znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 485/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. L., Ž., vedenú pod sp. zn. Rvp 3857/2011 a sťažnosť JUDr. M. P., Ž., vedenú pod sp. zn. Rvp 3858/2011, zastúpených advokátom JUDr. J. L., Ž., ktorými namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv   a slobôd,   ako   aj   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 155/2011, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť JUDr. E. L. vedenú pod sp. zn. Rvp 3857/2011 a sťažnosť JUDr. M. P. vedenú pod sp. zn. Rvp 3858/2011   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 3857/2011.

2.   Sťažnosti   JUDr.   E.   L.   a JUDr.   M.   P. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 31. októbra 2011 doručené sťažnosti JUDr. E. L. a JUDr. M. P. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorými namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 155/2011.

Predmetné sťažnosti sú ústavným súdom vedené pod sp. zn. Rvp 3857/2011 a sp. zn. Rvp 3858/2011.

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľky sú odporkyňami v 1. a 5. rade v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 2 C 155/2011, v ktorom sa navrhovatelia v 1. až 11. rade (ďalej len „navrhovatelia“) návrhom z 27. júna 2011 domáhali nariadenia predbežného   opatrenia   s tým,   aby   bola   sťažovateľkám   uložená   povinnosť   umožniť   im prístup   a právo   cesty   peši,   motorovými   osobnými   a nákladnými   vozidlami k nehnuteľnostiam   –   stavbám,   vedeným   Správou   katastra...   pre   katastrálne   územie..., zapísaným na LV č..., cez nehnuteľnosť parcela registra C č... – zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2 – vedenú Správou katastra... na LV č... pre katastrálne územie... a zároveň povinnosť zdržať sa   akéhokoľvek konania smerujúceho k zamedzeniu takéhoto prístupu a práva cesty. Ďalej navrhovatelia v návrhu na vydanie predbežného opatrenia žiadali uložiť sťažovateľkám   povinnosť   zdržať   sa   akéhokoľvek   konania   smerujúceho   k vykonaniu stavebných   prác   na stavbe   –   závore   a k dokončeniu   stavby   –   závory.   Vo   veci   samej navrhovatelia uviedli, že sa budú domáhať zriadenia vecného bremena v ich prospech ako vlastníkov   stavieb   spočívajúceho   v práve   cesty   a prístupu   cez   priľahlý   pozemok vo vlastníctve odporcov podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Okresný súd návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia uznesením sp. zn. 2 C 155/2011 z 28. júna 2011 v plnom rozsahu vyhovel a zároveň im uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali na príslušnom súde návrh vo veci samej.

Sťažovateľky ďalej uviedli, že „proti tomuto uzneseniu Okresného súdu v Žiline... v zákonnej 15-dňovej lehote podali odvolanie, nakoľko uznesenie považujeme za nesprávne, v rozpore s právnymi predpismi a so skutočným skutkovým stavom, ktorý súd neskúmal, len sa stotožnil s nepravdivými tvrdeniami navrhovateľov...

Napriek   tomu,   že   toto   uznesenie   nebolo   zákonným   spôsobom   doručené   všetkým odporcom,   súd   na   tomto   uznesení   vyznačil   predbežnú   vykonateľnosť   dňa   15. 7. 2011, nasledovne:

Odporca v rade 1. 14. 7. 2011 Odporca v rade 5. 30. 6. 2011.“.

Dňa   25.   júla   2011   sťažovateľky   podali   okresnému   súdu   vzájomný   návrh na nariadenie   predbežného   opatrenia,   v ktorom   žiadali,   aby   okresný   súd   zakázal navrhovateľom „zastaviť,   stáť,   parkovať osobnými   a   nákladnými motorovými   vozidlami na nehnuteľnosti KN-C parc. č... – zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2, vedené Správou katastra... na LV č... pre k. ú... a zároveň súd ukladá navrhovateľom v rade 1/ až 11/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k zamedzeniu prístupu a práva cesty odporcov 1/ až 5/ cez nehnuteľnosť KN-C parc. č... – zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2, vedené Správou katastra... na LV č... pre k. ú... k nehnuteľnosti – stavbe vedenej   Správou   katastra...   pre   k.   ú...   na   LV   č...   –   dom   č. súp...“, ako   aj „nakladať a vykladať tovar z/do osobných a nákladných motorových vozidiel na nehnuteľnosti KN-C parc. č... – zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2, vedené Správou katastra... na LV č... pre k. ú...“. Označený návrh sťažovateliek okresný súd uznesením sp. zn. 2 C 155/2011 zo 4. augusta 2011 zamietol. Aj proti tomuto uzneseniu podali sťažovateľky spolu s ďalšími odporcami v auguste 2011 odvolanie. K ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v sťažnosti okrem iného uviedli, že „napriek tomu, že náš návrh na nariadenie predbežného opatrenia obsahoval rovnaké skutkové a právne okolnosti ako návrh navrhovateľov, súd o našom   návrhu   nerozhodol   za   1   deň   ako   o   návrhu   navrhovateľov,   ale   rozhodol   až 4. 8. 2011, ktoré nám bolo doručené dňa 12. 8. 2011“.

