znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 47/07-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   19. septembra 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti E. L., B., zastúpenej advokátkou Mgr. I. V., B., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 C 112/01,   za   účasti   Okresného   súdu Bratislava III, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava III   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 112/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. E. L. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný   súd   Bratislava   III   j e   p o v i n n ý   uhradiť   E.   L.   trovy   právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jej právnej zástupkyne Mgr. I. V., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra 2006   doručená   sťažnosť   E.   L.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou Mgr. I. V., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 112/01.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu 20. júla 2001 návrh na zrušenie   a   vyporiadanie   spoluvlastníctva   k nehnuteľnosti   za   náhradu.   Konanie na okresnom   súde   trvá   viac   ako   5   rokov   a   napriek   tomu   nebolo   vo   veci   právoplatne rozhodnuté.

Z príloh predložených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 18. augusta 2006 predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní.   Predseda   okresného   súdu vo vyjadrení č. Spr. 2219/2006 z 13. októbra 2006 posúdil sťažnosť na prieťahy v konaní ako dôvodnú.

Podľa názoru sťažovateľky postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto navrhuje, aby vo veci jej sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. 7 C 112/01 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 112/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Podávateľovi podnetu sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000.- Sk   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   vyplatiť   do   2   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy konania vo výške 5 788,- Sk bez DPH, a to na účet právnej zástupkyne podávateľky podnetu Mgr. I. V., vedenom v (...), do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č.   k.   IV. ÚS 47/07-9 z 12. apríla 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedu   okresného   súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľky a podpredsedníčka   okresného   súdu   ústavnému   súdu   oznámili,   že   netrvajú   na   tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na   oznámenia   právneho   zástupcu   sťažovateľky   a   podpredsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade   s   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu č. Spr. 3296/2007 z 30. apríla 2007 bolo ústavnému súdu doručené 11. mája 2007. V predmetnom vyjadrení je uvedené:«V prílohe   Vám   zasielam   písomné   vyjadrenie   zákonnej   sudkyne,   s ktorým sa stotožňujem. (...)

- 25. 07. 2001 napadla vec na súd (neúplný návrh v merite veci, nezaplatený súdny poplatok   za   návrh   vo   veci   samej,   nezaplatený   súdny   poplatok   za   návrh   na   predbežné opatrenie)

- 01. 08. 2001 výzva na zaplatenie súdneho poplatku (predbežné opatrenie), výzva na doloženie plnej moci na predbežné opatrenie, na odstránenie vád návrhu v merite veci, na   doloženie   znaleckého   posudku   na   vyrubenie   súdneho   poplatku   v merite   veci, na doloženie zmluvy s doložkou vkladu do KN

- 14. 08. 2001 doplnenie návrhu, plnej moci, zmluvy a znaleckého posudku

- 15. 08. 2001 výzva na zaplatenie súdneho poplatku v merite veci

- 17. 08. 2001 oznámené učtárňou, že nebol zaplatený súdny poplatok za predbežné opatrenie

- 31. 08. 2001 oznam o platbe (SP v merite veci)

-   06.   09.   2001   „opätovná   výzva“   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   predbežné opatrenie zastupujúcim sudcom

- 04. 10. 2001 zaplatený súdny poplatok za predbežné opatrenie

- 12. 11. 2001 vydanie predbežného opatrenia zastupujúcim sudcom (zákonný sudca od 01. 09. 2001 do 31. 01. 2002 - 5 mesiacov stáž na KS v Bratislave)

- 15. 04. 2002 vytýčenie termínu pojednávania, zaslanie doplnenia žalobného petitu protistrane

-   1.   TP   -   15. 05. 2002   otvorenie   pojednávania,   prednesy   právnych   zástupcov, výsluchy   účastníkov   konania,   odročenie   (pripojenie   spisu   31 C 135/98,   vzájomné doručovanie znaleckých posudkov medzi účastníkmi)

- 17. 06. 2002 zrušenie termínu pojednávania z 26. 06. 2002 z dôvodu neprítomnosti sudcu

- 17. 12. 2002 vytýčenie TP

- 3. TP - 05. 02. 2003 - odročené (doručenie navrhovateľke nevykázané, nedostavila sa, podľa údajov jej právnej zástupkyne je PN), vytýčený nový TP

- 4. TP - 17. 03. 2003 žiadosť sporových strán o odročenie pojednávania z dôvodu možnej mimosúdnej dohody, vytýčený nový TP

- 5. TP - 14. 05. 2003 ospravedlnenie právnej zástupkyne navrhovateľky z dôvodu PN, žiadosť o odročenie pojednávania, vytýčený nový TP

- 6. TP - 08. 09. 2003 žiadosť sporových strán o odročenie pojednávania z dôvodu mimosúdnej dohody, ďalej s poukazom na PN odporcu vytýčený nový TP

- 7. TP - 29. 10. 2003 hospitalizácia odporcu, pojednávanie v merite veci na žiadosť jeho   právneho   zástupcu,   odročené   na   neurčito   z dôvodu   mimosúdnej   dohody   (uložená lehota 30 dní na oznámenie, či došlo k dohode a čo bolo jej obsahom)

