znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 5/05-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. mája 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho prerokoval sťažnosť   P.   s.   b. d.,   P.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr. D.   S.,   P.,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 357/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. s. b. d. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu   Trenčín   v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 357/98 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   Cb   357/98 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. s. b. d. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré mu je Okresný   súd   Trenčín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Trenčín j e   p o v i n n ý   uhradiť   P.   s.   b.   d.   trovy   právneho zastúpenia   v sume   11 993   Sk   (slovom   jedenásťtisíc   deväťstodeväťdesiattri   slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. D. S., P., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 5/05-19 z 12. januára 2005 prijal podľa   § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie sťažnosť   P.   s.   b.   d.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 357/98.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k   sťažnosti   písomne   vyjadril   okresný   súd podaním sp. zn. Spr 2393/2004 z 29. októbra 2004 a zo 4. marca 2005, v ktorých okrem iného uviedol všetky procesnoprávne úkony vykonané okresným súdom od podania žaloby (22. mája   1998)   do   zaslania   vyjadrenia   ústavnému   súdu   (10.   marca   2005),   vymedzil obdobia, v ktorých došlo k zbytočným prieťahom spôsobeným okresným súdom, a vyjadril sa k skutkovej a právnej zložitosti sporu nasledovne: „Konkrétna právna vec je skutkovo i právne zložitým sporom.“

K vyjadreniu   okresného   súdu   podala   stanovisko   právna   zástupkyňa   sťažovateľa 21. marca   2005,   v ktorom   nesúhlasí   s názorom   okresného   súdu,   že   predmetný   spor sťažovateľa na okresnom súde je právne a skutkovo zložitým sporom, zároveň odmietla tvrdenie okresného súdu, že sťažovateľ spôsobil v konaní zbytočné prieťahy, a odmieta aj tvrdenie   okresného   súdu,   že   sťažovateľ   a jej   právny   zástupca   svojou   neúčasťou   zmarili pojednávanie 12. novembra 2001.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci. V dôsledku   toho   senát   ústavného   súdu   sťažnosť   prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti, len na základe písomne predložených vyjadrení účastníkov a obsahu predloženého spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ 22. mája 1998 doručil okresnému súdu žalobu „o bezplatné odstránenie vád diela“ a zaplatil časť súdneho poplatku. Na základe výzvy okresného súdu z 5. októbra 1998 sťažovateľ 13. novembra 1998 zaplatil doplatok súdneho poplatku.

Pojednávanie nariadené okresným súdom 8. decembra 1998 na 1. február 1999 bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania na 4. marec 1999, ktoré sa nekonalo z dôvodu práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne.   Dňa   16.   apríla   1999   okresný   súd   nariadil pojednávanie na 3. jún 1999, ktoré po výsluchu svedkov bolo odročené na 7. júl 1999 za účelom vykonania dokazovania. Pojednávanie 7. júla 1999 po vypočutí ďalšieho svedka bolo odročené na neurčito za účelom „vykonania znaleckého dokazovania“.

Sťažovateľ 20. septembra 1999 urgoval „ustanovenie znalca“ a podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Uznesením z 13. apríla 2000 bol okresným súdom ustanovený znalec z odboru stavebníctvo - stavebné konštrukcie (znalec prevzal spis 24. mája 2000 a znalecký posudok okresnému súdu doručil 9. mája 2001).

