znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 47/09-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. V., V., zastúpeného advokátkou JUDr. E. M., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 119/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. L. V. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra 2008 doručená sťažnosť Ing. L. V., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. M., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 119/2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom zo 6. júna 2007 domáhal pred okresným súdom zrušenia svojej účasti ako spoločníka v obchodnej spoločnosti T. MT, spol. s r. o. (ďalej aj „odporkyňa“), a to z dôvodu, „že nemá inú možnosť resp. zákonom povolený spôsob ako ukončiť svoju účasť v uvedenej spoločnosti, pretože sa na základe konkrétnych   a preukázateľných   skutočností   domnieva,   že   nemožno   od   neho   spravodlivo požadovať, aby zotrvával v spoločnosti...“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd „viackrát opakovane upozorňoval v návrhu na   začatie   konania,   aj   v písomnom   vyjadrení   mojej   právnej   zástupkyne   zo   dňa 29. 1. 2008 (na stranách č. 4 a č. 5), že je nevyhnutné, aby súd konal v danom prípade bez prieťahov t. j. rýchlo, lebo inak ochrana mojich práv bude neúčinná, presnejšie nebude vôbec žiadna, nakoľko som súd viackrát upozorňoval, že konateľ R. K. uskutočňuje predaje majetku spoločnosti...“.

V danej veci okresný súd vykonal dokazovanie na pojednávaní 18. októbra 2007, pričom   pojednávanie   nariadené   na   13.   december   2007 „muselo   byť   odročované   lebo sudkyňa nemala zaevidovaný termín pojednávania a ja aj moja právna zástupkyňa sme prišli na uvedené pojednávanie zbytočne...“. Pojednávania nariadené na 3. apríl   2008, 25. jún 2008 (v sťažnosti je zjavne nesprávne uvedený dátum 25. jún 2009, pozn.), 2. jún 2008 a 8. október 2008 boli odročené. Na pojednávaní 14. novembra 2008 okresný súd rozsudkom návrh sťažovateľa zamietol.

Zbytočné   prieťahy   v predmetnom   konaní   mali   nastať   od   18.   októbra   2007 do 7. februára 2008, ako aj od 7. februára 2008 do 14. novembra 2008, t. j. celkom desať mesiacov,   keď   bol   okresný   súd   podľa   názoru   sťažovateľa   nečinný.   Navyše   v období nečinnosti okresného súdu mal konateľ obchodnej spoločnosti previesť „všetok majetok aj financie   na   neznáme   osoby   a nakoniec   sa   zbavil   aj   svojho   obchodného   podielu   v tejto spoločnosti...“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom rozhodne takto:

„1.) Právo Ing. L. V. - sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom v Martine v konaní sp. zn. 18 Cb/119/2007 porušené bolo.

2.) Ing. L. V. priznáva Ústavný súd SR primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300.000.- Sk slovom Tristotisíckorún.-Sk resp. kurzový ekvivalent v eurách po 1. 1. 2009, ktoré   je   mu   povinný   vyplatiť   Okresný   súd   v Martine   v lehote   najneskôr   do   60   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

3.) Právnej zástupkyni Ing. V., advokátke JUDr. E. M., Advokátska kancelária, B., je Okresný súd v Martine povinný uhradiť trovy právneho zastupovania za dva úkony právnej pomoci vrátane réžijného paušálu v celkovej sume 6732.- Sk na bankový účet číslo:..., v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (I. ÚS 12/01, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 79/07).

Na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu vedený pod sp. zn. 18 Cb 119/2007, z ktorého zistil, že okresnému súdu bol 7. júna 2007   doručený   návrh   sťažovateľa   na   začatie   konania   o zrušenie   účasti   spoločníka v spoločnosti   T.   MT,   spol.   s   r.   o.,   podľa   §   148   ods.   1   Obchodného   zákonníka s prílohami. Predmetná vec bola po preskúmaní splnenia podmienok konania 15. júna 2007 predložená   zákonnej   sudkyni,   ktorá   vydala   19.   júna   2007   pokyn   na   doručenie   návrhu odporkyni na vyjadrenie v určenej lehote (uznesenie okresného súdu č. k. 18 Cb 119/2007-28 z 27. júna 2007). Vyjadrenie odporkyne bolo okresnému súdu doručené 13. júla 2007.

