znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 47/08-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti M. W., Č., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., K., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 52/2004, za účasti Okresného súdu Košice - okolie, takto

r o z h o d o l :

Základné právo M. W. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 52/2004 p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára 2008 doručená sťažnosť M. W., Č. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. M. K.,   K.,   v   ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 52/2004.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 10. marca 2004 okresnému súdu žalobu,   ktorou   sa   domáhala   určenia   vlastníckeho   práva   k štyrom   poľnohospodárskym nehnuteľnostiam,   ktoré   so   zosnulým   manželom   nadobudla   vydržaním.   Okresný   súd prípisom z 25. apríla 2004 vyzval sťažovateľku na vyčíslenie hodnoty predmetu konania a vyplnenie tlačiva o jej majetkových a zárobkových pomeroch. Okresný súd uznesením z 2. novembra 2004 priznal sťažovateľke čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov, a to nad sumu 2 500 Sk. Sťažovateľka neuhradila požadovaný súdny poplatok a okresný súd uznesením z 26. apríla 2005 konanie zastavil.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že „Na to, aby konanie, v ktorom sa domáham ochrany svojich práv, vôbec mohlo pokračovať, po 14 mesiacoch, počas ktorej doby konajúci súd nerealizoval jediný úkon smerujúci ku odstráneniu stavu mojej právnej neistoty, nevykonal jediný dôkaz v konaní, v ktorom sa domáham svojich základných práv, a to ako jediná účastníčka konania, ktorá si môže pamätať na okolnosti, za ktorých došlo zo strany mojej nebohej svokry ku rozdeleniu poľnohospodárskej pôdy, ktorú výlučne vlastnila a teda mohla s ňou   voľne   narábať,   bola   som   nútená   od   svojich   detí   si   zadovážiť   potrebnú   sumu a poplatok dodatočne uhradiť“.

Okresný   súd   po   úhrade   súdneho   poplatku   zrušil   uznesenie   o   zastavení   konania a „niekedy   koncom   roka   2005“ vydal   pokyn   na   doručenie   vyjadrenia   žalovaného sťažovateľke.   Sťažovateľka   listom   z 10.   februára   2006   adresovaným   okresnému   súdu „upozornila na bezdôvodné prieťahy v konaní“. Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr. 2094/06 z 12. januára 2007 vyhodnotil sťažnosť ako nedôvodnú.

Prvé pojednávanie v danej veci sa uskutočnilo 13. marca 2006, na ktorom okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a pojednávanie bolo uznesením odročené   na   neurčito   z dôvodu   výsluchu   sťažovateľky   v mieste   jej   trvalého   pobytu vzhľadom   na   jej   vek   a nepriaznivý   zdravotný   stav.   Sťažovateľka   ďalej   uvádza,   že predmetný   výsluch   vykonaný   15.   augusta   2006   uskutočnila   zákonná   sudkyňa   bez prítomnosti jej právnej zástupkyne, ktorá v tom čase čerpala plánovanú dovolenku a nemala riadne vykázané doručenie predvolania na výsluch. Sťažovateľka preto vzniesla 25. augusta 2006   námietku   zaujatosti   proti   zákonnej   sudkyni.   Následne   okresný   súd   podľa   názoru sťažovateľky „vo   veci   riadne   nekonal“. Predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   sp.   zn. Spr. 2094/06 z 12. januára 2007 uviedol: „Podanie zo dňa 30.   8.   2006 prejednávajúca sudkyňa posúdila ako námietku zaujatosti a keďže námietka zaujatosti nespĺňala náležitosti podľa ust. § 15a O. s. p., bola prejednávajúcou sudkyňou posúdená podľa ust. § 15a ods. 3 O. s. p.“

Sťažovateľka v podaní z 2. marca 2007 vzniesla opätovne námietku zaujatosti proti zákonnej   sudkyni.   Krajský   súd   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením č. k. 6 NcC 41/2007-84   z 11.   júla   2007   rozhodol,   že   zákonná   sudkyňa   nie   je   vylúčená z prejednávania   a rozhodovania   danej   veci.   Po   vrátení   spisu   z krajského   súdu   sa   ďalšie pojednávanie konalo 25. októbra 2007, na ktorom okresný súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom   svedkov.   Okresný   súd   vykonal   13.   novembra   2007   dokazovanie   výsluchom sťažovateľky a termín ďalšieho pojednávania bol určený na 24. január 2008.

