znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 473/2010-6

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   20.   decembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   M.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresnej prokuratúry Bratislava IV vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pv 831/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2010 doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresnej prokuratúry Bratislava IV (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pv 831/02.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Okresná   prokuratúra   Bratislava   IV   dňa   29. 11. 2002   rozhodla   začať   trestné stíhanie voči M. M.

Okresná prokuratúra Bratislava IV dňa 12. 12. 2002 zamieta sťažnosť M. M. ako nedôvodnú.

Po   uplynutí   doby   dvoch   rokov,   dňa   3. 12. 2004   Okresná   prokuratúra   rozhodla o ustanovení opatrovníka.

V   ten   istý   deň,   3. 12. 2004,   po   vykonaní   previerky,   zasiela   spisový   materiál Okresnému riaditeľstvu PZ. Tento spisový materiál žiada predložiť k 10. 2. 2005.

Dňa   15. 12. 2004   podal   obvinený   M.   M.   sťažnosť.   Dňa   17. 1. 2005   Okresná prokuratúra rozhodla a sťažnosť zamietla po preskúmaní spisového materiálu, ktorý žiadala predložiť až k 10. 2. 2005.

Dňa 15. 2. 2005 Okresná prokuratúra zasiela spisový materiál po vykonaní previerky Okresnému riaditeľstvu PZ. Tento prosí predložiť k 20. 3. 2005.

Dňa 21. 6. 2005 Okresná prokuratúra zasiela spisový materiál po vykonaní previerky Okresnému riaditeľstvu PZ, tento žiada predložiť k 31. 8. 2005.

Po štyroch rokoch dňa 8. 10. 2009 Okresná prokuratúra podáva obžalobu a dňa 19. 10. 2009 Okresný súd zasiela výzvu obvinenému.

Okresný súd rozhodol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24. 10. 2010 - č. k.: 1 T/88/2009.

Sťažovateľ   je   presvedčený   o   prieťahoch   v   konaní,   ktoré   zapríčinila   Okresná prokuratúra Bratislava IV, č. k.: 1 PV 831/02.“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiadal   ústavný   súd,   aby   okrem   vyslovenia,   že okresná prokuratúra porušila svojím postupom v označenej veci jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, mu priznal tiež finančné zadosťučinenie v sume 2 100 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný sťažnosťou (§ 49 a nasl. zákona o ústavnom súde) a najmä jej petitom. Ústavný súd preto v danej veci pri predbežnom   prerokovaní   veci   vzhľadom   na   viazanosť   návrhom   na   začatie   konania posudzoval namietané porušenie uvedeného základného práva sťažovateľa iba vo vzťahu k tomu porušovateľovi, ktorého označil v sťažnosti, t. j. vo vzťahu k okresnej prokuratúre.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z jej   príloh   zistil,   že   prokurátor   okresnej   prokuratúry podal 8. októbra 2009 Okresnému súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) obžalobu na sťažovateľa pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c) a d) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2005. Okresný súd prípisom sp. zn. 1 T 88/2009 z 19. októbra 2009 vyzval sťažovateľa, aby bez meškania písomne   oznámil   návrhy   na vykonanie   dôkazov.   Sťažovateľ   v sťažnosti   doručenej ústavnému   súdu   okrem   iného   konštatoval,   že „okresný   súd   rozhodol   a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24. 10. 2010 – č. k. 1 T/88/2009“.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. novembra 2010 sťažovateľ   namieta   porušenie   označeného   základného   práva   vo   veci   vedenej   okresnou prokuratúrou   pod   sp. zn.   1 PV 831/02,   v rámci   ktorej   okresný   prokurátor   podal   na sťažovateľa   ešte   8. októbra   2009   okresnému   súdu   obžalobu.   Podaním   obžaloby   stratil príslušný   prokurátor   právomoc   rozhodovania   vo   veci,   a tým   aj   možnosť   podieľať   sa na ukončení stavu právnej neistoty sťažovateľa spôsobenej vedením trestného stíhania voči jeho osobe. Po podaní obžaloby nemohla už okresná prokuratúra zasahovať do priebehu namietaného   konania   ani   do   ústavou   zaručeného   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy, keďže jediným orgánom oprávneným v trestnej veci sťažovateľa od tohto momentu konať a rozhodovať bol okresný súd.

S poukazom   na   uvedené   možno   konštatovať,   že   sťažnosť   smerujúca   proti sťažovateľom označenému porušovateľovi jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola ústavnému   súdu   podaná nepochybne po   uplynutí   lehoty   podľa   § 53   ods. 3   zákona o ústavnom   súde,   a preto   ju   ústavný   súd   odmietol   ako   podanú   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   základného   práva   alebo   slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010