Okresný   súd   vydal   27.   augusta   2007   pokyn   na   doručenie   vyjadrenia   odporkyne sťažovateľovi   a nariadil   termín   pojednávania   na   18.   október   2007.   Na   pojednávaní 18.   októbra   2007   vykonal   okresný   súd   dokazovanie   výsluchom   účastníkov   konania a predloženými   listinnými   dôkazmi,   pričom   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené na 13. december 2007 z dôvodu ďalšieho dokazovania.

Pojednávanie   13.   decembra   2007   bolo   na   základe   návrhu   účastníkov   konania uznesením okresného súdu odročené na 7. február 2008 s tým, že účastníci berú termín pojednávania na vedomie a nebudú písomne predvolaní. Okresnému súdu bolo 30. januára 2008 doručené vyjadrenie sťažovateľa z 29. januára 2008 k predmetu konania (na základe pokynu okresného súdu z 30. januára 2008 bolo uvedené vyjadrenie zaslané aj odporkyni).

Na pojednávaní 7. februára 2008 okresný súd vykonal ďalšie dokazovanie (výsluch účastníkov,   listinné   dôkazy)   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   3.   apríl   2008 z dôvodu   ďalšieho   dokazovania.   Okresnému   súdu   bolo   1.   apríla   2008   doručené ospravedlnenie neúčasti odporkyne na pojednávaní a žiadosť o jeho odročenie z dôvodu pracovnej   zaneprázdnenosti   jej   právnej   zástupkyne.   Termín   pojednávania   bol   následne okresným súdom 2. apríla 2008 zmenený a nariadený na 25. jún 2008.

Pojednávanie nariadené na 25. jún 2008 bolo na základe pokynu zákonnej sudkyne z 26. mája 2008 odročené na 8. október 2008, a to z dôvodu plnenia povinnosti sudcu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Pojednávanie nariadené na 8.   október   2008   bolo   z dôvodu   účasti   zákonnej   sudkyne   na   školení   odročené na   14.   november   2008.   Na   pojednávaní   14.   novembra   2008   okresný   súd   vykonal ďalšie dokazovanie,   uznesením   vyhlásil   dokazovanie   za   skončené   a   rozsudkom č. k. 18 Cb 119/07-247 návrh sťažovateľa zamietol. Okresný súd vydal 15. decembra 2008 pokyn   na   doručenie   rozsudku   účastníkom   konania   a spis   bol   následne   predložený ústavnému súdu. Okresnému súdu bolo 29. decembra 2008 doručené odvolanie sťažovateľa proti predmetnému rozsudku.

Z uvedeného   prehľadu   úkonov   vykonaných   v danej   veci   vyplýva,   že   predmetné konanie trvalo od podania návrhu (7. júna 2007) po prvostupňové rozhodnutie vo veci samej (14. novembra 2008) celkovo 17 mesiacov, pričom okresný súd nariadil celkovo sedem termínov pojednávaní. Pojednávanie 13. decembra 2007 bolo odročené na návrh účastníkov konania, pojednávanie nariadené na 3. apríl 2008 bolo odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti právnej zástupkyne sťažovateľky. Je nesporné, že termíny pojednávaní nariadených na 25. jún 2008 a 8. október 2008 boli zmenené a odročené z dôvodov na strane okresného súdu (plnenie povinnosti zákonnej sudkyne podľa § 126 ods. 1 OSP a účasť na školení).

Na tomto základe ústavný súd na jednej strane konštatoval, že postup okresného súdu v predmetnej veci síce nebol optimálny a spôsobil aj určité predĺženie konania, ale zároveň zdôraznil, že zistené nedostatky nevykazujú takú intenzitu, že by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné dospieť k záveru, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 18 Cb 119/2007 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukázal   na   svoju   konštantnú   judikatúru,   z ktorej vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). V prípade, keď ústavný súd zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne sťažnosti buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. priznaním primeraného finančného zadosťučinenia atď.).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2009