znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 475/2011-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   M.   H.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/125/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. H. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. októbra 2011 doručené podanie Mgr. M. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorým namieta zbytočné prieťahy v konaní vedenom Okresným súdom Michalovce (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 11 C/125/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Vychádzajúc   z obsahu   podania   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   úmyslom sťažovateľky bolo podanie sťažnosti   podľa   čl.   127 ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“), ktorým namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom   okresného   súdu v napadnutom konaní.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:„Prieťah   súdneho   konania   vznikol   z nesprávneho   konania   OS   Michalovce,   ktoré nedodal súdnym znalcom podklady najmä čo sa týka dopravy, ktorej som vlastníčka v jednej polovine. Súdnemu znalcovi som uhradila na dopravu 10.000.- Sk a k ohodnoteniu som nebola prizvaná. Súdny znalec hodnotil veci iba z udania odporcu a tento mu udal iba časť predmetov   hoci   boli   dvaja   súdni   znalci   nezávisle   na   seba   aj   tak   ostalo   dvanásť   vecí neohodnotené,   hoci   tieto   veci   boli   v návrhu   na   rozdelenie   majetku   uvedené,   ku   ktorým odporca nemal výhrady, požadoval iba ich finančné ohodnotenie.

Dňa   23. 5. 2011   bola   odstúpená   sťažnosť   predsedovi   OS   Michalovce,   ktorá   bola zároveň adresovaná na Ústavný súd Košice, fotokópiu prikladám...

Zároveň   požadujem   bezplatného   právneho   poradcu,   na   ktorého   prikladám   plnú moc... Požadujem bezplatné súdne konanie, nakoľko som vo finančnej tiesni z dôvodu že pod psychickým nátlakom exmanžela a jeho rodiny som musela opustiť vlastný dom, o čom prikladám potvrdenie o mojich zárobkových a finančných pomeroch...“

Sťažovateľka   napokon   požaduje,   aby   jej   ústavný   súd   v súvislosti   s namietaným porušením jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v napadnutom konaní priznal „finančnú náhradu vo výške 1.500 Eur“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Účinným   právnym   prostriedkom   nápravy   v súvislosti   s námietkou   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní je podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   právne prostriedky,   ktoré   mal   k   dispozícii   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo   ak   sa   preukáže,   že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základným   právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon   podľa   § 64   ods. 3   zákona   o   súdoch   „Ak   orgán   poverený   vybavovaním sťažností   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a   zabezpečí   vykonanie   opatrení na odstránenie   nedostatkov,   ak   je   to   potrebné,   vyvodí   za   vzniknuté   nedostatky   voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnená   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka pred uplatnením sťažnosti doručenej ústavnému súdu 12. októbra 2011 už opakovane podaniami doručenými ústavnému súdu 25. mája 2011 a 17.   júna   2011   namietala   prieťahy   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp. zn. 11 C/125/2007.   Obidve   podania   sťažovateľky   vedené   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 1245/2011 a sp. zn. Rvp 1469/2011 boli sudcami spravodajcami podľa § 23a zákona o ústavnom súde odložené po zistení, že nejde o kvalifikované návrhy (sťažnosti) na začatie konania.

Súčasťou   vyrozumenia   o   odložení   podania   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. Rvp 1469/2011   zo   6.   júla   2011,   ktoré   sťažovateľka   prevzala   2.   augusta   2011,   bolo aj rozsiahle   poučenie   o zákonom   predpísaných   náležitostiach,   ktoré   sťažnosť   uplatnená na ústavnom súde musí obsahovať, vrátane podmienky uplatnenia sťažnosti na prieťahy v konaní u predsedu okresného súdu podľa zákona o súdoch.

Sťažovateľka   napriek   uvedenému   poučeniu   podala   ústavnému súdu   sťažnosť   bez toho, aby predtým uplatnila sťažnosť na prieťahy u orgánu štátnej správy okresného súdu podľa zákona o súdoch. Podanie z 22. mája 2011 označené sťažovateľkou ako príloha č. 1 pripojené k sťažnosti adresované ústavnému súdu a dané na vedomie predsedovi okresného ústavný súd nekvalifikoval ako sťažnosť podľa zákona o súdoch, keď navyše zo zistení na okresnom súde nevyplýva, že by takáto sťažnosť bola okresným súdom zaevidovaná.

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh navyše nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa, odmietol   jej sťažnosť podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2011