znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 49/08-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   N.   M.,   Š.,   ktorou   namieta   porušenie   svojich   bližšie neoznačených   práv   postupom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   vedenom   pod   sp. zn. 3 T 17/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť N. M. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. júla 2007 doručené do značnej miery nezrozumiteľné podanie N. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým namietal porušenie svojich bližšie neoznačených práv v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 3 T 17/05 (ďalej aj „namietané konanie“).   Sťažovateľ   označil   svoje   podanie   ako „Sťažnosť   pre   porušenie   zákona a ponižovanie ľudských práv a slobôd“. Na základe obsahu podania ústavný súd dospel k záveru,   že   zámerom   sťažovateľa   bolo   podať   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu sa sťažovateľ   nachádzal   vo   výkone   väzby,   z ktorej   bol   7.   decembra   2007   prepustený na slobodu.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti,   ktorá   bola   predovšetkým   obsahovo   nejasná,   nebolo   pripojené splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť navyše neobsahovala ani návrh rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (s ohľadom na čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   na rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (napr. III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04), ďalej odôvodnenie sťažnosti nebolo konkretizované uvedením, v čom vidí sťažovateľ zásah do jednotlivých základných práv, a k sťažnosti neboli pripojené kópie napádaných rozhodnutí (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd preto výzvou z 25. septembra 2007 upozornil advokáta JUDr. S. Ď., L., ktorého   sťažovateľ   označil   ako   svojho   právneho   zástupcu   v konaní   o jeho   sťažnosti (bez predloženia   písomného   splnomocnenia),   na   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že sťažnosť tieto zákonom predpísané   náležitosti   nespĺňa.   Vyzval   ho,   aby   v lehote   15   dní   od doručenia   výzvy nedostatky sťažnosti odstránil (s poučením, ako je potrebné doplnenie náležitostí urobiť), pokiaľ nemá byť sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Menovaný advokát na výzvu ústavného súdu v odpovedi z 3. októbra 2007 uviedol, že zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom neprevzal.

Sťažovateľ požiadal podaním doručeným ústavnému súdu 24. októbra 2007, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu v konaní o jeho sťažnosti, čo zdôvodňoval tým, že je vo väzbe a nemá prostriedky na úhradu právnych služieb advokáta. Po tom, ako bol sťažovateľ   prepustený   z väzby   na slobodu,   ústavný   súd   ho   16. januára 2008   vyzval na predloženie kvalifikovaného splnomocnenia na zastupovanie v konaní o sťažnosti pred ústavným súdom. Na uvedenú výzvu sťažovateľ odpovedal podaním doručeným ústavnému súdu 29. januára 2008, v ktorom uviedol, že jeho sociálne pomery mu naďalej neumožňujú zvoliť si advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a zároveň   predložil doklad o tom, že je vedený v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako uchádzač   o zamestnanie.   K podaniu   pripojil   aj   doklad,   že   13. novembra 2007   požiadal o pridelenie   advokátka   Slovenskú   advokátsku   komoru,   od   ktorej   však   dosiaľ   nedostal žiadnu odpoveď.

Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 49/08 zo 7. februára 2008 žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní vedenom ústavným súdom nevyhovel z dôvodov tam uvedených.

Sťažovateľ bol upozornený, že si môže zvoliť advokáta, ktorý by odstránil aj ďalšie nedostatky   jeho   sťažnosti,   a to   v lehote   10   dní   od   doručenia   tohto   uznesenia.   Zároveň ústavný   súd   sťažovateľa   upozornil,   že   ak   tak   neurobí,   môže   jeho   sťažnosť   odmietnuť pre nesplnenie zákonom   predpísaných náležitostí.   Sťažovateľ uznesenie, ktorým ústavný súd   nevyhovel   jeho   žiadosti   o ustanovenie   advokáta,   prevzal   15.   februára   2008,   avšak v určenej   lehote   a   ani   do   dňa   predbežného   prerokovania   sťažnosti   splnomocnenie pre advokáta nepredložil.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Pretože   sťažovateľ   v   určenej   lehote   požadované   splnomocnenie   pre   právneho zástupcu na účely konania o sťažnosti pred ústavným súdom nepredložil a neurobil tak ani do dňa vydania tohto uznesenia, ústavný súd jeho sťažnosť, ktorá neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti,   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marec 2008