znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 494/2011-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2012 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti Mgr. I. L., B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. M., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C 24/2009, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. I. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 24/2009 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 11 C 24/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr.   I.   L. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1 500   €   (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e   Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť Mgr. I. L. trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet advokátky JUDr. D. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 27. júna 2011 doručená sťažnosť Mgr. I. L., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. D. M., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 138/2008 a postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 24/2009.

Z   obsahu   sťažnosti,   ako   aj   z   obsahu   spisu   vyplýva,   že   žalobou   sťažovateľky z 5. augusta 2008 doručenou Okresnému súdu Bratislava I sa začalo konanie v právnej veci sťažovateľky proti odporcovi B., B. (ďalej len „odporca“), o náhradu škody na zdraví a o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 10 C 138/2008. Okresný súd Bratislava I spis 5. marca 2009 odstúpil okresnému súdu, kde je namietané konanie vedené pod sp. zn. 11 C 24/2009.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 9. 3. 2009, t. j. až po vyše 6 mesiacoch, bola žaloba zo dňa 5. 8. 2008 z dôvodu príslušnosti   doručená   Okresnému   súdu   Bratislava   III   (listom   zo   dňa   27.   2.   2009). Na Okresnom súde Bratislava III je predmetná vec vedená pod č. k. 11 C/24/2009. Z dôvodu, že sťažovateľka mala za to, že v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I došlo k zbytočným prieťahom, sťažnosťou zo dňa 24. 4. 2009, podanou Ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, upozornila na túto skutočnosť a domáhala sa ochrany,   aby sa   vec prerokovala   bez   zbytočných prieťahov.   Na   predmetnú sťažnosť zo dňa 24. 4. 2009 sťažovateľka nedostala zo strany súdu žiadnu odpoveď...

V   namietanom   konaní   vedenom   pod   č.   k.   11   C   24/2009   od   postúpenia   žaloby Okresnému súdu Bratislava III   do podania tejto ústavnej sťažnosti   sa z ôsmich súdom nariadených pojednávaní uskutočnili len dve pojednávania, a to pojednávanie nariadené na deň 1. 7. 2010 a na deň 9. 9. 2010. Pojednávania nariadené na deň 14. 10. 2010, 8. 3. 2011   a   7.   6.   2011   boli   zrušené.   Právny   zástupca   žalovaného   celkovo   trikrát ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach nariadených na 29. 4. 2010, 10. 6. 2010 a 21. 4. 2011, v dôsledku čoho Okresný súd Bratislava III uvedené pojednávania odročil. Vzhľadom na uvedené ako aj s poukazom na skutkový stav opísaný v článku I tejto ústavnej sťažnosti máme za to, že Okresný súd Bratislava III bol nečinný v období od 9. 3. 2009 do 13. 5. 2009, od 22. 6. 2009 do 28. 7. 2009, od 22. 9. 2009 do 11. 1. 2010, od 8. 2. 2010 do 30. 6. 2010 a od 10. 9. 2010.

Zároveň s poukazom na ust. § 119 ods. 1 O. s. p. považujeme za neefektívny postup sudcu   Okresného   súdu   Bratislava   III,   ktorý   bez   náležitého   posúdenia   vyhovel   všetkým žiadostiam   právneho   zástupcu   žalovaného   o   odročenie   pojednávaní,   v   dôsledku   čoho nepochybne došlo k predĺženiu doterajšieho priebehu namietaného konania...“

Vychádzajúc   z   popisu   doterajšieho   priebehu   namietaného   konania   sťažovateľka tvrdí, že „... neodôvodnenou nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I v konaní, ktoré bolo vedené pod č. k. 10 C 138/2008 (od 12. 8. 2008 do 26. 2. 2009), ako aj neodôvodnenou nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III (od 9. 3. 2009 do 13. 5. 2009, od 22. 6. 2009 do 28. 7. 2009, od 22. 9. 2009 do 11. 1. 2010, od 8. 2. 2010 do 30. 6. 2010, od 10. 9. 2010) a súčasne neefektívnou činnosťou Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod č. k. 11 C 24/2009 došlo k zbytočných prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a k porušeniu práva sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   súdom   v   primeranej   lehote   podľa   článku   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Mgr. I. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 138/2008 porušené boli.

2. Základné právo Mgr. I. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 24/2009 porušené boli.

3.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 C/24/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Mgr. I. L. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- Eur (slovom tritisíc eur),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti nálezu.

5. Mgr. I. L. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- Eur (slovom sedemtisíc eur),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti nálezu.

6. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť Mgr. I. L. trovy konania v sume 314,18 Eur (slovom tristoštrnásť eur osemnásť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. D. M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 494/2011-22 z 22. novembra 2011 ju prijal na ďalšie konanie v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 24/2009, a vo zvyšnej časti ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na oznámenia právnej   zástupkyne sťažovateľky   a predsedu   okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podpredsedníčka   okresného súdu   po predchádzajúcej   výzve predložila ústavnému súdu v prípise sp. zn. Spr. 3515/2011 z 29. septembra 2011 vyjadrenie zákonnej sudkyne a uviedla,   že   sa   s   ním „v   plnom   rozsahu   stotožňuje“.   Vo   vyjadrení   zákonnej   sudkyne je obsiahnutý popis doterajšieho priebehu namietaného konania, pričom v jeho záverečnej časti sa uvádza:

„Domnievam   sa,   že   postupom   súdu   nebolo   porušené   právo   navrhovateľky na prerokovanie veci v primeranej lehote.“

Predseda okresného súdu doplnil vyjadrenie zákonnej sudkyne a podpredsedníčky okresného súdu v prípise z 8. decembra 2011, v ktorom uviedol: „Pridržiavam sa pôvodne podaného písomného vyjadrenia zo dňa 29. 9. 2011, ktoré doplňujem úkonmi súdu, ktoré boli   vykonané.   Dňa   30.   8.   2011   bolo   pojednávanie   odročené   pre   neprítomnosť a ospravedlnenie   volanej   svedkyne.   Dňa   18.   10.   2011   bola   vypočutá   svedkyňa   H., pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu odstúpenia spisu Ústavnému súdu. Spis z ústavného súdu bol vrátený 7. 11. 2011. 5. 12. 2011 bolo vo veci vytýčené pojednávanie na 17. 1. 2012.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky nevyužila možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniam podpredsedníčky a predsedu okresného súdu z 29. septembra 2011 a 8. decembra 2011.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 24/2009 ústavný súd zistil tento priebeh namietaného konania:

1.   Sťažovateľka   doručila   žalobu   z   12.   augusta   2008   o   náhradu   škody   na   zdraví a o zaplatenie   náhrady   nemajetkovej   ujmy   z   titulu   ochrany   osobnosti   Okresnému   súdu Bratislava I, ktorý spis 5. marca 2009 odstúpil okresnému súdu, kde je namietané konanie vedené pod sp. zn. 11 C 24/2009.

2. Dňa 9. marca 2009 bol spis pridelený zákonnej sudkyni, ktorá 14. mája 2009 vyzvala sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku.

3.   Podaním   z   22.   júna   2009   sťažovateľka   požiadala   o   oslobodenie   od   súdnych poplatkov a zároveň predložila splnomocnenie na svoje zastupovanie v namietanom konaní advokátkou JUDr. D. M.

4.   Dňa   29.   júla   2009   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   doloženie   dokladov k žiadosti   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   (sťažovateľka   si   výzvu   prevzala   až 25. augusta 2009).

5. Po   opätovnej   výzve okresného súdu   zo 4. septembra   2009 právna zástupkyňa sťažovateľky 22. septembra 2009 doručila doklady k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

6. Uznesením z 12. januára 2010 okresný súd rozhodol o oslobodení sťažovateľky od súdnych poplatkov.

7. Dňa 30. marca 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. apríl 2010. Právny zástupca odporcu podaním z 12. apríla 2010 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie termínov pojednávaní a požiadal o určenie nového termínu pojednávania; okresný súd nariadil z uvedeného dôvodu termín pojednávania na 10. jún 2010.

8.   Pojednávanie nariadené na 10.   jún 2010 sa   neuskutočnilo opätovne z dôvodu kolízie termínov pojednávaní právneho zástupcu   odporcu; okresný nariadil nový   termín pojednávania na 1. júl 2010.

9.   Na   pojednávaní   konanom   1.   júla   2010   boli   prítomní   účastníci   konania, pojednávanie bolo ale odročené z dôvodu výpadku elektrickej energie na 9. september 2010.

10.   Na   pojednávaní   konanom   9.   septembra   2010   okresný   súd   vypočul   svedkov a pojednávanie   odročil   na   14.   október   2010;   termín   tohto   pojednávania   bol   zrušený z dôvodu dočasného pridelenia zákonnej sudkyne na Krajský súd v Bratislave.

11. Dňa 11. októbra 2010 bol spis pridelený novej zákonnej sudkyni, ktorá nariadila termín pojednávania na 8. marec 2011; toto pojednávanie sa neuskutočnilo (bolo zrušené z dôvodu   OČR   zákonnej   sudkyne),   pričom   nový   termín   pojednávania   bol   nariadený na 21. apríl 2011.

12. Právny zástupca odporcu sa podaním z 31. marca 2011 ospravedlnil z účasti na pojednávaní   nariadenom   na 21.   apríl   2011   z dôvodu   čerpania   dovolenky   a   požiadal o určenie nového termínu pojednávania.

13. Okresný súd 5. apríla 2011 nariadil nový termín pojednávania na 7. jún 2011; tento termín pojednávania bol okresným súdom 3. mája 2011 zrušený z dôvodu zmeny zákonnej sudkyne (spis bol opätovne pridelený pôvodnej zákonnej sudkyni).

14. Dňa 27. mája 2011 okresný súd nariadil termín pojednávania na 30. jún 2011; z dôvodu   ospravedlnenia   právnej   zástupkyne   sťažovateľky   bol   určený   nový   termín pojednávania na 30. august 2011.

15. Pojednávanie uskutočnené 30. augusta 2011 bolo odročené na 18. október 2011 (z dôvodu neúčasti odporcu a súdneho znalca).