Podľa   názoru   sťažovateľky   postupom   okresného   súdu   v označenom   konaní došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhuje, aby vo veci jej sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:„Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 16 C 52/2004 porušené týmto súdom bolo. Ústavný súd Slovenskej republiky Okresnému súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 52/2004 prikazuje, aby tento konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   SR   priznáva   M.   W.   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume: 150.000,- Sk, ktorú sumu je jej Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.

Okresný súd Košice - okolie je povinný zaplatiť náhradu trov konania M. W. v sume 6.732,- Sk na účet jej právnej zástupkyne JUDr. M. K., advokátka so sídlom K., na jej účet vedený v..., do 15 dní od právoplatnosti tohoto nálezu.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   47/08-13zo 7.   februára   2008   ju   prijal   na   ďalšie   konanie.   Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu   ústavný   súd   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   k sťažnosti.   Právna   zástupkyňa sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na   oznámenia   právnej   zástupkyne   sťažovateľky   a predsedu   okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   upustil   od   ústneho   pojednávania,   keďže   od   neho   nebolo   možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. 1 Spr. V 94/08 z 28. februára 2008 bolo ústavnému súdu doručené 3. marca 2008. V predmetnom vyjadrení je uvedené: „Konanie   vo   veci   žalobkyne   M.   W.   voči   pôvodne   žalovanému   J.   W.   o určenie vlastníckeho práva napadlo na Okresný súd Košice - okolie 10. 6. 2004. Žalobkyňa zároveň uplatnila žiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. O tejto žiadosti rozhodol súd 2. 11. 2004 tak, že priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 2.500,- Sk. Žalobkyňa následne súdu poplatok v lehote nezaplatila a súd uznesením zo dňa 26. 4. 2005 konanie zastavil. V odvolacej lehote bol poplatok zaplatený dňa 16. 3. 2005 a dňa 27. 7. 2005 zrušil súd uznesenie o zastavení konania.

Dňa   14.   9.   2005   žalovaný   doručil   vyjadrenie   k žalobe.   Následne po zabezpečení prípravy   pojednávania   bol   vo   veci   vytýčený   termín   pojednávania   na   deň   13.   3.   2006. Žalobkyňa sa pojednávania nezúčastnila a jej výsluch bol prevedený 15. 8. 2006 v mieste jej bydliska. Dňa 30. 8. 2006 žalobkyňa vniesla námietku zaujatosti a opätovne dňa 5. 3. 2007. Krajský   súd   v Košiciach   uznesením   zo   dňa   11.   7.   2007   vznesenej   námietke   nevyhovel. Ďalšie pojednávanie vo veci 25. 10. 2007 bolo odročené za účelom opätovného výsluchu žalobkyne,   ktorý   sa   uskutočnil   13.   11.   2007.   Dňa   24.   1.   2008   sa   uskutočnilo   ďalšie pojednávanie na ktorom súd vo veci rozhodol.

Z vyššie   uvedeného   prehľadu   úkonov   je   zrejmé,   že   súd   vo   veci   priebežne   konal a následne vo veci aj rozhodol. Dôvody uvádzané v sťažnosti predstavujú subjektívne pocity žalobkyne a jej právnej zástupkyne. Z obsahu spisu všetky vytýkané okolnosti nie je možné zistiť. Sťažnosť žalobkyne na prieťahy v konaní považujem za nedôvodnú.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 11. marca 2008, ktorým reagovala na vyjadrenie predsedu okresného súdu z 28. februára 2008, uviedla:

„Vzhľadom   na   to,   že   považujem   za potrebné   sa   vyjadriť   ku   stanovisku   predsedu Okresného súdu Košice - okolie ku prijatej sťažnosti, uvádzam, že uvedené stanovisko sa javí byť nekvalifikovaným a zastierajúcim neštandartný postup zákonnej sudkyne v konaní. Dôvody,   ktoré   v sťažnosti   uvádzam,   v žiadnom   prípade   nepredstavujú   subjektívne pocity moje, resp. mojej 93 ročnej klientky.

