znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 490/2011-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. S., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou M., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. E., ktorou namieta porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky rozhodnutím   Katastrálneho   úradu   Žilina   č.   Vo-10/2008-Št(Pd)   z   22.   mája   2008, rozhodnutím   Úradu   geodézie,   kartografie   a   katastra   Slovenskej   republikyč. LPO-4238/2008/Ja zo 6. augusta 2008, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 S 131/2008 z 10. júla 2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 383/2009 z 9. decembra 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Ľ. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2011 doručená   sťažnosť   Ing.   Ľ.   S.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   Advokátskou kanceláriou M., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. E., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozhodnutím   Katastrálneho   úradu   Žilina   (ďalej   len „katastrálny úrad“) č. Vo-10/2008-Št(Pd) z 22. mája 2008, rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie   a   katastra   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „úrad   geodézie,   kartografie   a katastra“) č. LPO-4238/2008/Ja zo 6. augusta 2008, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 S 131/2008 z 10. júla 2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo 383/2009 z 9. decembra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Správa katastra Tvrdošín rozhodnutím č. V 1993/06 zo dňa 06. 02. 2007 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.   12.   2006   medzi   Ž.,   poľnohospodárske   družstvo   T.   ako   predávajúcim   a žalobcom (sťažovateľom)   ako   kupujúcim.   Predmetom   prevodu   boli   nehnuteľnosti,   a   to   pozemok parcela C-KN č. 12234/8, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, k. ú. O. v celku a pozemok parcela C - KN č. 12234/15, zastavané plochy a nádvoria o výmere 619 m2, k. ú. O. v celku...

Proti rozhodnutiu Správy katastra Tvrdošín č. V 1993/06 zo dňa 06. 02. 2007 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo protest dňa 18. 2. 2008 pod č. Pd 11/08-5. V   odôvodnení   protestu   prokurátora   sa   uvádza,   že   rozhodnutím   Správy   katastra Tvrdošín   č.   V   1993/06   zo   dňa   06.   02.   2007   o   povolení   vkladu   vlastníckeho   práva   do katastra nehnuteľností boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1, 3 a 4 správneho poriadku a ustanovenia § 30 ods. 4 písm. b), § 31 ods. 1 a 2 a § 42 ods. 2 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Prokurátor v proteste č. Pd 11/08-5 namietal, že Správa katastra Tvrdošín sa pri rozhodovaní   o   povolení   vkladu   vyššie   uvedenými   ustanoveniami   katastrálneho   zákona a správneho poriadku dôsledne neriadila a konala v rozpore s nimi, pretože z predloženého spisového   materiálu   a   ďalších   písomných   podkladov   je   zrejmé,   že   predávajúci,   Ž., poľnohospodárske družstvo, odvodzuje svoje vlastnícke právo k prevádzaným pozemkom, tak, ako sa to uvádza v predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 18. 12. 2006, priamo zo zákona, č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov   a   podobných   právnych   útvarov,   pričom   ako   vlastník   nie   je   zapísané v pozemkovej knihe a ani na príslušnom liste vlastníctva... V prípade predávajúceho, Ž., poľnohospodárskeho   družstva,   so   sídlom   v T.,   nebola   prílohou   návrhu   na   vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností verejná listina alebo iná listina, ktorá by potvrdzovala právo k nehnuteľnosti, keďže toto právo v prospech predávajúceho nie je zapísané na liste vlastníctva... Správa katastra Tvrdošín v predmetnej veci zrejme otázku oprávnenia predávajúceho nakladať s predmetom zmluvy posudzovala na základe vlastnej úvahy a dospela k záveru, že predávajúci je vlastníkom, takýto postup je však nesprávny a nezákonný....

Správa katastra Tvrdošín podanému protestu prokurátora nevyhovela a spolu so spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim, ho predložila Katastrálnemu úradu v Žiline, ako   svojmu   nadriadenému   orgánu,   na   ďalšie   konanie   s vyjadrením,   že   tomuto   protestu nemôže vyhovieť, pretože pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností mala zato, že prevodca je oprávnený s predmetom prevodu nakladať.“

Katastrálny   úrad   rozhodnutím   č.   Vo-10/2008-Št(Pd)   z   22.   mája   2008   vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo č. Pd 11/08-5 zo 4. februára 2008 a zrušil   rozhodnutie   Správy   katastra   Tvrdošín   č.   V   1993/06   a   vec   jej   vrátil   na   ďalšie konanie.   Proti   označenému   rozhodnutiu   katastrálneho   úradu   podali   obidvaja   účastníci konania   odvolanie,   o ktorom   rozhodol   úrad   geodézie,   kartografie   a   katastra   tak,   že rozhodnutím č. LPO-4238/2008/Ja zo 6. augusta 2008 potvrdil rozhodnutie katastrálneho úradu a odvolanie účastníkov konania ako nedôvodné zamietol.

