znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 498/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť L. L., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenia jeho práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bližšie neoznačeným postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. v jeho trestnej veci, postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/77/2008 a jeho rozsudkom z 27. júla 2010, ako aj postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To/60/2010 a jeho uznesením z 15. februára 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2011   doručená   sťažnosť   L.   L.,   t. č. vo   výkone   trestu   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“), ako aj porušenia jeho práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) bližšie neoznačeným postupom Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   T.   (ďalej   len  ,,okresné   riaditeľstvo“)   v jeho trestnej veci, postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   2   T/77/2008   a jeho rozsudkom   z 27.   júla 2010,   ako aj postupom Krajského   súdu   v   Nitre   (ďalej   len  ,,krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3 To/60/2010 a jeho uznesením z 15. februára 2011.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„Trestné konanie bolo proti mne vedené za trestný čin ublíženia na zdraví a iné. Pri skončení vyšetrovania podľa § 208 Tr. por. je vyšetrovateľ povinný upovedomiť obvineného o skončení   vyšetrovania,   teda   minimálne   3   dni   vopred   vyrozumieť   písomne   obvineného o oboznámení   s vyšetrovacím   spisom,   respektíve s výsledkami   vyšetrovania a prípadnými návrhmi   na   doplnenie   vyšetrovania.   Postupom   vyšetrovateľa   ORPZ   T.   mi   bol   hrubo porušený   procesný   poriadok,   nakoľko   predvolanie   na   oboznámenie   sa   s vyšetrovacím spisom mi doručené nebolo, ani inak o tejto veci som vyrozumený nebol. Tak isto uvádzam, že som sa nezriekol oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom.

Táto skutočnosť sa dá považovať za porušenie základných práv a to: Čl. 50 ods. 3 Ústavy   SR   a čl.   6   ods.   3   písm.   c)   Dohovoru,   ktorým   sa   každému   zaručuje   právo   na obhajobu. Identicky mi bolo porušené základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorým sa zaručuje právo na spravodlivý súdny proces....

Dňa 9. 03. 2011 som prostredníctvom advokáta podal na okresnom súde Topoľčany žiadosť podľa ustanovenia § 413 ods.   2 Tr.   poriadku s priloženým lekárskym nálezom. Na túto žiadosť som z Okresného súdu nedostal žiadne uznesenie, ktoré by konštatovalo zamietavé alebo iné stanovisko. V zmysle procesného Tr. poriadku sa týmto súd dopustil hrubého porušenia... článku 17 ods. 2 a 5 Ústavy a článku 5. ods. 4 Dohovoru.... V tomto prípade   je   mi   znemožnené   podať   proti   prípadnému   zamietnutiu   žiadosti   sťažnosť.  ... V spojitosti   s touto   žiadosťou   poukazujem   na   môj   zlý   zdravotný   stav,   ale   hlavne   na   tú skutočnosť, že Okresný súd Topoľčany ignoroval prejednanie uvádzanej žiadosti.

Podľa článku 16 ods. 2 Ústavy a článku 3 Dohovoru, ktorým sa zaručuje ochrana pred mučením a podrobením sa krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu sa dá aplikovať   skutočnosť,   že   dňa   30.   03.   2011   ma   z Nemocničného   oddelenia   eskortovala polícia   do   výkonu   trestu   bez   akéhokoľvek   predbežného   posudzovacieho   protokolu,   čím vznikla aj dubiózna právna situácia, teda pracovná neschopnosť je vystavená ku dňu 31. 03. 2011. Toto je hrubý nedostatok pri výkone zaistenia mojej osoby a dodania do výkonu trestu absolútne bez dodržania formálneho procesného postupu....

Z toho   vyplýva,   že   postupom   Okresného   súdu   v Topoľčanoch   došlo   k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa článku 17 ods. 2 a 5 Ústavy a práva podľa článku 5 ods.   1   a 4   Dohovoru.   Doteraz   nebolo   rozhodnuté   o predmetnej   žiadosti.   V spojitosti s dodaním do výkonu trestu za trvania oficiálnej práceneschopnosti, bez odbornej lekárskej kontroly sa dá usudzovať jednoznačne o hrubom porušení ľudských práv a slobôd.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „Základné práva sťažovateľa a to práva:

- Článok 50 ods. 3 Ústavy a článok 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru, ktorým sa každému zaručuje právo na obhajobu.