Všetky   vytýkané   okolnosti   sú   zrejmé   zo   súdneho   spisu   Okresného   súdu   Košice   - okolie   sp.   zn.   16   C   52/2004.   Predseda   súdu   sa   vôbec,   pod   neprípustnou   zámienkou, nemienil zaoberať mojou sťažnosťou zo dňa 10. 2. 2006, na čo bol povinný v zmysle ust. § 63 ods. 1 zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnako tomu bolo pri   opakovanej   námietke   zaujatosti   proti   tejto   sudkyni.   Zákonná   sudkyňa   viedla dokazovanie neefektívne a svojím prístupom mi odňala možnosť konať pred súdom, resp. mojej 93 ročnej klientke M. W., ktorú dňa 15. 8. 2006 vypočula v domácom prostredí. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu akoby malo vyplynúť, že moja klientka sťažovala priebeh konania, z dôvodu, že sa nezúčastnila riadne vytýčeného pojednávania dňa 13. 3. 2006, ale musela byť vypočutá dňa 15. 8. 2006 v domácom prostredí, predseda okresného súdu tu už nespomína porušovanie práv mojej klientky pri jej výsluchu dňa 15. 8. 2006. Aj ďalšie pojednávanie dňa 25. 10. 2007 bolo zmetočné, a to po stránke procesnej. Zákonným spôsobom bol vedený až výsluch mojej klientky až dňa 13. 11. 2007. Poukazujem aj na tú skutočnosť,   že   napriek   tomu,   že   vo   veci   bol   vyhlásený   rozsudok   dňa   25.   1.   2008,   do dnešného dňa mi nebol doručený.“

II.

Ústavný   súd   rozhoduje   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň   namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa   ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom. Ústavný   súd   si   pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,   predmetom   konania   vedeného   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určení predmetu dedičstva. Z doterajšieho priebehu konania a prehľadu spisu nezistil ústavný súd žiadnu okolnosť, pre ktorú by bolo možné predmetné konanie považovať po skutkovej alebo právnej stránke za zložité.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom,   či   v konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu vedeného pod sp. zn. 16 C 52/2004 zistil, že doterajšiu dĺžku predmetného konania podstatnou mierou ovplyvnili aj procesné úkony sťažovateľky ako účastníčky konania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu v danom konaní bol v období od podania návrhu   na   začatie   konania   (10.   marca   2004)   do   5.   mája   2005   ovplyvnený   potrebou rozhodnúť o žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov a s tým súvisiacou potrebou vyčísliť hodnotu predmetu konania v nadväznosti na stanovenie výšky súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania. Okresný súd prípismi z 24. mája 2004, 2. decembra 2004 a 8. februára 2005 vyzval sťažovateľku na vyčíslenie hodnoty predmetu konania,   pričom   sťažovateľka   tak   urobila   až   vo   vyjadrení   doručenom   okresnému   súdu 27. marca 2005. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené vzal do úvahy aj skutočnosť, ktorú sťažovateľka uviedla v podaní doručenom okresnému súdu 14. júna 2004 (odpoveď na prvý prípis okresného súdu): „Čo sa týka ceny predmetu konania, vo veci som sa obrátila na Pozemkový úrad Košice - okolie so žiadosťou o začlenenie poľnohospodárskej pôdy do bonitných tried. Uvedené potvrdenie som doteraz neobdržala. Po jeho obdržaní ho obratom predložím súdu.“ Napriek zohľadneniu tejto skutočnosti však ústavný súd zastáva názor, že uvedené predĺženie konania nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.

Ústavný   súd   ďalej   z predmetného   spisu   zistil,   že   pojednávania   nariadené   na 12. október 2006 a 12. apríl 2007 boli uznesením okresného súdu odročené na neurčito z dôvodu podania námietky zaujatosti, ktorú sťažovateľka vzniesla proti zákonnej sudkyni vo vyjadreniach doručených okresnému súdu 30. augusta 2006 a 5. marca 2007. Uvedené narušenie plynulosti konania v období od podania námietky zaujatosti do 20. augusta 2007, kedy bol predmetný spis vrátený z krajského súdu, nemožno podľa názoru ústavného súdu pripísať na vrub okresnému súdu.

