znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 48/06-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť D., so sídlom B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 55/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob 1237/03) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bola 6. februára 2006   doručená   sťažnosť   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 55/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob 1237/03).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom označeného konania (v procesnom postavení navrhovateľa), ktoré je vedené od 17. júla 2003. Podľa neho dochádza v tomto konaní   k prieťahom,   pričom   poukazuje   na   to,   že „Dňa   6. 11. 2003   porušovateľ   vydal platobný   rozkaz   Rob/1237/03,   ktorým   priznal   sťažovateľovi   celú   výšku   istiny s príslušenstvom, avšak Uznesením zo dňa 17. 12. 2003 bol tento platobný rozkaz zrušený podľa ust. § 173 ods. 2 O. s. p. z dôvodu jeho nemožnosti doručenia do vlastných rúk odporcu, spoločnosti E., spol. s r. o., voči ktorej smeruje. Voči tomuto uzneseniu sťažovateľ podal   dňa   23. 1. 2004   odvolanie,   nakoľko   sa   domnieva,   že   porušovateľ   dostatočne nezabezpečil doručovanie. (...)“

Okresný súd podľa sťažovateľa „... po dvoch rokoch od podania odvolania proti uzneseniu, neurobil ešte ani jeden procesný úkon smerujúci k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci (...).

Sťažovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu pokúšal dosiahnuť nápravu uvedeného   stavu   a   to   na   základe   sťažnosti   adresovanej   predsedovi   Okresného   súdu Bratislava I. zo dňa 13. 12. 2005. Na túto sťažnosť obdržal právny zástupca sťažovateľa odpoveď   zo   dňa   29. 12. 2005,   sp.   značka:   2202/05.   Týmto   listom,   ktorý   bol   právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený 9. 1. 2006, podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I. (...) uznala sťažnosť sťažovateľa za opodstatnenú a konštatovala prieťah v predmetnom konaní (...)“.

Z   uvedených   dôvodov   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní   jeho   sťažnosti   vyslovil,   že   okresný   súd   porušil   jeho   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 55/04 a prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Zároveň žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk a úhradu trov konania.

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľ podal v decembri 2005 predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   na   ktorú   mu   odpovedala podpredsedníčka   okresného   súdu   podaním   sp.   zn.   Spr. 2202/05   z   29. decembra 2005. V tomto podaní okrem iného uviedla:

„Vo veci konštatujem objektívny prieťah v konaní od apríla 2005, a preto hodnotím Vašu sťažnosť ako dôvodnú (...).“

Súčasťou jej odpovede bolo poučenie „Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú   podal   na   príslušnom   orgáne   súdu,   nebola   ním   riadne   vybavená,   môže   požiadať do 30 dní   od   doručenia   odpovede,   s ktorou   nie   je   spokojný,   predsedu   krajského   súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu“.

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ podal pred tým,   než   sa   obrátil   na   ústavný   súd   (6. februára 2006),   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní (13. decembra 2005),   takéto   využitie   právneho   prostriedku   nápravy   podľa   § 53   ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom aj so zreteľom na to, že odpoveď na jeho sťažnosť bola doručená právnemu zástupcovi iba 9. januára 2006, nepredstavuje dostatočný časový priestor   na   poskytnutie   možnosti   napadnutému   všeobecnému   súdu,   aby   sám   odstránil protiprávny   stav   zapríčinený   jeho   nečinnosťou.   Pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu by mohla   spôsobiť   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   čo   ústavný   súd   v   súčasnom   období nemôže posúdiť.

Vychádzajúc   z   uvedeného,   ako   aj   zo svojej   rozhodovacej   činnosti,   ústavný   súd zastáva stanovisko, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť   mohla   mať,   ak   by   podpredsedníčka   okresného   súdu   dostala   primeranú   lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 74/05).

Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2006