znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 470/2013-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. V. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 137/2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2013 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   B.,   s.   r.   o.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. V. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 137/2012 (ďalej aj „namietané konanie“).Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   predmetom   namietaného   konania   je   (bolo) rozhodovanie   o   návrhu   právneho   predchodcu   sťažovateľky   z 24.   novembra   2000 (okresnému súdu doručenom 21. decembra 2000) proti odporcom v 1. a 2. rade, ktorým sa domáha zaplatenia nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu, ako aj nedoplatku z vyúčtovania za rok 1999 s príslušenstvom.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:„Okresný   súd   Košice   II   vydal   dňa   27.   1.   2003   platobný   rozkaz,   ktorým   uložil odporcom v 1. a 2. rade, aby do 15-dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili navrhovateľovi istinu 30.922,- Sk, poplatok z omeškania ku dňu 21. 11. 2002 vo výške 45.377,- Sk a odo dňa 22. 11. 2002 vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 25,- Sk za každý i začatý mesiac omeškania až do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.236,- Sk alebo aby v tej istej lehote podali odpor.

Okresný   súd   Košice   II   uznesením   zo   dňa   14.   11.   2003   zrušil   platobný   rozkaz Okresného súdu Košice II zo dňa 27. 1. 2003, č. k. 1 Ro 10795/2000 z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk odporcovi v 2. rade.

Navrhovateľ podal súdu 18. 1. 2011 žiadosť o podanie informácie o stave konania zo dňa 17. 1. 2011, ktorou žiadal súd o oznámenie čísla konania, pod ktorým vedie túto právnu vec a v akom štádiu sa toto konanie nachádza.

Dňa 30. 5. 2012 bola na Okresnom súde Košice II spísaná zápisnica o rekonštrukcii spisu, nakoľko sa pôvodný spis na súde stratil a Okresný súd Košice II listom zo dňa 31. 5. 2012, zn. Ro 10795/00, 1 SprV/231/2012 po vyhotovení odpisov vrátil navrhovateľovi rovnopisy podaní.

Navrhovateľ   podaním   zo   dňa   18.   4.   2012   označeným   ako   Zámena   účastníkov požiadal súd, aby pripustil zámenu účastníka konania na strane navrhovateľa v zmysle § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, aby do konania vstúpil B., s. r. o. so sídlom... K... a   to   z   dôvodu,   že   dňom   31.   12.   2008   zanikol   B.,   príspevková   organizácia.   Právnym nástupcom zaniknutej príspevkovej organizácie sa stalo mesto K... Na základe Uznesenia Mestského zastupiteľstva v K., zo dňa 30. - 31. 10. 2008 Mestské zastupiteľstvo schválilo nepeňažný vklad podľa § 59 ods. 4 Obeh. zák. do spoločnosti B., s. r. o. ku dňu 1. 1. 2009, ktorým   sú   veci,   práva   a   záväzky,   práva   z   priemyselného   duševného   vlastníctva   a iné majetkové hodnoty, ktoré patria a slúžia na prevádzkovanie B. - príspevkovej organizácii, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov.

Okresný   súd   Košice   II   uznesením   č.   k.   36   C/137/2012-42   zo   dňa   19.   11.   2012 pripustil, aby z konania vystúpil doterajší navrhovateľ Mesto K. a na jeho miesto vstúpil B., s. r. o., K.

Okresný súd Košice II rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 36 C/137/2012-47 zo dňa 12. 3. 2013 a uznesením č. k. 36 C/137/2012-52 zo dňa 26. 4. 2013 opravil rozsudok č. k. 36 C 137/2012 v jeho záhlaví tak, že opravil meno žalovanej v 1/ rade.“

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že „spor,   ktorý   začal   v   zmysle   návrhu   na   vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 1.026,42 eur (30.922,- Sk) podaného dňa 21. 12. 2000 bol ukončený rozhodnutím zo dňa 12. 3. 2013 v znení opravného uznesenia zo dňa 26. 4. 2013 a má za   to,   že   ide o nemalé   prieťahy   predovšetkým vzhľadom   na   dĺžku trvania   celého súdneho konania - viac ako 12 rokov. V   predmetnej   veci   došlo   k   vážnym   zlyhaniam   pri ochrane práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, ktoré by sa malo vyznačovať rýchlosťou   a   efektívnosťou.   Okresný   súd   Košice   II   sa   nečinnosťou   dopustil   porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky.“.

Sťažovateľka   ďalej   ústavný   súd „žiada   adekvátne   posúdiť   výšku   finančného zadosťučinenia tak, aby zodpovedalo rozsahu pocitu nedôvery v spravodlivosť a jeho snahe domôcť   sa   svojich   práv   niekoľkými   žiadosťami   o   konanie   súdu   vo   veci,   aby   vec   bola konečne právoplatne skončená s prihliadnutím na dĺžku nečinnosti súdu vo veci samej, laxný prístup a ľahostajnosť súdu, ktorého povinnosťou bolo a je konať. So zreteľom na vyššie   uvedený   skutkový   aj   právny   vzťah,   vychádzajúc   z   rozhodnutí   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky   a   judikatúry   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   v   obdobných prípadoch, máme za to, že finančné zadosťučinenie 12.000,- eur bude v jeho prípade pri niekoľkoročných prieťahoch v konaní primeraným.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom odporcu - Okresného súdu Košice II - v konaní vo veci vedené pod sp. zn. 36 C/137/2012 porušené.

Navrhovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000,- eur, ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca - Okresný súd Košice II, je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia   vo   výške   331,13   eur   za   2   úkony   právnych   služieb   (príprava   a   prevzatie zastúpenia, spísanie podania na súd - sťažnosti, 2x režijný paušál) na účet jeho právneho zástupcu   JUDr.   V.   K.,   advokáta,   K.   v   lehote   do   2 mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím príslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS   288/05).   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   takú,   pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 137/2012 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Navyše,   zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti,   prostredníctvom   ktorej   sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   (m.   m. IV. ÚS 223/2010).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že okresný súd o žalobe sťažovateľky rozhodol rozsudkom č. k. 36 C 137/2012-47 z 12. marca 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 36 C 137/2012-52 z 26. apríla 2013. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (15. mája 2013) už teda okresný súd vo veci meritórne rozhodol, pričom namietané konanie bolo aj právoplatne skončené (26. apríla 2013).

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2013