Pojednávanie   nariadené   okresným   súdom   8. júna   2001   na   11.   júl   2001   bolo   po predložení   návrhu   na   rozšírenie   žaloby   právnou   zástupkyňou   sťažovateľa   za   účelom predvolania znalca odročené na 1. október 2001, na ktorom okresný súd vypočul znalca a pojednávanie   odročil   na   12.   november   2001.   Toto   pojednávanie   bolo   z dôvodu neospravedlnenej neúčasti sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne odročené na 17. január 2002. Termín pojednávania - 17. január 2002, bol okresným súdom odročený na 4. február 2002, na ktorom žalovaný navrhol vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, z dôvodu ktorého bolo pojednávanie odročené na neurčito. Okresný súd uznesením zo 4. marca 2002 ustanovil   znalca   z odboru   stavebníctvo   -   stavebné   konštrukcie   za   účelom   vypracovania kontrolného   znaleckého   posudku   (znalec   si   spis   prevzal   22.   apríla   2002   a spolu   so znaleckým posudkom ho okresnému súdu vrátil 25. septembra 2002). Dňa 30. septembra 2002 okresný súd zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 14. októbra 2003 nariadil okresný súd pojednávanie na 27. november 2003, ktoré však z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania bolo odročené na 22. január 2004. Na   tomto   pojednávaní   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   podala   návrh   na   zmenu   žaloby a v časti   vzala žalobu späť.   Pojednávanie bolo   odročené   na 18.   marec 2004 za účelom upresnenia   žaloby   sťažovateľom   a predloženia   písomných   námietok   ku   kontrolnému znaleckému   posudku   žalovaným.   Na   pojednávaní   18. marca   2004   právna   zástupkyňa sťažovateľa   uviedla,   že   nestihla   písomne   pripraviť   úpravu   žaloby,   žalovaný   predložil okresnému súdu návrh na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z „odboru statika“ a následne   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania.

Dňa 27. septembra 2004 okresný súd konanie v časti, v ktorej vzal sťažovateľ žalobu späť, zastavil, ustanovil znalca z odboru stavebníctvo a vyzval žalovaného na zaplatenie preddavku trov znaleckého dokazovania.

Okresný súd 6. decembra 2004 doručil súdny spis znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku a 14. marca 2005 urgoval znalca o vrátenie súdneho spisu, ktorý po vrátení od znalca predložil ústavnému súdu 11. apríla 2005 (v spise sa dosiaľ znalecký posudok nenachádza a zo spisu sa ani nedá zistiť, či už bol znalecký posudok vypracovaný).

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok   48   ods.   2   ústavy   zakotvuje   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 98/99, II. ÚS 64/99).

Judikatúra ústavného súdu (m. m. IV. ÚS 74/02) sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právnej a faktickej zložitosti veci (1), správania účastníka konania (2) a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (3).

1) V právnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 16 Cb 357/98 je predmetom konania nárok sťažovateľa na „bezplatné odstránenie vád diela na nadstavbe bytového domu“. Zo skutočností uvedených sťažovateľom a okresným súdom, ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   nezistil   ústavný   súd   žiadnu   takú   okolnosť,   ktorá   by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci, a preto sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, ktorý uviedol, že ide o právne zložitú vec. Tento názor ústavného súdu vychádza z toho,   že   konania   o odstránenie   vád   diela   sú   právne   a skutkovo   také   konania, ktorých výklad a používanie sú stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov. Ústavný súd pripúšťa faktickú zložitosť veci spočívajúcu v dokazovaní - zistení skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o merite veci, z dôvodu ktorého nariadil 13. apríla 2000 znalecké dokazovanie, na základe a výsledku tohto znaleckého posudku 4. februára 2002 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo - stavebné konštrukcie, ale i znalecké dokazovanie nariadené 27. septembra 2004, na vykonanie ktorého bol ustanovený znalec   z odboru   stavebníctvo.   Napriek   uvedenému   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   ani nariadenie znaleckého dokazovania neodôvodňuje doterajšiu neprimeranú dĺžku konania, ktorá by pri dobre organizovanom procesnom postupe okresného súdu nenastala.

2) Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd dospel k záveru,   že   sťažovateľ   prispel   k zbytočným   prieťahom   v konaní   nezaplatením   súdneho poplatku   v plnej   výške   pri   podaní   žaloby,   ale   až   na   základe   výzvy   okresného   súdu 13. novembra   1998,   t. j.   po   viac   ako   piatich   mesiacoch   od   podania   žaloby,   a neospravedlnenou neúčasťou na pojednávaní 12. novembra 2001, ktoré bolo z dôvodu jeho neúčasti odročené. Z uvedených dôvodov sa ústavný súd stotožňuje s názorom okresného súdu, že sťažovateľ sa svojím správaním podieľal na zbytočných prieťahoch v konaní.

