znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 49/2012-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/75/08 v období   po   právoplatnosti   uznesenia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č. k. III. ÚS 348/2010-13 z 21. septembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra 2011 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Partizánske (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/75/08 (predtým postupom Okresného   súdu   Topoľčany   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   PE-4 C/126/03)   v   období po právoplatnosti uznesenia ústavného súdu č. k. III. ÚS 348/2010-13 z 21. septembra 2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného poukázal na to, že ústavný súd už svojím nálezom č. k. II. ÚS 249/08-35 zo 4. februára 2009 rozhodol, že okresný súd je zodpovedný za prieťahy v napadnutom konaní, a priznal mu aj finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, no sťažovateľ súčasne vyslovil nesúhlas s uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 348/2010-13   z 21.   septembra   2010,   ktorým   ústavný   súd   hodnotiac   postup   okresného   súdu v predmetnom konaní v období po právoplatnosti uvedeného nálezu odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že ústavný súd aj jeho následnú sťažnosť, ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v napadnutom konaní uznesením sp. zn. II. ÚS 131/2011 zo 6. apríla 2011, odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pričom ho však súčasne poučil o možnosti podať novú sťažnosť pre prípad, že ďalší priebeh konania bude poznačený zbytočnými prieťahmi.

Keďže   podľa   názoru   sťažovateľa   okresný   súd   postupom   v   napadnutom   konaní spôsobuje   prieťahy   aj   v období   po   právoplatnosti   uznesenia   ústavného   súdu č. k. III. ÚS 348/2010-13   z 21.   septembra   2010,   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd nálezom vyslovil, že okresný súd porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby okresnému súdu opätovne prikázal konať v jeho právnej veci bez zbytočných prieťahov, aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume „minimálne“ 5 000 €, ako aj úhradu trov konania, a súčasne aby mu ustanovil právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za   zjavne   neopodstatnenú   možno   sťažnosť,   ktorou   sťažovateľ   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, považovať predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho   základného   práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a   základným   právom,   porušenie ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní   pred   orgánom   verejnej   moci   vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 20/05, II. ÚS 98/06).

Sťažovateľ   v sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   7.   novembra   2011   opakovane namieta, že podľa jeho názoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C/75/08 v období   po   právoplatnosti   uznesenia   ústavného   súdu   č. k.   III. ÚS 348/2010-13 z 21. septembra 2010 opätovne dochádza k zbytočným prieťahom, čím je porušované jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd zo sťažnosti a najmä zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu zistil, že priebeh napadnutého konania od 16. júla 2010 až dosiaľ bol takýto:

Okresný súd uznesením zo 16. júla 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. augusta 2010, v časti konanie zastavil a súčasne vymedzil aj rozsah uplatnených nárokov, ktoré budú predmetom ďalšieho konania.

Okresný súd 30. augusta 2010 nariadil termín pojednávania na 28. september 2010, pričom 27. septembra 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov.

Okresný súd pojednávanie nariadené na 28. september 2010 odročil na 12. október 2010 s tým, že sťažovateľ bude vyzvaný, aby predložil originál dokladu o jeho zdravotnom stave, pre ktorý sa nemohol zúčastniť pojednávania vo veci.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   6.   októbra   2010   mu   sťažovateľ   predložil lekársku   správu   o zdravotnom   stave   a požiadal   o odročenie   pojednávania   nariadeného na 12. október 2010.

Ďalším podaním doručeným okresnému súdu 12. októbra 2010 sťažovateľ vzhľadom na   predpokladanú   rehabilitáciu   v liečebnom   zariadení   požadoval   nariadenie   najbližšieho termínu pojednávania v čase po 15. januári 2011 a súčasne požadoval „vypočutie na súde v B.“. Na základe žiadosti bolo 6. decembra 2010 okresnému súdu doručené vyjadrenie lekára   špecialistu   z odboru   ortopédie,   v ktorom   v súvislosti   so   zdravotným   stavom sťažovateľa   okrem   iného   uviedol,   že „na   základe   mojich   súčasných   ortopedických vedomostí o pacientovi Mgr. J. B..., je pacient schopný sa osobne dostaviť k pojednávaniu“.Na základe sťažovateľovho návrhu na zmenu petitu žalobného návrhu doručeného 12. januára 2011 okresný súd zrušil termín pojednávania nariadený na 18. január 2011 s tým, že požiadal žalovaného o stanovisko, či súhlasí so zmenou petitu žalobného návrhu predloženého   sťažovateľom.   Žalovaný   podaním   doručeným   okresnému   súdu   7. februára 2011   oznámil, že s navrhovanou zmenou petitu   nesúhlasí,   nadväzne na čo   okresný   súd uznesením zo 4. apríla 2011 podľa § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že navrhovanú zmenu petitu žalobného návrhu nepripúšťa.

Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 15. apríla 2011 oznámil, že svoju žalobu berie čiastočne späť a žiada, aby „súd ďalej rozhodoval a najskôr konal iba v tej časti   môjho   žalobného   návrhu,   ktorá   sa   týka   úhrady   nájomného   za   užívanie   bytu odporcom...“.

Sťažovateľ ďalším podaním doručeným okresnému súdu 15. apríla 2011 navrhol, aby okresný   súd   na   posúdenie   ním   uplatneného   nároku   nariadil   znalecké   dokazovanie, a v súvislosti s tým aby okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 21. apríl 2011. Okresný   súd   na   pojednávaní   uskutočnenom   21.   apríla   2011   uznesením   zamietol návrh sťažovateľa na nariadenie znaleckého dokazovania a odročil pojednávanie na 26. máj 2011 s tým, že vyzve sťažovateľa, aby v lehote 10 dní „zhrnul svoje návrhy a vyjadril sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci v 2-och vyhotoveniach“.

