znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 49/04-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť J. D., bytom Z.; P. O. a Ing. I. O., obaja bytom Z.; J. H., bytom Z.; M. T., bytom Z.; A. K. a I. K., obaja bytom Z.; M. H., bytom H., Č. P.; Ing. S. K. a M. K., obaja bytom Z.; E. P. a D. P., obaja bytom Z.; M. P., bytom Z.; M. O., bytom Z.; D. K., bytom Z.; M. L. a A. L., obe bytom Z. S.; M. T., bytom Z. S.; M. K. a R. K., obaja bytom Z. S.; Š. S., T. S. a M. G., všetci bytom Z.; Ing. P. S. a PaedDr. Ľ. S., obaja bytom S.; P. K., bytom H.; Mgr. O. K., bytom K.; I. L., bytom Ž. n. H.; M. O., bytom P., a J. S., bytom   K.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   Z.   B.,   Advokátska   kancelária,   B.   B.,   ktorou namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   zaručených   v čl.   55   Ústavy   Slovenskej republiky   nekonaním   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky,   Ministerstva   vnútra Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D., P. O., Ing. I. O., J. H., M. T., A. K., I. K., M. H., Ing. S. K., M. K., E. P., D. P., M. P., M. O., D. K., M. L., A. L., M. T., M. K., R. K., Š. S., T. S., M. G., Ing. P. S.a, PaedDr. Ľ. S., P. K., Mgr. O. K., I. L., M. O. a J. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára 2004 doručená sťažnosť J. D., P. O., Ing. I. O., J. H., M. T., A. K., I. K., M. H., Ing. S. K., M. K., E. P., D. P., M. P., M. O., D. K., M. L., A. L., M. T., M. K., R. K., Š. S., T. S., M. G.,   Ing.   P.   S.a,   PaedDr.   Ľ.   S.,   P.   K.,   Mgr.   O.   K.,   I.   L.,   M.   O.   a J.   S.   (ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 55 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   nekonaním   Ministerstva   financií Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh (ďalej len „ústredné orgány“).

Sťažovatelia   v sťažnosti   ďalej   uviedli,   že   uzavreli   „zmluvy   o pôžičke“,   „zmluvy o tichom spoločenstve“, „dohody o vrátení členského vkladu“, „zmluvy o vrátení vložených financií   na   základe   cestovného   šeku“   a „zmluvy   o prevode   cestovného   šeku“   s firmami B. M. G. Invest, s. r. o., Košice, AGW, s. r. o., Košice, Horizont Slovakia o. c. p., a. s., Košice, a BDV družstvom, Banská Bystrica, ktorými investovali svoje finančné prostriedky. Uvedené   spoločnosti   vykonávali   činnosť   v oblasti   finančného   trhu.   Na   výkon   ich podnikateľských   aktivít   sa   okrem   všeobecných   náležitostí   vyžadovali   aj   špeciálne podmienky   stanovené   v právnych   normách   v oblasti   finančného   trhu.   Ide   o podmienky „upravené v zákone č. 21/1992 Zb. o bankách, zákone č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní a zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch“. Ústredné orgány nevenovali dostatočnú pozornosť pôsobeniu nebankových subjektov na trhu. Sťažovatelia sa nápravy domáhali   aj   prostredníctvom   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky.   Nebankové subjekty v rokoch 1997 – 2002 vydávali vysoké finančné čiastky na reklamu. Sťažovatelia vložením   finančných   úspor   do   uvedených   spoločností   s cieľom   ich   zhodnotenia   utrpeli ujmu, a to   aj z toho   dôvodu,   že   ústredné   orgány   nekonali svoju   povinnosť   kontrolovať dodržiavanie zákonností v rámci im zverených kompetencií. Svojou nečinnosťou spôsobili, že subjekty, ktoré podnikali na trhu, nespĺňali zákonom predpísané podmienky a ústredné orgány štátnej správy nezasiahli v rámci možností zverených im zákonom.

Sťažovatelia uviedli, že využili všetky prostriedky podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) „ako sa domáhať ochrany svojho ústavného práva“. Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol,   že bolo porušené ich   základné právo podľa čl. 55 ústavy a uložil ústredným orgánom uhradiť im aj primerané finančné zadosťučinenie.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl. 55 ústavy hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne   a ekologicky   orientovanej   trhovej   ekonomiky.   Slovenská   republika   chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 25 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre uviedol, že ak sťažovateľ namieta také porušenie práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu očividne nemohlo nastať, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (II. ÚS 70/99).

Podľa   čl.   127   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o sťažnostiach   fyzických   osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd.

Základné práva a slobody sú upravené v druhej hlave ústavy.

Článok   55   ústavy   neupravuje   základné   práva   a slobody,   dotýka   sa   vymedzenia hospodárstva   Slovenskej   republiky,   formuluje   princípy   hospodárskej   politiky,   nie   však základné práva a slobody.

Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný návrhom. Môže teda konať len o porušení tých práv, ktoré sťažovateľ namieta tým konaním orgánov verejnej moci, v ktorom vidí sťažovateľ porušenie svojich práv. To platí zvlášť v situácii, keď sú sťažovatelia zastúpení nimi zvoleným advokátom.

Sťažovatelia   namietajú   porušenie   práva.   Fyzické   osoby   a právnické   osoby   môžu pred ústavným   súdom   namietať   len   porušenie   svojich   základných   práv.   Ústavný   súd vychádzajúc   zo   svojej   judikatúry   (napr.   III.   ÚS   59/04)   uviedol,   že   z čl.   55   ústavy nevyplývajú také základné práva, ktoré by mohli byť porušené skutkovým stavom, ktorý popísali   sťažovatelia,   preto   ústavný   súd   musel   ich   sťažnosť   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2004