znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 498/2012-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B.,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr. B.   F.,   vo veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl. 20   ods. 1,   čl. 46   ods. 1   a čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej   republiky   a práv   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er/441/2009 v súvislosti s jeho rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), doplnená podaním   doručeným   30.   júla   2012,   ktorým   namieta   porušenie   svojich   základných   práv podľa   čl. 20 ods. 1,   čl. 46   ods. 1 a čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy   a čl. 14 dohovoru   postupom   Okresného súdu   Lučenec (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er/441/2009 v súvislosti s jeho rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 7. mája 2009 súdnemu exekútorovi návrh vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorá jej vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho   zo   zmluvy   o úvere.   Súdny   exekútor   postupujúc   podľa   procesnej   úpravy obsiahnutej   v   zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z. z.   o súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a doplnení   ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie   exekúcie,   čím   došlo   podľa   sťažovateľky   k zákonnému   založeniu   jeho povinnosti rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uvádza,   že   okresný   súd   o žiadosti   súdneho   exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do dňa podania tejto sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol   napriek   tomu,   že táto vec nevykazuje znaky mimoriadnej   právnej zložitosti a nevyžaduje   takú   spoluprácu   okresného   súdu   s účastníkmi   konania,   ktorá   by   mohla podstatne ovplyvniť jej posúdenie, resp. rozhodnutie v tejto veci.

Sťažovateľka vzhľadom na podľa je tvrdenia neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup   okresného   súdu   podala   v zmysle   § 62   ods. 1   zákona   č. 757/2004   Z. z.   o súdoch a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v tomto exekučnom konaní. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že na túto sťažnosť z 25. mája 2011 nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež malo dôjsť k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažnosti   sťažovateľka navrhuje,   aby ústavný   súd vyslovil,   že   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er/441/2009 boli porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov a aby   bol   okresný   súd   zaviazaný   zaplatiť sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či   dôvody   uvedené   v § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej   osoby   na   konanie   pred   ústavným   súdom   je   podanie   sťažnosti   v lehote   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,   pričom   táto   lehota   sa   pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v kontexte § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Ústavný   súd   zo súvisiaceho   spisu   okresného   súdu,   ktorý   si   v   rámci   prípravy predbežného   prerokovania   veci   vyžiadal,   zistil,   že   exekučné   konanie   vedené   okresným súdom pod sp. zn. 12 Er/441/2009,   v ktorom   malo   dôjsť   podľa   tvrdenia   sťažovateľky k porušeniu jej v petite sťažnosti označených práv, bolo zastavené uznesením okresného súdu   č. k.   12 Er/441/2009-31   z 24.   novembra   2009   (ktoré   nadobudlo   právoplatnosť 15. decembra   2009)   potom,   ako   okresný   súd   uznesením   č. k. 12 Er/441/2009-19 zo 7. augusta 2009 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie   a   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   uznesením   sp. zn.   16 CoE/107/2009 z 30. septembra   2009   odvolaním   sťažovateľky   napadnuté   prvostupňové   uznesenie   ako vecne správne potvrdil. Ústavný súd v nadväznosti na to konštatuje, že sťažnosť doručená ústavnému   súdu   2.   mája   2012   bola   podaná   zjavne   po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, preto ju bolo potrebné odmietnuť ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2012