16.   Pojednávanie   konané   18.   októbra   2011   bolo   odročené   na   neurčito;   dňa 5. decembra 2011 bol nariadený termín pojednávania na 17. január 2012.

17. Pojednávanie uskutočnené 17. januára 2012 bolo odročené na 28. február 2012.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods.1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou (v časti, v ktorej bola prijatá na ďalšie konanie, pozn.) domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 24/2009.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná, čo je v zásade to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   142/03)   zohľadňuje   tri základné kritéria, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

1. Predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľky, ktorou sa   domáha   proti   odporcovi   náhrady   škody   na   zdraví   v   sume   200 000   Sk   a   náhrady nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti v sume 500 000 Sk. Z právneho hľadiska ide o rozhodovanie o veci, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy súdov prvého stupňa, a preto ústavný súd nepovažoval vec za právne zložitú. Vychádzajúc z obsahu spisu, ako   aj   dokumentácie   predloženej   sťažovateľkou   ústavný   súd   pripustil,   že   vec   je zo skutkového   hľadiska   zložitejšia,   ale   zároveň   zdôraznil,   že   skutková   zložitosť   veci nemôže ospravedlňovať neefektívnu činnosť okresného súdu v namietanom konaní.

2.   Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   namietaného   konania   ústavný   súd vyhodnotil ako aktívne a súčinnostné; sťažovateľka reagovala včas na výzvy okresného súdu,   zúčastňovala   sa   jednotlivých   pojednávaní,   označovala   dôkazy   na   preukazovanie svojich   tvrdení,   pričom   v   doterajšom   priebehu   konania   bola   zastúpená   kvalifikovanou právnou   zástupkyňou.   Skutočnosť,   že   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   sa   ospravedlnila z pojednávania nariadeného na 30. jún 2011, nemala zásadnejší vplyv na postup okresného súdu   v prerokúvanej   veci.   Na   tomto   základe   ústavný   súd   konštatoval,   že   správanie sťažovateľky ako účastníčky konania neovplyvnilo negatívne doterajší priebeh namietaného konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v namietanom konaní. V tejto súvislosti ústavný súd poukázal na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou   všeobecného   súdu,   ale   aj   jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/2003, IV. ÚS 267/2004, IV. ÚS 182/2008).

Z   obsahu   spisu   vyplýva,   že   okresný   súd   síce   v   zásade   nariaďoval   pojednávania s primeraným   časovým   odstupom   (výhrady   z tohto   hľadiska   možno   mať len k   prvému pojednávaniu   nariadenému   po   uplynutí   viac   ako   jedného   roka   od   odstúpenia   veci okresnému súdu), ale tieto následne z rôznych dôvodov odročoval, pričom okrem jedného prípadu   (ospravedlnenie   právnej   zástupkyne   sťažovateľky   z   pojednávania   nariadeného na 30. jún 2011) išlo v zásade vždy o dôvody, ktoré možno pripísať buď priamo (zmeny zákonných sudkýň, OČR zákonnej sudkyne), alebo aspoň nepriamo na ťarchu okresného súdu   (tolerovanie   ospravedlnení   právneho   zástupcu   odporcu   z   dôvodu   kolízie   termínov pojednávaní, neúčasti samotného odporcu či znalca bez uplatnenia poriadkových opatrení v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku). Až do dňa rozhodovania ústavného   súdu   okresný   súd   nariadil   celkom   13   pojednávaní,   z   ktorých   sa   reálne uskutočnilo len päť, pričom okresný súd zatiaľ po takmer troch rokoch od odstúpenia veci Okresným súdom Bratislava I vo veci meritórne nerozhodol. Na tomto základe ústavný súd aj pri zohľadnení určitej miery skutkovej zložitosti veci konštatoval, že doterajšia činnosť okresného   súdu   v   namietanom   konaní   bola   neefektívna   a   nesmerovala   k   rozhodnutiu posudzovanej veci v primeranom čase.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou činnosťou okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   namietané   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovania ústavného   súdu   ešte   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy okresnému   súdu   prikázal,   aby   v   ďalšom   období   konal   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 11 C 24/2009 bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 7 000 € z dôvodu právnej neistoty, ktorá negatívne vplýva na jej psychický stav, pričom „bývaním v Byte došlo k značnému doživotnému poškodeniu jej zdravia...“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základného   práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru ústavného súdu   prichádza v   tomto   prípade   do   úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.   Pri   určení   jeho   sumy   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti uplatňovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc predovšetkým   z   doterajšej   dĺžky   namietaného   konania, neefektívnej činnosti okresného súdu, ako aj správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v   súvislosti   s   jej   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. D. M. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2010, ktorá bola 741 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2011.   Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia   a spísanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z.   o odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie právnych   služieb   v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 123,50 €, t. j. spolu v sume 247 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 7,41 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 261,82 €. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, ústavný súd zvýšil odmenu (§ 18 ods. 3 vyhlášky) o 20 % DPH; celkovo tak ústavný súd priznal úhradu trov konania v sume 314,18 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2012