Sťažovateľ sa podaniami doručenými okresnému súdu 13. mája 2011 odvolal proti uzneseniu   okresného   súdu   z 21.   apríla   2011,   ktorým   bol   zamietnutý   jeho   návrh na nariadenie   znaleckého   dokazovania, podal   svoje   stanovisko   k dokazovaniu   vo   veci a „spresnil petit žalobného návrhu“.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   26.   mája   2011   sťažovateľ   zo   zdravotných dôvodov opakovane požiadal o odročenie pojednávania, pričom okresný súd pojednávanie 26. mája 2011 odročil na 23. jún 2011 s tým, že bude vyžiadané stanovisko všeobecného lekára   sťažovateľa,   ako   aj   stanovisko   odborného   lekára   –   internistu   v súvislosti s možnosťou a potrebou osobnej účasti sťažovateľa na nariadenom pojednávaní.

Pojednávania uskutočneného 23. júna 2011 sa sťažovateľ zúčastnil a pripustil na ňom okrem iného možnosť uzavretia mimosúdneho zmieru, „pokiaľ mi to však bude riadne písomne doručené a obidvoma stranami odsúhlasené a podpísané“.

Okresný súd odročil pojednávanie na 8. september 2011 s tým, že žalovaný v lehote 10 dní od pojednávania okresného súdu predloží návrh na uzavretie súdneho zmieru, ktorý bude doručený sťažovateľovi na vyjadrenie „v lehote 2 týždňov“.

Po predložení návrhu súdneho zmieru sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 7. septembra 2011 požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 8. september 2011 na termín „po 15. októbri 2011“.

Okresný súd pojednávanie uskutočnené 8. septembra 2011 odročil na 18. október 2011   s tým,   že   sťažovateľovi   uložil   predložiť „doklady   o dôvode   jeho   neúčasti na pojednávaní 8. septembra 2011“.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   14.   septembra   2011   žalovaný   oznámil,   že s návrhom   dohody   o ukončení   sporu   nesúhlasí,   a sťažovateľ   podaním   doručeným okresnému   súdu   6.   októbra   2011   navrhol „prikázanie   veci   4 C/75/08   Okresnému   súdu Bratislava I z dôvodu   vhodnosti“,   a súčasne   oznámil,   že   súhlasí   s uskutočnením pojednávania bez jeho účasti vrátane vynesenia rozsudku vo veci.

Podaním doručeným okresnému súdu 17. októbra 2011 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom   na   18.   október   2011   a korigoval   predchádzajúce stanovisko o možnosti pojednávania vo veci bez jeho účasti.

Okresný súd po odročení pojednávania nariadeného na 18. október 2011 vo veci meritórne rozhodol na pojednávaní uskutočnenom 10. novembra 2011 rozsudkom, ktorý dosiaľ nebol písomne vyhotovený.

Vychádzajúc z uvedeného prehľadu vykonaných úkonov v období od 16. júla 2010 až dosiaľ ústavný súd konštatuje, že aj keď postup okresného súdu mohol byť efektívnejší, je zrejmé, že predĺženie konania rozhodujúcim spôsobom zapríčinil samotný sťažovateľ. V hodnotenom   období   sa   zo   zdravotných   dôvodov   nezúčastnil   až   šiestich   nariadených pojednávaní,   jedno   pojednávanie   (nariadené   na   26.   máj   2011)   okresný   súd   na   žiadosť sťažovateľa taktiež zo zdravotných zrušil. Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na   odborné   stanovisko   lekára   špecialistu   z odboru   ortopédie   doručené   okresnému   súdu 6. decembra   2010,   z ktorého   vyplýva,   že   zdravotný   stav   sťažovateľovi   nebránil   účasti na pojednávaní.

K spomaleniu   priebehu   napadnutého   konania   nepochybne   došlo   aj v súvislosti s podaním   návrhu   sťažovateľa   na   zmenu   petitu   12.   januára   2011,   v dôsledku   ktorého okresný súd zrušil termín pojednávania nariadený na 18. január 2011. V nadväznosti na to, že žalovaný 7. februára 2011 vyjadril nesúhlas s navrhovanou zmenou petitu, okresný súd uznesením zo 4. apríla 2011 sťažovateľom navrhovanú zmenu petitu nepripustil, pričom v dôsledku rozhodovania o tomto návrhu taktiež došlo k predĺženiu konania. Aj účastníkmi navrhnutý   pokus   o uzavretie   zmieru   nemožno   podľa   názoru   ústavného   súdu   pripísať z pohľadu   namietaných   prieťahov   na   ťarchu   okresného   súdu.   Ústavný   súd   napokon poukazuje aj na to, že sťažovateľ v priebehu namietaného konania zobral späť takmer celý pôvodne   uplatnený   návrh   a o zostávajúcej   časti   rozhodol   okresný   súd   na   pojednávaní uskutočnenom 10. novembra 2011, keď vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý postup okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   4 C/75/08   v   období   po právoplatnosti uznesenia   ústavného   súdu   č. k.   III. ÚS 348/2010-13   z 21.   septembra   2010   až   dosiaľ nemožno dávať do takej spojitosti s obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   ktorý   by   mohol   byť   predmetom posudzovania jeho ústavnosti v konaní o veci samej.

Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi,   ktoré   sťažovateľ   v   sťažnosti   uplatnil,   vrátane žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2012