. 46 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 R 5/2011 z 12. septembra 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na návrh veriteľa (Ing. M. K.) dlžníka – S., s. r. o., B. (ďalej len „úpadca“), okresný súd uznesením sp. zn. 2 K 23/2011 z 20. mája 2011 vyhlásil na majetok úpadcu konkurzné konanie. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 2 K 23/2011 z 20. júna 2011 prerušil konkurzné konanie proti úpadcovi, a to na návrh jedného z konateľov úpadcu (Ing. R. B.) z 3. júna 2011 (ktorého sťažovateľ v sťažnosti označuje ako „domnelého konateľa úpadcu“, pozn.), pričom spolu s týmto návrhom bola okresnému súdu predložená „Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného posudku“ z 2. júna 2011, ktorou konatelia úpadcu Ing. M. K. a Ing. R. B. poverili, resp. udelili súhlas JUDr. J. P., aby ako správca vypracoval reštrukturalizačný posudok úpadcu z dôvodu, že úpadca   mal   záujem   odvrátiť   úpadok   a   zachovať   podnik.   Podľa   sťažovateľa   predmetný návrh, ako aj dohoda boli podpísané iba jedným z v tejto dohode označených konateľov, pričom podľa výpisu z obchodného registra v čase uzatvorenia predmetnej dohody mali za spoločnosť konať a podpisovať vždy dvaja konatelia spoločne.

Okresný súd napriek uvedenej skutočnosti na základe návrhu úpadcu na povolenie reštrukturalizácie   doručeného   okresnému   súdu   25.   júla   2011   spolu   so   správcom vypracovaným   reštrukturalizačným   posudkom   úpadcu   uznesením   sp.   zn.   2   R   5/2011 zo 4. augusta 2011 začal proti úpadcovi reštrukturalizačné konanie. Následne okresný súd uznesením   sp.   zn.   2   R   5/2011   z   12.   septembra   2011   povolil   reštrukturalizáciu   úpadcu a ustanovil do funkcie správcu JUDr. J. P. (ďalej len „správca“) a zároveň vyzval veriteľov, aby v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky.

Konkurznému   a   reštrukturalizačnému   konaniu   predchádzal   návrh   jedného zo spoločníkov úpadcu Ing. M. K. z 10. mája 2011 ostatným spoločníkom úpadcu, ktorým ich vyzval, aby vyjadrili súhlas s prijatím troch uznesení mimo valného zhromaždenia (ich návrh bol súčasťou predmetnej výzvy). Predmetom týchto uznesení bolo okrem iného aj rozšírenie okruhu konateľov úpadcu o Ing. M. K. a Ing. R. B., ako aj zmena v spôsobe konania konateľov za úpadcu. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Dňa 16. 05. 2011 Ing. P. R. ako jeden zo spoločníkov Dlžníka vyjadril svoj nesúhlas s rozhodovaním spoločníkov mimo valného   zhromaždenia“,   avšak „Okresný   súd   Bratislava I   ako   príslušný   registrový   súd napriek uvedenému rozhodol o zápise zmeny zapísaných údajov do Obchodného registra.“. Z uvedeného dôvodu „Podaním zo dňa 02. 06. 2011 Ing. P. R. podal žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia Dlžníka.“.

Podľa sťažovateľa je uznesenie okresného súdu sp. zn. 2 R 5/2011 z 12. septembra 2011 o povolení reštrukturalizácie úpadcu   nezákonné, „pričom takéto rozhodnutie bolo spôsobilé   porušiť   ústavné   práva   sťažovateľa...“.   Podľa   sťažovateľa   okresný   súd   nebol oprávnený   začať reštrukturalizačné konanie,   ale bol „povinný   riešiť   otázku týkajúcu sa oprávnenosti   podania   návrhu   na   povolenie   reštrukturalizácie   ako   otázku   predbežnú vzhľadom na skutkový stav, a to, že rozhodnutia spoločníkov Dlžníka (úpadcu, pozn.) prijaté mimo valného zhromaždenia nemožno považovať za platné“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:«Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra dlžníka za spoločnosť „konatelia konajú a podpisujú v mene spoločnosti vždy dvaja spoločne. Konatelia podpisujú v mene spoločnosti tak, že k písanému alebo tlačenému názvu spoločnosti pripoja svoj podpis.“ Na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia je zrejmé, že i keď Porušovateľ neskúmal otázku oprávnenosti konateľa Ing. R. B. konať za Dlžníka, z podaného   návrhu   na   prerušenie   konania   ako   i   priloženej   dohody   o   vypracovaní reštrukturalizačného   posudku   vyplýva,   že   návrh   ako   i   dohodu   podpísal   len   jeden   z konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto takýto spôsob konania nie je spôsobilý vyvolať účinky právneho úkonu Dlžníka, keďže vôľu Dlžníka by obligatórne mali prejavovať vždy najmenej dvaja konatelia (v skutočnosti však len JUDr. Mag. M. H.).