3) Pokiaľ ide o postup samotného okresného súdu, ústavný súd dospel k záveru, že jeho konanie je poznačené nečinnosťou:

- od 7. júla 1999 (okresný súd vo veci pojednával) do 13. apríla 2000 (okresný súd ustanovil znalca), t. j. viac ako 9 mesiacov;

- od 30. septembra 2002 (okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia) do 14. októbra 2003 (okresný súd nariadil pojednávanie na 27. november 2003), t. j. viac ako 12 mesiacov;

- od 27. septembra 2004 (okresný súd ustanovil znalca) do 11. apríla 2005 (predloženie spisu ústavnému súdu), t. j. viac ako 6 mesiacov.

Okrem toho, že okresný súd v uvedených obdobiach bol nečinný bez akejkoľvek zákonnej   prekážky,   ústavný   súd   jeho   doterajší   postup   pri   vykonávaní   znaleckého dokazovania považuje za neefektívny a nesústredený, bez možnosti prispieť k rozhodnutiu vo veci samej. I tento postup okresného súdu spôsobil prieťahy v jeho činnosti, ktoré boli zistené od 24. mája 2000, keď doručil spis znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku,   do   9.   mája 2001,   keď   znalec vypracoval   znalecký   posudok.   Výsledkom   jeho nesústrednej činnosti je i to, že znalca na vykonanie znaleckého dokazovania ustanovil až 13. apríla 2000, hoci za týmto účelom bolo odročené pojednávanie už 7. júla 1999, ako i pojednávanie z 18. marca 2000, ktoré bolo odročené za účelom vykonania znaleckého dokazovania   znalcom   z   odboru „statika“ a   znalec   bol   ustanovený   uznesením   až 27. septembra 2004, spis bol znalcovi predložený až 6. decembra 2004 a do dňa predloženia spisu ústavnému súdu (11. apríla 2005) znalecký posudok v spise nie je založený a ani sa nedá zistiť, či vôbec bol už vypracovaný.

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v tomto prípade nevyužil dôsledne a včas všetky procesné prostriedky smerujúce k tomu, aby znalecké dokazovanie bolo urýchlene skončené, a konštatuje, že aj neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu pri vykonávaní znaleckého dokazovania vznikli zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania a skutočnosť, že konanie   okresného   súdu   je   poznačené   nečinnosťou,   neefektívnou   a nesústredenou činnosťou, na ospravedlnenie ktorej ústavný súd nezistil žiaden procesne významný dôvod, postup okresného súdu je poznačený zbytočnými prieťahmi. Na základe uvedeného možno konštatovať, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 77/04).

IV.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 16 Cb 357/98 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenie § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk bez odôvodnenia, z akého dôvodu sa ho domáha.

Pri   rozhodovaní   o   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd zohľadnil všetky skutočnosti prebiehajúceho konania, ako aj všetky okolnosti zakladajúce namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy spočívajúce v nečinnosti,   nesústredenej   a   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu,   pričom   ústavný   súd považoval za odôvodnené priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk. Táto suma zohľadňuje jednak faktickú zložitosť predmetu konania, ale aj podiel sťažovateľa na zbytočných prieťahoch v namietanom konaní.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. D. S.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002“) a podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2004 je 4 354 Sk (1/3 výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   roku   2003   vo   výške 13 602 Sk) a režijný paušál 136 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby   uskutočnený   v roku   2005   je   2   501   Sk   (1/6   výpočtového   základu,   ktorým   je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku roku 2004 vo výške 15 007 Sk) a režijný paušál 150 Sk.

Ústavný súd s poukazom na výsledok konania priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku   2004   (prevzatie   a príprava   veci   a   písomné   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu) vrátane dvojnásobku režijného paušálu v sume 9 342 Sk a úhradu trov konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 21. marca 2005) vrátane režijného paušálu v sume 2 651 Sk. Ústavný súd teda priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v celkovej sume 11 993 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2005