znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 496/2012-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B.,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr. B.   F.,   vedené   pod   sp. zn. Rvp 4533/2012 a sp. zn. Rvp 4534/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a podľa   čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Senica   v konaniach   vedených   pod sp. zn. 5 Er/658/2008 a sp. zn. 8 Er/553/2009 v súvislosti s jeho rozhodovaním o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   vedené   pod   sp. zn. Rvp 4533/2012 a sp. zn.   Rvp 4534/2012 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod sp. zn. Rvp 4533/2012.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   o d m i e t a   pre   zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), doplnené podaním doručeným 30. júla 2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa   čl. 20 ods. 1,   čl. 46   ods. 1 a čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy   a čl. 14   dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Senica   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 5 Er/658/2008 a sp. zn. 8 Er/553/2009 v súvislosti s jeho rozhodovaním o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií (ďalej spolu len „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka podala 30. októbra 2008, resp. 18. júla 2009 súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcií na vymoženie pohľadávok, ktoré jej vznikli nesplnením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor postupujúc podľa   procesnej   úpravy   obsiahnutej   v   zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 233/1995   Z. z.   o súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo podľa sťažovateľky k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií do dňa podania jej sťažností ústavnému súdu nerozhodol napriek tomu, že rozhodovanie v týchto veciach nevykazuje znaky mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžaduje takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť ich posúdenie, resp. rozhodnutie o nich.

Sťažovateľka vzhľadom na podľa jej tvrdenia neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup   okresného   súdu   podala   v zmysle   § 62   ods. 1   zákona   č. 757/2004   Z. z.   o súdoch a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   predsedovi okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v týchto   exekučných   konaniach.   Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že na tieto sťažnosti z 25. mája 2011 nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež malo dôjsť k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností   sťažovateľka navrhuje,   aby ústavný   súd vyslovil,   že   postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 5 Er/658/2008 a sp. zn. 8 Er/553/2009 boli porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal v označených konaniach konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či   dôvody   uvedené   v § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1   K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným   § 31a   zákona   o   ústavnom   súde   možno   v   konaní o   sťažnosti   podľa   čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 4533/2012 a sp. zn. Rvp 4534/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky a okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia. II.2   K namietanému   porušeniu   v sťažnostiach   označených   práv   postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Z   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05,   IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a v súvislosti s tým aj porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako   aj   porušenie   čl. 12   ods. 2   ústavy   a   čl. 14   dohovoru   postupom   okresného   súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 5 Er/658/2008 a sp. zn. 8 Er/553/2009 v súvislosti s jeho rozhodovaním o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií.

Ústavný   súd   zo   súvisiacich   spisov   okresného   súdu,   ktoré   si   v rámci   prípravy predbežného   prerokovania   vecí   vyžiadal,   zistil,   že   okresný   súd   rozhodol   o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií takto:

- v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er/658/2008 (sp. zn. Rvp 4533/2012) 10. decembra 2008   (teda   do   9   dní   od   1.   decembra   2009,   keď   mu   bola   doručená   žiadosť súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie),   keď   vydal poverenie č. 5205042213, a

- v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er/553/2009 (sp. zn. Rvp 4534/2012) 27. októbra 2009 (teda do 2 mesiacov od 26. augusta 2009, keď mu bola doručená žiadosť súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie),   keď   vydal poverenie č. 5205048257, ktorými ho v oboch uvedených veciach poveril podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním   exekúcie   na   základe   právoplatného   a vykonateľného   exekučného   titulu   – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v relatívne krátkej lehote vyhovel žiadostiam súdneho exekútora a vydal poverenia na vykonanie exekúcií. Preto sa sťažnosti adresované ústavnému   súdu,   ktorými   sťažovateľka   namieta   porušenie   základného   práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva   na prejednanie svojej   záležitosti   v premeranej lehote   podľa   čl. 6 ods. 1   dohovoru a v súvislosti   s tým   aj porušenie   ďalších   v sťažnosti   označených   práv   a slobôd,   ako   aj článkov ústavy a dohovoru, ukázali ako nedôvodné a nenáležité, keďže stav právnej neistoty sťažovateľky bol dávno pred ich podaním odstránený.

Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu (I. ÚS 10/98,   I. ÚS 44/99,   IV. ÚS 68/02)   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom, ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).

Súčasťou   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   je   aj   ustálený   právny   názor (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,   ak   v   čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušovanie   základného   práva   označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (čo   platí   aj   vo   vzťahu   k čl. 6   ods. 1 dohovoru), je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do ústavou chránenej sféry sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže dochádzať predovšetkým z dôvodu,   že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod   na odmietnutie takejto sťažnosti   pre jej zjavnú neopodstatnenosť (podobne napr. IV. ÚS 395/2010, III. ÚS 50/2012).

Sťažovateľka   namieta   zbytočné   prieťahy   spôsobené   postupom   okresného   súdu v konaní o rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií v konaní pred ústavným súdom v čase, keď už postupom okresného súdu zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosti   sťažovateľky   v časti   namietajúcej porušenie   jej   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   pre   ich   zjavnú neopodstatnenosť (bod 2 výroku tohto uznesenia).

Keďže   sťažovateľka   odvíja   porušenie   ďalších   v sťažnostiach   označených   práv od porušenia jej základného práva   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru,   pričom   dôvody   odmietnutia   sťažností   v časti   smerujúcej   proti   namietanému porušeniu   označených   práv   zakladajú   podmienky   jej   zjavnej   neopodstatnenosti   aj   v ich zvyšnej   časti,   keď   táto   (zjavná   neopodstatnenosť)   je   daná   povahou   ústavným   súdom vyloženého   dôvodu   odmietnutia   sťažností   vo   vzťahu   k základnému   právu   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd preto odmietol sťažnosti sťažovateľky aj v ich zvyšnej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre ich zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd sa ďalšími návrhmi v nich obsiahnutými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2012