Sťažovateľky   sa   v sťažnosti   zmieňujú   aj   o exekučnom   konaní   vedenom   okresným súdom   pod   sp. zn.   1 Er 147/2011,   Ex 993/2011,   kde   exekučným   titulom   je   uznesenie okresného   súdu   z 28.   júna   2011.   Námietky   sťažovateliek   proti   tomuto   konaniu   sú   však predmetom inej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

Sťažovateľky   v odôvodnení   sťažnosti   namietajú,   že   okresný   súd   v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so zákonom, a to z týchto dôvodov:

„a) nepreukázanie dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia

b) neexistencia právneho nároku navrhovateľov (9 stavieb)

c) nevykonateľnosť rozhodnutia

d) porušenie zásady rovnosti účastníkov konania – lehoty

e) porušenie zásady rovnosti účastníkov konania – dôkazy

f) vyznačovanie vykonateľnosti napriek nedoručeniu účastníkom

g) vyznačovanie vykonateľnosti vo viacerých variantoch

h) nerozhodnutie o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia

i) nepredloženie spisu odvolaciemu súdu“, a podrobne právne argumentujú, v čom spočíva podľa ich názoru pochybenie okresného súdu v napadnutom konaní.

S poukazom   na   uvedené   sťažovateľky   navrhujú,   aby   ústavný   súd   vydal   nález, v ktorom   vysloví   porušenie   ich   v sťažnosti   označených   práv   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom   pod sp. zn. 2 C 155/2011, prizná im finančné zadosťučinenie v sume 100 000 € pre každú z nich, ako aj úhradu trov konania.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom a Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský   súd“)   zistil,   že   sťažovateľky   podali   v júli   2011   odvolanie   proti   uzneseniu okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia z 28. júna 2011 a v auguste 2011 podali odvolanie proti uzneseniu okresného súdu zo 4. augusta 2011, ktorým bol zamietnutý ich návrh na nariadenie predbežného opatrenia a príslušný spis bol 25. októbra 2011 predložený krajskému   súdu,   na   ktorom   sú odvolacie   konanie   vedené   pod   sp. zn.   10 Co 312/2011 a 10 Co 313/2011.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spojeniu vecí na spoločné konanie

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je možné v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

Vzhľadom na právnu a skutkovú súvislosť (totožnosť) sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 3857/2011 a sp. zn. Rvp 3858/2011 vyplývajúcu z ich obsahu, ako aj vzhľadom na totožnosť okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, ústavný súd uplatniac citované právne normy rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Sťažovateľky   namietali   porušenie   svojich   označených   práv   postupom   okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 155/2011 v súvislosti s jeho rozhodovaním o návrhu navrhovateľov   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   ako   aj s rozhodovaním   o ich vzájomnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Významnou ústavnou podmienkou limitujúcou rozhodovaciu právomoc ústavného súdu v konaní o sťažnostiach fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyjadrenou v čl. 127 ústavy   je,   že   o   ochrane   základných   práv   alebo   slobôd   sťažovateľa,   porušenie   ktorých namieta pred ústavným súdom, nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 7 ods. 1 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných vzťahov   včítane   podnikateľských   a   hospodárskych   vzťahov,   pokiaľ   ich   podľa   zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažností sťažovateliek preto zaoberal aj otázkou, či účinnú ochranu práv, porušenie ktorých sťažovateľky vo svojich sťažnostiach namietali, neposkytujú všeobecné súdy na základe takých právnych prostriedkov nápravy, ktoré   možno   súčasne   považovať   za   účinné   právne   prostriedky   ochrany   namietaného porušenia   základného   práva   (čl. 127   ods. 1   i.   f.   ústavy   v   spojení   s   § 53   ods. 1   zákona o ústavnom súde).

Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľky podali proti   obom   označeným   uzneseniam   okresného   súdu,   ktoré   boli   vyústením   namietaného postupu okresného súdu, ktorého nezákonnosť a nespravodlivosť sťažovateľky namietajú, odvolania.   Ústavný   súd   ako,   už   bolo   uvedené,   v súčinnosti   s krajským   súdom   zistil, že v predmetnej   veci   prebieha   na   tomto   súde   odvolacie   konanie   vedené   pod   sp. zn. 10 Co 312/2011   a   10 Co 313/2011,   pričom   spis   mu   bol   predložený   25.   októbra   2011. V danom   prípade   právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným   právam   sťažovateliek vyplývajúcim z ústavy, dohovoru a listiny má preto krajský súd v odvolacom konaní, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Sťažovateľky tým, že podali odvolania proti rozhodnutiam okresného súdu, samy uznali,   že   mali   k   dispozícii   opravný   prostriedok   v   systéme   všeobecného   súdnictva. Vychádzajúc z týchto záverov ústavný súd nezistil žiadny ústavný dôvod na to, aby sa v tejto veci neriadil princípom subsidiarity svojej právomoci, ktorý je ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto aplikujúc tento článok ústavy a § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosti z dôvodu nedostatku svojej právomoci (IV. ÚS 266/09, IV. ÚS 377/09).Keďže ústavný súd odmietol sťažnosti už pri ich predbežnom prerokovaní, ďalšími návrhmi sťažovateliek uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2011