Žalobou v rámci správneho súdnictva sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti označeného rozhodnutia úradu geodézie, kartografie a katastra. Krajský súd ako súd prvého stupňa žalobu sťažovateľa rozsudkom sp. zn. 4 S 131/2008 z 10. júla 2009 zamietol ako nedôvodnú   s   tým,   že   sa   stotožnil   s   argumentáciou   správnych   orgánov,   v zmysle   ktorej „vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam nie je doteraz riadne preukázané v zmysle citovaných ustanovení katastrálneho zákona“. Proti označenému rozsudku krajského súdu podal   sťažovateľ   odvolanie,   o ktorom   rozhodol   najvyšší   súd   rozsudkom   sp.   zn. 8 Sžo 383/2009   z   9.   decembra   2010,   v ktorom   potvrdil   odvolaním   napadnutý   rozsudok krajského súdu.

Sťažovateľ namieta, že „Krajský súd v Bratislave ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky   svojim   rozhodnutiami   porušili   moje   základné   právo   spočívajúce   v   tom,   že   v zmysle citovaného článku Ústavy Slovenskej republiky, tento zabezpečuje každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva. Mám za to, že som so subjektom Ž., poľnohospodárskym družstvom T. uzatvoril riadnu kúpnu zmluvy týkajúca sa predaja a kúpy predmetných pozemkov. Uvedené pozemky som kupoval v dobrej viere, že ide o pozemky vo vlastníctve predávajúceho, nemal som dôvod na akúkoľvek pochybnosť, pričom vklad do katastra nehnuteľností bol Správou katastra Tvrdošín aj riadne dňa 06. 02. 2007 povolený. Som toho názoru, že Ž., poľnohospodárskym družstvom T. bolo v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako aj rozhodnutia Okresného národného výboru v T., sp. zn. Pôd. 520/1958 zo dňa 10. 03. 1958 a v zmysle zákona č. 81/1949 Zb. vlastníkom predmetných pozemkov.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1. Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím zo dňa 22. 05. 2008, zn.: Vo-10/2008-Št (Pd) porušil právo sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 06. 08.   2008,   č.:   LPO-4238/2008/Ja   právo   sťažovateľa   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky.

3. Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline dňa 22. 05. 2008, zn.: Vo-10/2008-Št (Pd) v spojení s rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 06. 08. 2008, č.: LPO-4238/2008/Ja sa zrušujú.

4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10. 07. 2009, sp. zn.: 4 S/131/2008, ktorým zamietol žalobu porušil právo sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

5.   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozsudkom   zo   dňa   09.   12.   2010,   sp.   zn. 8 Sžo/383/2009, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. 07. 2009, sp.   zn.:   4 S/131/2008 porušil   právo sťažovateľa   podľa čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky.

6. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. 07. 2009, sp. zn.: 4 S/131/2008, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 12. 2010, sp. zn. 8 Sžo/383/2009 sa zrušujú.

7. Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta JUDr. P. E., Advokátska kancelária M., s. r. o. so sídlom B., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v predmetnej veci malo podľa jeho tvrdenia dôjsť rozhodnutím katastrálneho úradu č. Vo-10/2008-Št(Pd) z 22. mája 2008, rozhodnutím úradu geodézie, kartografie a katastra č. LPO-4238/2008/Ja zo 6. augusta 2008, rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 S 131/2008 z 10. júla 2009, ako aj rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 383/2009 z 9. decembra 2010.

1.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy rozhodnutím katastrálneho úradu č. Vo-10/2008-Št(Pd) z 22. mája 2008, rozhodnutím úradu   geodézie,   kartografie   a   katastra   č.   LPO-4238/2008/Ja   zo   6.   augusta   2008 a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 S 131/2008 z 10. júla 2009

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán   verejnej   moci,   ktorý   je   kompetenčne   predsunutý   pred   uplatnenie   právomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   svojich   základných   práv   alebo   slobôd   môže domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným (všeobecným) súdom, príp. iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   v   namietanej   veci   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti rozhodnutiu katastrálneho úradu č. Vo-10/2008-Št(Pd) z 22. mája 2008 a následne podal krajskému súdu žalobu o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia úradu geodézie, kartografie a katastra č. LPO-4238/2008/Ja zo 6. augusta 2008. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 4 S 131/2008 z 10. júla 2009 podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 8 Sžo 383/2009 z 9. decembra 2010 tak, že prvostupňové rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sám uznal, že proti namietaným rozhodnutiam katastrálneho úradu, úradu geodézie, kartografie a katastra a tiež krajského súdu mal k dispozícii účinné právne prostriedky ochrany jeho základných práv, ktoré aj riadne využil.

Právomoc úradu geodézie, kartografie a katastra rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa proti namietanému rozhodnutiu katastrálneho úradu vylučuje právomoc ústavného súdu. Rovnako tak právomoc krajského súdu rozhodnúť o žalobe, ktorou sa sťažovateľ v rámci správneho   súdnictva   domáhal   preskúmania   zákonnosti   namietaného   rozhodnutia   úradu geodézie,   kartografie   a katastra,   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu.   O odvolaní   proti namietanému rozsudku krajského súdu bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd ako odvolací súd, ktorého právomoc v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   v tejto   časti   pri   predbežnom   prerokovaní odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 383/2009 z 9. decembra 2010

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, I. ÚS 24/05).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že namietaný rozsudok krajského súdu sp. zn. 4 S 131/2008   z   10.   júla   2009   v   spojení   s   rozsudkom   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 8 Sžo 383/2009 z 9. decembra 2010 nadobudol právoplatnosť 20. januára 2011, pričom sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu až 1. júna 2011. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými sťažovateľom v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2011