znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 48/04-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28. apríla 2004 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Lubyho   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a Juraja   Horvátha prerokoval sťažnosť L. K., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Sz., K., vo veci porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1077/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   L.   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1077/02 p o r u š e n é   n e b o l o.

2. L. K. n e p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie.

3. L. K. n e p r i z n á v a   úhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 30. januára 2004   doručená   sťažnosť   L.   K.,   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1077/02.

Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 48/04-8 z 25. februára 2004 prijal sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   na   ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   zo   6. apríla 2004   okrem   iného uviedol:

„Je pravdou, že žalobu o zaplatenie odstupného podal sťažovateľ dňa 19. 8. 2002, avšak nesplnil si svoju poplatkovú povinnosť, hoci táto podľa zákona o súdnych poplatkoch vzniká   s podaním   návrhu.   Konajúci   sudca   ho   preto   výzvou   zo   dňa   14. 10. 2002   vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Po prevzatí uvedenej výzvy sťažovateľ podaním zo dňa 30. 10. 2002 požiadal o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku v danom konaní. Dňa 22. 11. 2002 dal konajúci sudca pokyn pre doručenie opisu návrhu žalovanému a zároveň ho vyzval, aby sa o podanom návrhu v lehote 15 dní vyjadril.

Stanovisko žalovaného bolo súdu doručené dňa 10. 12. 2002 a sťažovateľovi zaslané na vyjadrenie 4. 4. 2003.

Dňa   16. 4. 2003   bola   predmetná   vec   v súlade   s Rozvrhom   práce   tunajšieho súdu pre príslušný kalendárny rok presunutá do súdneho oddelenia nového sudcu Mgr. R. P., ktorý v januári 2004 určil termín pojednávania na deň 10. 3. 2004 a uznesením zo dňa 16. 3. 2004 konanie v danej veci prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom   súde   pod   spisovou   značkou   28 C 380/2002.   Uvedené   uznesenie   doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť (dňa 23. 3. 2004 bolo odoslané účastníkom konania).

Vzhľadom   na   vyššie   uvedenú   chronológiu   vo   veci   vykonaných   úkonov   je   nutné pripustiť, že v období od 4. 4. 2003 do 13. 1. 2004 (kedy bol určený termín pojednávania na deň 10. 3. 2004) vo veci nebol vykonaný úkon. Tento stav bol ale spôsobený zmenou zákonných sudcov v danom konaní, pričom nový sudca sa mohol s prevzatými spismi len postupne   oboznamovať,   vykonávať   v nich   úkony   a vytyčovať   pojednávania,   ako   aj   jeho enormnou zaťaženosťou,   keď v súčasnosti je v jeho súdnom oddelení 773 nevybavených vecí.“

V závere vyjadrenia ďalej uviedol:

„S poukazom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   považujem   sťažovateľom   podanú sťažnosť za nedôvodnú, pretože ani nie je možné, aby uňho v danom konaní pretrvával stav právnej   neistoty,   keďže   v konaní   z objektívnych   dôvodov   nie   je   možné   v súčasnosti pokračovať.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami, ako aj obsahom súdnych spisov okresného súdu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania, ich zástupcov a verejnosti len na základe obsahu sťažnosti a dotknutého súdneho spisu.

Ústavný   súd   zo   súdneho   spisu   vedeného   pod   sp. zn. 20 C 1077/02   zistil, že 19. augusta 2002   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   žalobu   o   zaplatenie   odstupného vo výške 23 332 Sk.

Dňa 3. septembra 2002 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby predložil listinné dôkazy a 30. septembra 2002 ich sťažovateľ doručil okresnému súdu.

Dňa 4. októbra 2002 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa   30. októbra 2002   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   žiadosť   o   oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 22. novembra 2002 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe. Dňa 10. decembra 2002 žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie a protinávrh.Dňa   14. marca 2003   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   sa   vyjadril   k   podaniu žalovaného a k jeho protinávrhu. Dňa 16. apríla 2003 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie.

Dňa 13. januára 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 10. marec 2004.Dňa 13. februára 2004 právny zástupca žalovaného navrhol prerušiť konanie.Dňa 10. marca 2004 bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom pripojenia spisu sp. zn. 28 C 380/02.

Dňa 16. marca 2004 okresný súd konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 28 C 380/02 o neplatnosť výpovede.

II.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a domáhal sa taktiež vyslovenia porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prerokovanie veci v primeranej lehote.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   posudzovanom   prípade považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci   alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty   preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   konania   (2)   a   postup samotného súdu (3).

Pri   vyhodnotení   doterajšieho   konania   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 20 C 1077/02 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   nárok   na   zaplatenie   odstupného s príslušenstvom. Ústavný súd konštatuje, že ide o vec, ktorá zo skutkového, ani z právneho hľadiska   nevykazuje črty   skutkovej   a   právnej   zložitosti.   V danom   prípade   ide   o   bežnú súčasť   sporovej   agendy   na   všeobecných   súdoch,   podklad   pre   rozhodnutie   tvorí   súdnou praxou   ustálená   a   používaná   právna   úprava.   Výklad a   používanie   tejto   právnej   úpravy sú stabilizované, rovnako na tento spor sa vzťahuje dostatok judikatúry všeobecných súdov. V danom   prípade   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   ani   nenamietal   skutkovú   a   právnu zložitosť danej veci.

2. Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Správanie sťažovateľa možno hodnotiť ako aktívne a súčinnostné a ústavný súd konštatuje, že nemalo vplyv na predĺženie súdneho konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že okresný súd konal plynulo a jeho činnosť smerovala k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa. Úkony okresného súdu od 19. augusta 2002, keď mu bola doručená žaloba sťažovateľa, smerovali k rozhodnutiu vo veci, a tým k odstráneniu stavu právnej neistoty.

Ojedinelá   nečinnosť   okresného   súdu   v   konaní   sa   vyskytla   v   období od 16. apríla 2003,   keď   mu   sťažovateľ   doručil   svoje   vyjadrenie,   do   13. januára 2004, keď určil   termín   pojednávania   na 10. marec 2004   (v   trvaní takmer   deviatich   mesiacov), ktoré nedosahuje intenzitu zdôvodňujúcu záver o existencii zbytočných prieťahov v konaní, teda o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   tomto   rozhodnutí   vychádzal   zo   svojej   konštantnej   judikatúry (I. ÚS 35/01,   IV. ÚS 135/03,   IV. ÚS 203/03,   IV. ÚS 58/04),   podľa   ktorej   ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a tým aj porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ   okrem   vyslovenia   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   žiadal   ústavný   súd,   aby   vo   svojom   rozhodnutí   prikázal okresnému súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 20 C 1077/02 konať bez zbytočných prieťahov, a aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk.

Výrok o prikázaní okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sú   viazané na porušenie základného práva alebo slobody sťažovateľa. Ústavný súd nezistil porušenie označených základných práv   sťažovateľa,   a preto   neprikázal   okresnému   súdu   vo   veci   konať   bez   zbytočných prieťahov a nepriznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

O úhrade trov konania ústavný súd rozhodol v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že ich úhradu neúspešnému sťažovateľovi nepriznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2004