znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 471/2010-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   20.   decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na osobnú slobodu   podľa   čl. 17 ods. 2,   4 a 5 Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 20/2010 a jeho uznesením z 20. septembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra 2010 doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom   pod   sp. zn.   6 T 20/2010   a jeho   uznesením   z 20. septembra   2010   (ďalej   len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti, ako aj z pripojeného uznesenia okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým uznesením okresného súdu vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a)   a   c)   Trestného   poriadku   s odôvodnením,   že   sa   vyhýba   trestným   konaniam, neoznamuje   adresu   svojho   prechodného   bydliska   a   pácha   trestnú   činnosť   podvodného charakteru. Sťažovateľ v sťažnosti vyjadril nesúhlas s napadnutým uznesením okresného súdu a uviedol, že nikdy nemal v úmysle mariť trestné stíhanie, všetky doručované súdne zásielky   riadne   preberal   a vždy   sa   riadne   dostavoval   na výsluchy   vyšetrovateľa   alebo na pojednávania súdu, a preto považuje vydanie príkazu na zatknutie, následné zatknutie a napokon vzatie do väzby za nezákonné, a tým porušujúce jeho označené základné práva. Okrem toho vyhodnotil „konanie okresného súdu za účelové... a tvrdenia okresného súdu za nedostatočne odôvodnené, skrátka za stereotypné“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhol,   aby „rozhodnutie Okresného   súdu   Trnava,   6   T/20/2010   zo   dňa   20. 09. 2010   zrušil   v plnom   rozsahu a rozhodol novým uznesením, kde ma svojím rozhodnutím prepustí z väzby na slobodu“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Pri prerokovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity zakotveného v   čl. 127   ods. 1   ústavy.   Toto   ustanovenie   limituje   hranice   právomoci   ústavného   súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým   spôsobom,   že   ochrany   základného   práva   a   slobody   sa   na   ústavnom   súde   možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktorým bol sťažovateľ vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku, sťažovateľ využil zákonnú možnosť a po jeho vyhlásení podal proti nemu sťažnosť (§ 83 ods. 1 Trestného poriadku) do zápisnice o výsluchu obvineného. O sťažnosti rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 6 Tos 112/2010 zo 7. októbra 2010 tak, že ju zamietol.

Bolo teda v právomoci krajského súdu ako sťažnostného súdu poskytnúť ochranu označeným   základným   právam   sťažovateľa.   Právomoc   krajského   súdu   poskytnúť sťažovateľovi ochranu pred zásahom do jeho základných práv a slobôd v danej veci preto vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   na   meritórne   prerokovanie   sťažnosti   podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcej proti postupu okresného súdu a napadnutému uzneseniu.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   smerujúcu   proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odmietol po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   pre   nedostatok   právomoci   na jej prerokovanie (obdobne napr. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 208/08, III. ÚS 386/09).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami   sťažovateľa   vrátane   jeho   žiadosti   o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010