SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 48/06-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť D., so sídlom B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 55/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob 1237/03) a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť D. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára 2006 doručená sťažnosť D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 55/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob 1237/03).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom označeného konania (v procesnom postavení navrhovateľa), ktoré je vedené od 17. júla 2003. Podľa neho dochádza v tomto konaní k prieťahom, pričom poukazuje na to, že „Dňa 6. 11. 2003 porušovateľ vydal platobný rozkaz Rob/1237/03, ktorým priznal sťažovateľovi celú výšku istiny s príslušenstvom, avšak Uznesením zo dňa 17. 12. 2003 bol tento platobný rozkaz zrušený podľa ust. § 173 ods. 2 O. s. p. z dôvodu jeho nemožnosti doručenia do vlastných rúk odporcu, spoločnosti E., spol. s r. o., voči ktorej smeruje. Voči tomuto uzneseniu sťažovateľ podal dňa 23. 1. 2004 odvolanie, nakoľko sa domnieva, že porušovateľ dostatočne nezabezpečil doručovanie. (...)“
Okresný súd podľa sťažovateľa „... po dvoch rokoch od podania odvolania proti uzneseniu, neurobil ešte ani jeden procesný úkon smerujúci k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci (...).
Sťažovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu pokúšal dosiahnuť nápravu uvedeného stavu a to na základe sťažnosti adresovanej predsedovi Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 13. 12. 2005. Na túto sťažnosť obdržal právny zástupca sťažovateľa odpoveď zo dňa 29. 12. 2005, sp. značka: 2202/05. Týmto listom, ktorý bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený 9. 1. 2006, podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I. (...) uznala sťažnosť sťažovateľa za opodstatnenú a konštatovala prieťah v predmetnom konaní (...)“.
Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti vyslovil, že okresný súd porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 55/04 a prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov.
Zároveň žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk a úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľ podal v decembri 2005 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú mu odpovedala podpredsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 2202/05 z 29. decembra 2005. V tomto podaní okrem iného uviedla:
„Vo veci konštatujem objektívny prieťah v konaní od apríla 2005, a preto hodnotím Vašu sťažnosť ako dôvodnú (...).“
Súčasťou jej odpovede bolo poučenie „Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu“.
Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ podal pred tým, než sa obrátil na ústavný súd (6. februára 2006), sťažnosť na prieťahy v konaní (13. decembra 2005), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom aj so zreteľom na to, že odpoveď na jeho sťažnosť bola doručená právnemu zástupcovi iba 9. januára 2006, nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou. Pokračujúca nečinnosť okresného súdu by mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.
Vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti, ústavný súd zastáva stanovisko, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by podpredsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 74/05).
Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. februára 2006