Ústavný súd z predloženého spisu tiež zistil, že z doterajšej dĺžky konania, ktoré trvalo ku dňu podania sťažnosti 45 mesiacov, okresný súd vykonával 18 mesiacov procesné úkony spojené s uvedenými podaniami sťažovateľky. Ústavný súd v rámci svojej stabilizovanej judikatúry uvádza, že nemožno pripísať na ťarchu všeobecného súdu časový úsek konania, počas ktorého všeobecný súd rozhoduje v zákonných lehotách o procesných návrhoch tohto účastníka konania (napr. III. ÚS 274/03, III. ÚS 97/05, IV. ÚS 142/07).

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   uplatnením   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd z predloženého spisu vedeného pod sp. zn. 16 C 52/2004 zistil, že po prijatí návrhu na začatie konania podaného sťažovateľkou 10. marca 2004 ju okresný súd prípisom   z 24.   mája   2004   vyzval   na   vyčíslenie   hodnoty   predmetu   konania   a vyplnenie tlačiva o majetkových a finančných pomeroch v súvislosti s rozhodovaním o jej žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Okresnému súdu bolo 14. júna 2004 doručené požadované tlačivo, na základe ktorého uznesením č. k. 16 C 52/2004-19 z 2. novembra 2004 priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov „... sčasti, nad sumu 2.500,- Sk“. Okresný súd vydal 29. novembra 2004 pokyn kancelárii okresného súdu, aby v prípade nepodania   odvolania   proti   predmetnému   uzneseniu   okresného   súdu   bol   spis   následne predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom vykonania ďalších úkonov.

Okresný   súd   prípismi   z 2.   decembra   2004   a 8.   februára   2005   opätovne   vyzval sťažovateľku na vyčíslenie hodnoty predmetu konania v určenej lehote a 16. marca 2005 vydal pokyn na doručenie výzvy sťažovateľke, aby v určenej lehote uhradila súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania. Okresnému súdu bolo 17. marca 2005 doručené podanie právnej zástupkyne sťažovateľky - vyčíslenie hodnoty predmetu konania.

Uznesením č. k. 16 C 52/2004-28 z 26. apríla 2005 okresný súd zastavil predmetné konanie z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania. Následne bola okresnému súdu 5. mája 2005 doručená úhrada súdneho poplatku za podanie návrhu   na   začatie   konania.   Okresný   súd   prípisom   z 23.   júna   2005   vyzval   odporcu   na vyjadrenie k žalobe sťažovateľky v určenej lehote.

Uznesením   č.   k.   16   C   52/2004-31   z   27.   júla   2005   okresný   súd   zrušil   uznesenie č. k. 16 C 52/2004-27 z 26. apríla 2005 z dôvodu úhrady súdneho poplatku za podanie návrhu. Následne prípisom zo 7. septembra 2005 vyzval Katastrálny úrad v K., Správu katastra K. na predloženie relevantných listín týkajúcich sa predmetu konania v určenej lehote. Vyjadrenia odporcu k žalobe sťažovateľky s prílohami boli doručené okresnému súdu 14. a 20. septembra 2005. Odpoveď Správy katastra K. s fotokópiami relevantných listín bola doručená 29. septembra 2005.

Okresný   súd   vydal   následne   11.   októbra   2005   pokyn   na   pripojenie   súvisiacich dedičských   spisov   vedených   pod   sp.   zn. D   538/75,   D   1485/64,   D   332/68   a D   407/72 a vypracovanie   prehľadu   relevantných   skutočností   z   uvedených   spisov   v súvislosti s napadnutým konaním. Dňa 23. februára 2006 vydal okresný súd pokyn na vylúčenie spisu vedeného   pod   sp.   zn.   D   332/68   a   24.   februára   2006   nariadil   termín   pojednávania   na

13. marec 2006. Na pojednávaní 13. marca 2006 vykonal okresný súd dokazovanie vo veci výsluchom   účastníkov   konania a pojednávanie bolo uznesením   odročené na neurčito   za účelom   predloženia   návrhov   na   doplnenie   dokazovania   zo   strany   účastníkov   konania v určenej lehote.

