znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 5/04-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. M., bytom M., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava   V   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 Nc 42/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. M.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra 2003 doručená sťažnosť Ing. F. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Nc 42/02.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že okresnému súdu bolo 30. januára 2002 doručené podanie sťažovateľa, v ktorom si uplatnil nárok na náhradu škody.

Sťažovateľ v sťažnosti   uvádza,   že „Žiadal   som,   aby   bolo   súdom preskúmané,   či v zmysle   Zákona   NR   SR   č.   272/1994   Z.   z.   O ochrane   zdravia   ľudí   v znení   neskorších predpisov došlo k zanedbaniu všeobecnej povinnosti podľa § 12 písm. a, a žiadam aby zo strany   odporcu   boli   predložené   doklady   podľa   §   27   odst.   2   písm.   j   a písm.   p,   a či   po uvedenej   príhode   boli   vykonané   skúšky   a vyžiadaný   posudok   podľa   §   12   písm.   d, preskúmaná   zdravotná   nezávadnosť   podľa   §   12   písm.   f   a či   podľa   §   12   písm.   g   boli dodržané   technologické   a pracovné   postupy   (či   vôbec   existujú)   a práca   bola   vykonaná pracovníkmi   s predpísanou   pracovnou   a odbornou   spôsobilosťou   pre   tento   druh   práce v zmysle § 12 písm. k.“

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu, ktorý vo veci vedenej pod sp. zn. 9   Nc   42/02   nekonal,   bolo   porušené   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a zároveň mu bola spôsobená škoda vo výške 300 000 Sk, ktorú žiada nahradiť ako „odškodné“.

II.

Ústavný súd je podľa článku 127 ods. 1 ústavy (s účinnosťou od 1. januára 2002) oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Bližšie podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a 2 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Nesplnenie   niektorej   zo   všeobecných   alebo   osobitných   podmienok   konania o sťažnostiach je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.   Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   na   neverejnom zasadnutí a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   k porušeniu   označených   práv   sťažovateľa   malo   dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Nc 42/02.

Ústavný súd zistil, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 9 Nc 42/02 bolo uznesením z 11. apríla 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. apríla 2002, zastavené.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 18. novembra 2003. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd lehotu na podanie sťažnosti ustanovenú v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom   súde   vo   vzťahu   k namietanému   postupu   okresného   súdu   nepovažoval   za zachovanú, a preto odmietol sťažnosť ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc   z uvedeného   záveru   ústavný   súd   považoval   za   zbytočné   vyzývať sťažovateľa, aby v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde predložil splnomocnenie na jeho   zastupovanie   advokátom,   resp.   komerčným   právnikom,   a   bolo   už   bez ďalšieho právneho významu zaoberať sa aj ďalšími podmienkami konania o sťažnostiach v zmysle citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde a návrhom sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2004