-   Článok 46   ods.   1   Ústavy a článok 6   ods.   1   Dohovoru,   ktorým sa zaručuje   právo na spravodlivý proces

- Článok 16 ods. 2 Ústavy a článok 3 Dohovoru, ktorým sa zaručuje ochrana pred mučením a podrobením sa krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu.

Boli postupom Okresného súdu Topoľčany vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/77/2008 a postupom Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 3To/60/2010 porušené.

Podľa § 56 ods. 2 zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, Ústavný súd uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3To/60/2010 zo dňa 15. 02. 2011 zrušuje. Podľa § 56 ods. 3 písm. c) zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Nitre, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 3To/60/2010 konal   v súlade   s Trestným   poriadkom   a rozhodol   o žiadosti   L.   L.   z dňa   9.   03.   2011 nasledovne:

Na základe vyššie uvedených porušení základných práv vrátil trestnú vec pod č. k. 2T/77/2008 Okresnému súdu Topoľčany... a prikázal prerušiť výkon trestu odňatia slobody až do prerokovania veci Okresným súdom Topoľčany.“

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyužil opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   vychádza   z ústavného   princípu   subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd nie je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej osoby   alebo   právnickej   osoby   vo   veci   porušenia   jej   základných   práv   alebo   slobôd,   ak o ochrane   týchto   práv   a   slobôd   rozhoduje   iný   súd,   ktorý   v súlade   so   všeobecnou právomocou   podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   má   aj   zákonom   vymedzenú   právomoc   konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody (II. ÚS 54/02).

Ochrana   ústavnosti   nie   je   a ani   podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci   v rámci   im   zverených kompetencií.   Ústavný   súd   predstavuje   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04).

1. Zo sťažnosti, z priloženej dokumentácie, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 a 3 ústavy, ako aj porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru postupom   okresného   riaditeľstva   ako   orgánu   činného   v prípravnom   konaní   (konkrétne vyšetrovateľa), teda vo fáze trestného stíhania do podania obžaloby, ku ktorému malo podľa sťažovateľa   dôjsť   tým,   že   ako   obvineného   ho   vyšetrovateľ   okresného   riaditeľstva   po skončení   vyšetrovania   neoboznámil   s výsledkami   vyšetrovania,   a tým   mu   znemožnil ,,v súdnom   konaní,   ktoré   nasledovalo   adekvátne   využiť   obhajobné   možnosti,   ktoré vychádzajú z trestného práva“.

Dozor   nad   dodržiavaním   zákonnosti   v prípravnom   konaní   vykonáva   prokurátor [§ 230 a nasl.   Trestného   poriadku   a   §   17   ods.   2   písm.   a)   zákona   č. 153/2001   Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], ktorý má pri výkone dozoru k dispozícii rozsiahle oprávnenia podľa § 230 ods. 2 písm. a) až f) Trestného poriadku,   medzi   nimi   aj   dávať   záväzné   pokyny   na   vyšetrovanie   [§   230   ods.   2 písm. a) Trestného poriadku], vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie [§ 230 ods. 2 písm. d) Trestného poriadku], zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami   [§ 230   ods. 2   písm. e)   Trestného   poriadku],   a odňať   vec   policajtovi a prikázať ju inému, a to aj miestne nepríslušnému policajtovi, alebo urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovi   alebo policajtom   [§ 230 ods. 2   písm. f)   Trestného poriadku]. Obvinený sa v priebehu prípravného konania môže kedykoľvek, aj opakovane domáhať   postupom   podľa   §   210   Trestného   poriadku   preskúmania   postupu   policajta a odstránenia prieťahov a iných nedostatkov vo vyšetrovaní.

Ďalším   právnym   prostriedkom,   ktorým   sa   sťažovateľ   môže   v rámci   prípravného konania   domáhať   preskúmania   zákonnosti   postupu   a rozhodnutí   vyšetrovateľa a prokurátora, je podnet podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať o preskúmanie zákonnosti jeho vybavenia opakovaným   podnetom,   ktorý   vybaví   nadriadený   prokurátor   (§   54   ods.   2   zákona o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   je   podnet   podľa   § 31   zákona   o prokuratúre a opakovaný   podnet   podľa   § 34   zákona   o prokuratúre   účinný   prostriedok,   ktorým sťažovateľ mohol žiadať o preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora a domáhať sa ochrany svojho základného práva nebyť stíhaný inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05).

