znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 5/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť P. V., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Žiline   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 23 Co 247/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. V. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra 2006 doručená sťažnosť P. V., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 23 Co 247/05.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   Okresný   súd   Ružomberok   (ďalej   len   „okresný   súd“) rozsudkom   č.   k.   5   C   205/2004-56   z 21.   marca   2005   zamietol   návrh   sťažovateľa.   Proti rozsudku   okresného   súdu   podal   sťažovateľ   odvolanie.   Krajský   súd   nariadil   vo   veci pojednávanie   na   13.   september   2005.   Ďalšie   pojednávanie   vo   veci   bolo   nariadené   na 25. september 2005. Po odročení pojednávania krajský súd vo veci rozhodol na ďalšom pojednávaní konanom 28. marca 2006. Keďže krajský súd do novembra 2006 nevyhotovil rozhodnutie, zaslala právna zástupkyňa sťažovateľa 8. novembra 2006 predsedovi krajského súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Predseda   krajského   súdu   v odpovedi   na   sťažnosť okrem iného uviedol, že „Prešetrením uvedených skutočností bolo zistené, že vec sp. zn. 8 Co 288/06 bola rozhodnutá dňa 26. 9. 2006 a následne expedovaná dňa 10. 11. 2006“, a za vzniknutý časový prieťah sa ospravedlnil.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že predmetné rozhodnutie krajského súdu bolo jeho „právnej zástupkyni doručené prostredníctvom prvostupňového súdu dňa 4. 12. 2006, teda zhruba 6 mesiacov po jeho vyhlásení“, čo považuje za zbytočné prieťahy v konaní. Za zbytočné   prieťahy   v konaní   považuje   aj   skutočnosť,   že   po   pojednávaní   nariadenom   na 13. september 2005 bolo ďalšie pojednávanie nariadené až na 28. marec 2006. Keďže „sa vo veci nekonalo zhruba ďalších šesť mesiacov“, uzatvára, že „na odvolacom súde v tomto konaní vznikli prieťahy približne 12 mesiacov, teda jeden rok“.

Podľa názoru sťažovateľa bola postupom krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 23 Co 247/05 porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej prijal tento nález:

„Základné právo P. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod č. k. 23 Co 247/05 porušené bolo.

P. V. sa priznáva finančné zadosťučinenie 500.000,- Sk, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný uhradiť P. V. do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť P. V. trovy právneho zastúpenia 5.788,- Sk na   účet   právnej   zástupkyne   JUDr.   D.   Š.,   advokátky,  ...   B.   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 247/05.

Pri   predbežnom   prerokovaní   jeho   sťažnosti   vychádzal   ústavný   súd   zo   svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty (III. ÚS 61/98). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právu na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný   súd   poskytuje   len   vtedy,   ak   bola   ústavnému   súdu   podaná   v čase,   keď k namietanému porušovaniu práva ešte dochádza a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte trvá (napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06).

Zo sťažnosti, ako aj z predložených príloh zjavne vyplýva, že v čase jej doručenia ústavnému súdu krajský súd vo veci vedenej pod sp. zn. 23 Co 247/05 už rozhodol a jeho rozhodnutie   bolo   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   aj   doručené,   t.   j.   v čase   doručenia sťažnosti   sťažovateľa   ústavnému   súdu   k porušovaniu   jeho   namietaných   práv   postupom (nečinnosťou) krajského súdu už nemohlo dochádzať a ani nemohlo trvať.

Z §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,   IV.   ÚS   288/05).   Za   zjavne   neopodstatnenú   je   možné   považovať   takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v danom prípade v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k porušovaniu namietaných práv sťažovateľa zo strany   krajského   súdu,   ani   ich   porušovanie   už   nemohlo   trvať,   a preto   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2007