znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 5/03-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Z.   F.,   bytom   K.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanoveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20 C 949/02, za účasti Okresného súdu Košice II, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. F.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra 2002 doručená sťažnosť Z. F., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho   základného práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov ustanoveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20 C 949/02.

Sťažovateľ uviedol, že právny zástupca „Žalobu podal dňa 29. 9. 1998 na Najvyšší súd   SR. Najvyššiemu   súdu   táto   neúplná   žaloba   vôbec   nevadila,   a nevadila   mu   aj   táto skutočnosť,   že   táto   žaloba   nepatrí   do   právomoci   riešenia   Najvyššiemu   súdu   SR,   ale do právomoci všeobecných súdov a to na Okresný súd Košice II. Aj napriek tomu rozsudok vyniesol   dňa   28.   mája   1999   s predsedom   senátu   JUDr.   S.   L.   pod   zn.   6   Sž   117/98, s porušením právneho postupu, zákonnosti SR ako aj Ústavy SR.

Na základe týchto skutočností som sa obrátil o ďalšiu právnu radu na AK Košice. Oni   mi   poradili,   že   celá   záležitosť   patrí   do   právomoci   Okresného   súdu   Košice   II. Na   základe   toho   svoju   žalobu   som   podal   osobne   dňa   25.   7.   2000.   Aj   napriek   tomu, že so spoluprácou súdnej tajomníčky I. R. všetky nedostatky žaloby sme odstránili podľa požiadavky   Okresného   súdu   Košice   II.,   predseda   senátu   Mgr.   F.   Č.   v uznesení   sp.   zn. 28 C 223/00-79 bezdôvodne dňa 1. 6. 2001 moju žalobu zastavil.

Znovu som sa odvolal a Krajský súd v uznesení sp. zn. 16 Co 332/01-99 zo dňa 31. 8. 2001 s predsedom JUDr. J. K. rozhodol, že celú záležitosť bude ďalej riešiť Okresný súd Košice II, A. F., CSc., a spol. a pod sp. zn. 20 C 949/02.

Takže od podania žaloby od 29. 9. 1998 až do dnešného dňa plynie už piaty rok a neviem dožiť, aby moja žaloba bola právoplatne prejednaná v rámci zákonnosti SR ako aj dodržiavanie   mojich   ľudských   práv   a Ústavy   SR.   Preto   žiadam   Ústavný   súd   o nápravu v tejto veci.“

Ústavný súd 14. novembra 2002 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní odstránil nedostatky sťažnosti, osobitne ho upozornil na nevyhnutnosť uvedenia formulácie návrhu rozhodnutia, ktorého sa domáha, keďže ide o nevyhnutnú súčasť zákonom predpísaných náležitostí každého návrhu.

Zároveň   bol   sťažovateľ   vyzvaný,   aby   svoju   sťažnosť   okrem   odstránenia   jej nedostatkov doplnil v súlade s § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   predložením   kvalifikovaného splnomocnenia na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom.

Na označenú výzvu ústavného súdu reagoval sťažovateľ podaním z 27. novembra 2002, avšak ani v tomto podaní nie je obsiahnutá formulácia návrhu rozhodnutia, ktoré by mal   ústavný   súd   vysloviť,   a sťažnosť   ani   po   jej   doplnení   nezodpovedá   kritériám ustanoveným zákonom o ústavnom súde.

K požiadavke predloženia splnomocnenia na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ uviedol: „Teraz žiadate odo mňa doplniť môj spis právnym zástupcom. Bol som na advokátskej poradni v Košiciach, áno je k dispozícii, ale za 5000 Sk, na čo ja zo sociálky nemám. Potrebujem 3 400 Sk na prežitie. Z toho dôvodu Vás prosím, ak môžete, pomôžte mi doriešiť tento problém bez právneho zástupcu.“

Ústavný súd k uvedenej žiadosti sťažovateľa uvádza, že od povinného zastúpenia advokátom alebo komerčným právnikom, ktoré vyžaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nie je možné upustiť.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   napriek   výzve   ústavného   súdu   nesplnil   uvedené zákonné náležitosti pre konanie o ústavnej sťažnosti, bolo potrebné jeho sťažnosť podľa §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietnuť.   Na   túto   skutočnosť bol   sťažovateľ upozornený.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2003