Ústavný   súd   nie   je   orgánom,   ktorý   vykonáva   dohľad   nad   zákonnosťou   postupu orgánov   činných   v trestnom   konaní   pri   vykonávaní   procesných   úkonov   a vydávaní rozhodnutí,   ktoré   sa   týkajú   ich   postupu   v trestnom   konaní   v právoplatne   neskončených veciach. Právomoc ústavného súdu v prípravnom konaní je daná len výnimočne vtedy, ak rozhodnutie   orgánu   verejnej   moci,   jeho   opatrenie   alebo   iný   zásah   znamená   porušenie základného práva alebo slobody, ktoré už nepodlieha prieskumu iným orgánom verejnej moci alebo ho nemožno odstrániť v inom konaní (napr. rozhodnutie o väzbe). V procese trestného   konania   môže   obvinený   účinne   namietať   nezákonný   postup   vyšetrovateľa a prokurátora a domáhať sa tým ochrany svojho základného práva vyplývajúceho z čl. 17 ods. 2 ústavy v trestnom stíhaní pred súdom, v ktorom sa uplatňujú v celom rozsahu záruky spravodlivého súdneho konania vyplývajúce z čl. 46 až čl. 50 ústavy a z čl. 6 dohovoru.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal v trestnom konaní (vrátane konania predchádzajúcemu   podaniu   obžaloby)   k dispozícii   právne   prostriedky,   ktorými   mohol v rámci uplatnenia svojho práva na obhajobu účinne namietať porušenie svojich základných práv nezákonným postupom vyšetrovateľa, ktoré neboli odstránené v priebehu prípravného konania.

Nevyužitie   uvedených   možností   ochrany   základných   práv   sťažovateľa   nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nie je za daných okolností   vo   vzťahu   k namietanému   postupu   okresného   riaditeľstva   daná   právomoc ústavného   súdu.   Preto   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľa   odmietnuť   pre   nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 a 3 ústavy, ako aj porušenie svojich práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/77/2008 a jeho rozsudkom z 27. júla 2010 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To/60/2010 a jeho uznesením z 15. februára 2011. Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 2T 77/2008 z 27. júla 2010 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 3 To/60/2010-750 nadobudli právoplatnosť 15. februára 2011, a sťažnosť je teda podaná zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Proti napadnutému rozsudku okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie, t. j. mal   k dispozícii   účinný   právny   prostriedok   na   ochranu   svojich   práv,   ktorý   aj   využil. Rešpektujúc princíp subsidiarity ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol aj pre nedostatok právomoci.

3. Sťažovateľ namieta tiež porušenie svojich základných práv čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorých sa mal svojím postupom dopustiť okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/77/2008 tým, že do dnešného dňa nerozhodol   o jeho ,,žiadosti   o upustenie   od   výkonu   trestu   z 9.3.   2011“ a ignoroval   jej prerokovanie.

Ústavný súd zistil, že okresný súd sa žiadosťou sťažovateľa riadne zaoberal. Okresný súd žiadosť sťažovateľa o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody podľa § 413 ods. 2 Trestného poriadku z 9. marca 2011 doručenú okresnému súdu 10. marca 2011 uznesením č.   k.   2   T/77/2008-786   z 29.   apríla   2011   zamietol,   pričom v odôvodnení   konštatoval,   že sťažovateľ ,,je   schopný   výkonu   trestu   odňatia   slobody“. Proti   tomuto   rozhodnutiu sťažovateľ   v zákonnej   lehote   sťažnosť   nepodal,   t.   j.   nevyužil   na   ochranu   svojich   práv účinný právny prostriedok podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Uznesenie okresného súdu   č. k.   2   T/77/2008-786   z 29.   apríla   2011   nadobudlo   právoplatnosť   6.   mája   2011 (sťažovateľovi   okresný   súd   uznesenie   doručil   2.   mája   2011).   Z uvedeného   vyplýva, že sťažovateľ sa o ňom dozvedel omnoho skôr, ako je lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona   o ústavnom   súde,   t.   j.   sťažnosť   sťažovateľa   je   v tejto   časti   podaná   po   uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na jej podanie.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2011