znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 475/2025-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Pavla

zastúpeného JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou, Kozárovce 632, proti postupu Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4Pc/11/2023 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľ a, s kutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. augusta 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4Pc/11/2023. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 7 000 eur a náhrady trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom doručeným 6. augusta 2023 Mestskému súdu Bratislava II domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére. Mestský súd postúpil vec 14. augusta 2023 okresnému súdu, ktorý uznesením z 3. septembra 2024 zastavil konanie pre prekážku litispendencie, keďže na mestskom súde sa vedie pod sp. zn. B3-38P/68/2020 konanie o zvýšenie výživného. Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 13CoP/196/2024 z 31. januára 2025 uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Okresný súd uznesením z 15. júla 2025 napadnuté konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na mestskom súde pod sp. zn. B3-38P/68/2020 (t. j. konania o zvýšenie výživného). Podľa okresného súdu je v konaní vedenom na mestskom súde predmetom skúmania aj prejudiciálne posúdenie otázky, dokedy oprávnená spĺňala podmienky výživou odkázanej osoby na výživné od povinného, teda odkedy trvale nadobudla schopnosť sama sa živiť, čo má byť predmetom dokazovania aj v tomto konaní. Javí sa ako nehospodárne, neúčelné a neefektívne, aby tie isté skutočnosti boli predmetom dokazovania v dvoch súbežne prebiehajúcich súdnych konaniach. Proti uzneseniu podal sťažovateľ 31. júla 2025 odvolanie, pričom v čase podania ústavnej sťažnosti vykonával okresný súd procesné úkony nevyhnutné na predloženie veci odvolaciemu súdu.

4. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru zbytočnými prieťahmi okresného súdu, ktorý dosiaľ nerozhodol o návrhu sťažovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči jeho plnoletej dcére. Sťažovateľ zrekapituloval doterajší priebeh napadnutého konania a poukázal na jeho aktuálnu dĺžku. Podľa názoru sťažovateľa spory o výživnom tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a jeho spor nie je poznačený právnou ani faktickou náročnosťou. Sťažovateľ je toho názoru, že žiadnym spôsobom neprispel k dĺžke aktuálneho súdneho konania. Zbytočné prieťahy majú byť spôsobené nesústredenou a neefektívnou činnosťou okresného súdu, ktorý najprv konanie zastavil a teraz ho prerušil, s čím sťažovateľ nesúhlasí.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zbytočnými prieťahmi okresného súdu v napadnutom konaní, ktorého predmetom je zrušenie vyživovacej povinnosti sťažovateľa voči jeho plnoletej dcére.

6. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.

7. Ústavný súd spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnené ústavné sťažnosti namietajúce porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak celková doba konania pred súdom ani postup sudcu nesignalizujú reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie označeného základného práva (II. ÚS 109/03, I. ÚS 103/2016), resp. ak predložené argumenty nepreukázali v čase podania ústavnej sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 357/2021). K iným dôvodom zakladajúcim záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti patrí aj absencia ústavnoprávneho rozmeru, resp. ústavnoprávnej intenzity namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. IV. ÚS 62/08, IV. ÚS 362/09, I. ÚS 188/2019, I. ÚS 5/2020).

8. Napadnuté konanie bolo iniciované návrhom doručeným mestskému súdu 7. augusta 2023, ktorý postúpil vec okresnému súdu od 21. augusta 2023. Konanie bolo uznesením z 15. júla 2025 prerušené, pričom vzhľadom na podané odvolanie zo strany sťažovateľa okresný súd v súčasnosti vykonáva úkony nevyhnutné na predloženie veci odvolaciemu súdu.

9. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že doterajšia celková dĺžka konania momentálne nesignalizuje porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Vychádzajúc zo stabilnej judikatúry ESĽP, dĺžka súdneho konania v civilných veciach na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

10. Ústavný súd v postupe okresného súdu nezistil žiadne súvislejšie obdobia nečinnosti, ktoré by mali za následok vznik zbytočných prieťahov. Za istý prejav neefektívnosti postupu možno identifikovať rozhodnutie o zastavení konania, ktoré bolo zrušené uznesením krajského súdu, čo však v okolnostiach prerokúvanej veci nedosahuje relevantnú ústavnoprávnu intenzitu.

11. Čo sa týka námietok spojených s vydaním uznesenia o prerušení konania, ústavný súd pripomína, že posúdenie vecných dôvodov vedúcich k jeho vydaniu bude predmetom posudzovania krajským súdom na podklade odvolania podaného sťažovateľom. Za tejto situácie nepovažuje ústavný súd aktuálny procesný postup okresného súdu za porušujúci označené práva sťažovateľa.

12. Ústavný súd dodáva, že prerušenie konania, ktoré je súladné s procesným právom, predstavuje zákonnú prekážku v konaní, a preto ani nečinnosť všeobecného súdu z dôvodu existencie tejto prekážky neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (IV. ÚS 328/09, III. ÚS 73/2022). Civilný sporový poriadok počíta s „prieťahom“ v konaní spočívajúcim v možnom prerušení konania s cieľom vyriešiť otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

13. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

14. Nad rámec uvedeného ústavný súd uzatvára, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania signalizoval vznik zbytočných prieťahov zo strany okresného súdu, toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a sťažovateľ je oprávnený podať ústavnému súdu ďalšiu ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2025

Ladislav Duditš

predseda senátu