Porušovateľ   preto podľa   právneho   názoru Sťažovateľa   nemal konkurzné konanie prerušiť a následne (po podaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie) rozhodnúť o začatí reštrukturalizačného konania, ale návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietnuť (§ 113 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“). Nakoľko Porušovateľ už o začatí reštrukturalizačného konania rozhodol, nemal reštrukturalizáciu Dlžníka povoliť z dôvodu, že neboli splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu. Porušovateľ mal reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaviť. Týmto nezákonným rozhodnutím tak porušovateľ súčasne porušil právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy, subsidiárne právo Sťažovateľa ako veriteľa Dlžníka vlastniť majetok.»

Sťažovateľ namieta „porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy)   a   (kumulatívne)   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   (čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), v spojení (subsidiárne) s právom vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy)...“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I.   sp.   zn. 2 R/5/2011 zo dňa 12. 09. 2011 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2 R/5/2011 zo dňa 12. 09. 2011 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho konania vo výške 261,82 EUR, k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   sa   pri   predbežnom   prerokovaní   sústredil   na   posúdenie,   či   sťažnosť nebola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv, pričom v spojení s konaním pred všeobecným súdom to prichádza   do   úvahy   len   vtedy,   ak   je   účastníkom   súdneho   konania,   v   ktorom   namieta porušenie svojich základných práv (m. m. II. ÚS 3/05).

Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o konkurze   a   reštrukturalizácii“)   účastníkmi reštrukturalizačného   konania   sú   dlžník,   navrhovateľ   a   veritelia,   ktorí   spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 121 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlášku spolu s prílohami dáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na   súd.   Prihláška   musí   byť   doručená   správcovi   aj   súdu   do   30   dní   od   povolenia reštrukturalizácie.   Na   prihlášku   doručenú   v   lehote   len   správcovi   alebo   len   súdu   sa v reštrukturalizácii   neprihliada   a pohľadávka   v   nej   uplatnená   sa   do   reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

Reštrukturalizačné   konanie   je   osobitným   druhom   konania   upraveným   zákonom o konkurze a reštrukturalizácii spravidla s veľkým počtom účastníkov, ktorých počet sa v priebehu celého reštrukturalizačného konania, ale najmä počas reštrukturalizácie pomerne často mení. V reštrukturalizačnom konaní ide o majetok dlžníka, a preto je jeho prvým a stálym účastníkom dlžník. Reštrukturalizačné konanie je konaním, ktoré začína na návrh, a preto je jeho ďalším účastníkom navrhovateľ (týmto môže byť dlžník alebo veriteľ). Tieto osoby sú účastníkmi reštrukturalizačného konania od jeho začiatku. K týmto účastníkom sa neskôr postupne počas plynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok pripoja (môžu pripojiť) veritelia prihlásených pohľadávok.

Z   citovaných   ustanovení   zákona   o konkurze   a   reštrukturalizácii   vyplýva,   že v namietanom   reštrukturalizačnom   konaní   bol   v   jeho   štádiu   od   doručenia   návrhu na povolenie reštrukturalizácie okresnému súdu 25. júla 2011 až do prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov (ku ktorým patrí aj sťažovateľ, pozn.) účastníkom reštrukturalizačného konania len úpadca (dlžník, pozn.) ako navrhovateľ. Sťažovateľ ako veriteľ úpadcu získal postavenie účastníka reštrukturalizačného konania až prihlásením svojej pohľadávky, t. j. až po vydaní uznesenia okresného súdu sp. zn. 2 R 5/2011 z 12. septembra 2011 o povolení reštrukturalizácie.

Keďže sťažovateľ nemal v napadnutom súdnom konaní v relevantnom čase (v tej časti reštrukturalizačného konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napadnutého uznesenia okresného   súdu)   procesné   postavenie   účastníka   konania,   nemohol   v   tejto   časti   konania uplatňovať   svoje   procesné   práva   a   plniť   procesné   povinnosti.   Z   toho   dôvodu   nemohlo v posudzovanej časti konania dochádzať k porušovaniu jeho základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 205/04).

Pretože   sťažnosť   ústavnému   súdu   podal   sťažovateľ,   ktorý   nie   je   aktívne   vecne legitimovaný   na   jej   podanie,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   ide   o   sťažnosť   podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2012