Okresnému   súdu   bolo   17.   marca   2006   doručené   podanie   právnej   zástupkyne sťažovateľky a 20. apríla 2006 podanie splnomocnenej zástupkyne odporcu - návrhy na predvolanie osôb z dôvodu ich vypočutia ako svedkov v danom konaní. Dňa 26. júla 2006 nariadil termín výsluchu sťažovateľky na 15. august 2006 v mieste jej trvalého bydliska z dôvodu jej veku a nepriaznivého zdravotného stavu (tie isté okolnosti boli aj dôvodom jej neprítomnosti   na   pojednávaní   13.   marca   2006). Podľa   zápisnice   okresného   súdu z 15. augusta 2006 sa v uvedený deň vykonal výsluch sťažovateľky v mieste jej trvalého bydliska.

Okresný súd nariadil 22. augusta 2006 termín pojednávania na 12. október 2006. Predsedovi okresného súdu bola 30. augusta 2006 doručená námietka zaujatosti vznesená sťažovateľkou voči zákonnej sudkyni. Dňa 22. septembra 2006 vydal okresný súd pokyn na doručenie   oznámenia   o odročení   termínu   pojednávania   na   neurčito   z dôvodu   vznesenia námietky zaujatosti účastníkom konania.

V ďalšom období okresný súd vykonal 15. januára 2007 a 1. februára 2007 úkony týkajúce sa určenia okruhu dedičov po zosnulom odporcovi. Dňa 19. februára 2007 mu bola doručená odpoveď súdnej komisárky - notárky týkajúca sa okruhu dedičov po zosnulom odporcovi, pričom okresný súd nariadil 20. februára 2007 termín pojednávania na 12. apríl 2007.   Predsedovi   okresného   súdu   bola   5.   marca   2007   doručená   námietka   zaujatosti sťažovateľky z 2. marca 2007 voči zákonnej sudkyni. Pojednávanie 12. apríla 2007 bolo uznesením   odročené   na   neurčito   z dôvodu   predloženia   spisu   krajskému   súdu,   ktorý uznesením   č.   k.   6   NcC   41/2007-84   z 11.   júla   2007   nevylúčil   zákonnú   sudkyňu z prejednávania a rozhodovania danej veci. Spis bol okresnému súdu vrátený 20. augusta 2007.

Okresný súd nariadil 20. augusta 2007 termín pojednávania na 25. október 2007. Na pojednávaní 25. októbra 2007 vykonal ďalšie dokazovanie a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom vykonania výsluchu sťažovateľky v mieste jej trvalého bydliska. Termín výsluchu bol okresným súdom 29. októbra 2007 určený na 13. november 2007. Podľa zápisnice okresného súdu z 13. novembra 2007 sa v uvedený deň vykonal výsluch sťažovateľky v mieste jej trvalého bydliska.

Okresný súd nariadil 22. novembra 2007 termín pojednávania na 24. január 2008. Na pojednávaní 24. januára 2008 vykonal ďalšie dokazovanie vo veci výsluchom účastníkov konania a predvolaných svedkov a pojednávanie bolo uznesením odročené na 25. január 2008   za   účelom   vyhlásenia   rozsudku.   Na   pojednávaní   25.   januára   2008   okresný   súd rozsudkom č. k. 16 C 52/2004-110 žalobu sťažovateľky zamietol a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Zákonná sudkyňa požiadala 25. februára 2008 o predĺženie   lehoty   na   vypracovanie   rozsudku   z dôvodu   vysokej   pracovnej zaneprázdnenosti. Predseda okresného súdu uvedenej žiadosti vyhovel 25. februára 2008.

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že rýchlosť postupu okresného súdu v danej veci bola obmedzovaná viacerými procesnými podaniami sťažovateľky ako účastníčky   konania,   o ktorých   bol   povinný   riadne   rozhodnúť.   Procesné   podania sťažovateľky   boli okresným   súdom   preskúmané a vybavované bez zbytočného odkladu, pričom postup okresného súdu v napadnutom konaní hodnotí ústavný súd ako plynulý. Pri posudzovaní napadnutého konania ústavný súd vzal do úvahy aj okolnosť, že okresný súd na pojednávaní 25. januára 2008 rozhodol v predmetnej veci rozsudkom č. k. 16 C 52/2004-110. Z uvedených dôvodov ústavný súd v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 52/2004 nezistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Po tom, ako ústavný súd dospel   k záveru, že označené práva   sťažovateľky neboli porušené,   bolo už bez   právneho   dôvodu   rozhodovať   o jej   ďalších   návrhoch   (primerané finančné zadosťučinenie, úhrada trov konania).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008