- 05.   03.   2004   vytýčený   nový   TP,   zaslanie   podania   právneho   zástupcu   odporcu protistrane

- 8. TP   - 07. 04. 2004 pretrvávajúca práceneschopnosť odporcu od 08. 09. 2003 doposiaľ,   odročené   na   neurčito   z dôvodu   doloženia   súhlasu   odporcu   k zisťovaniu   jeho zdravotného stavu, právny zástupca odporcu do 14 dní oznámi mená lekárov

- 03. 05. 2004 doloženie súhlasu odporcu v súvislosti so zisťovaním jeho zdravotného stavu

- spis predložený sudcovi až v júli 2004, napriek pokynu (č. l. 120) zo 07. 04. 2004 na jeho predloženie za 21 dní

- 22. 07. 2004 prípisy pre ošetrujúcich lekárov odporcu, spis daný na lehotu 7 dní

- 11. 08. 2004 a 13. 08. 2004 informácie ošetrujúcich lekárov o zdravotnom stave odporcu

- 14. 10. 2004 vytýčený TP

-   9.   TP   - 19.   01.   2005 odročené pre neprítomnosť odporcu (práceneschopnosť), vytýčený nový TP

- 10. TP - 06. 04. 2005 neprítomnosť odporcu a jeho právneho zástupcu, informácia od   právnej   zástupkyne   navrhovateľky,   že   Mgr.   G.   je   momentálne   vycestovaný   v ČR, ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu - č. l. 144, žiadosť o odročenie, vytýčený nový TP

- 11. 04. 2005 žiadosť PZN o výsluch svedkyne, predvolanie svedkyne

- 11. TP - 16. 05. 2005 nedostavila sa právna zástupkyňa navrhovateľky, účastníci žiadali   o odročenie   z dôvodu   neprítomnosti   PZN,   ktorá   žiadala   vypočuť   predvolanú svedkyňu, prítomná svedkyňa poučená, vytýčený nový TP

- 16. 08. 2005 oznámenie o zmene sídla súdu

- 12. TP - 14. 09. 2005 výsluch svedkyne, odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania, spis predložený VSU na vypracovanie

- 16. 12. 2005 uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, doručované

- 09. 02. 2006 pokyn VSU na opätovné doručovanie

- 02. 02. 2006 žiadosť znalca na poskytnutie preddavku

- 28. 02. 2006 poskytnutá záloha na znalca zo strany navrhovateľky

- 20. 03. 2006 žiadosť právneho zástupcu odporcu o pozastavenie výkonu znaleckého dokazovania na čas nevyhnutne potrebný (č. l. 177) - možnosť mimosúdnej dohody

- 28. 04. 2006 reakcia právnej zástupkyne navrhovateľky

-   09.   05.   2006   uznesenie   na   vyplatenie   preddavku   pre   znalca,   doručovanie, zisťovanie v učtárni, či bol zaplatený preddavok od odporcu

- 28. 06. 2006 pokyn VSU na vyplatenie preddavku, zaslanie spisu znalcovi

- 13. 09. 2006 oznam učtárni o vyplatení znalca

- 09. 10. 2006 doručený súdu znalecký posudok

- 16. 10. 2006 uznesenie o priznaní znalečného, 18. 10. 2006 doručovanie uznesenia i znaleckého posudku, 08. 01. 2007 dané učtárni na vyplatenie a predložené sudkyni na vytýčenie termínu

- 01. 02. 2007 vytýčenie nového termínu a iné

- 13. TP - 19. 03. 2007 oboznámenie sa so znaleckým posudkom, žiadosť právnej zástupkyne o zmenu žalobného petitu ústne do zápisnice s tým, že právny zástupca odporcu nesúhlasil so zmenou, vytýčenie nového TP na 28. 05. 2007 (písomné zdôvodnenie zmeny návrhu a písomné vyjadrenie sa protistrany k tejto zmene)

Zo zhora - uvedenej genézy je zrejmé, že návrh bol podaný ešte 25. 07. 2001, pričom návrh bol neúplný, nebol zaplatený súdny poplatok za návrh v merite veci ani za návrh na predbežné opatrenie, absentovala plná moc k druhému návrhu.

Bolo   13   termínov   pojednávaní   (z   toho   jeden   zrušený),   kde   súd   hneď   na   prvom pojednávaní   toto   otvoril,   neskôr   boli   žiadosti   sporových   strán   o odročenie   jednotlivých pojednávaní   z dôvodu   možného   mimosúdneho   vyriešenia   sporu,   ďalej   bola   neprítomná právna   zástupkyňa   navrhovateľky   (PN),   ďalej   odporca   bol   hospitalizovaný   a dlhodobo práceneschopný, neskôr bolo nariadené znalecké dokazovanie a v závere, keď súd mohol vo veci rozhodnúť, právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala o zmenu žalobného petitu. Sudca dáva do pozornosti, že vykonával stáž na KS v Bratislave od 01. 09. 2001 do 31. 01. 2002, vo veci riadne konal tesne pred svojím odchodom, vo veci nariadenia predbežného opatrenia a iné sa konalo zastupujúcim sudcom, po návrate zákonného sudcu zo stáže v oddelení 7 C okrem pôvodných spisov bol aj nový nápad za obdobie 5 mesiacov jeho   neprítomnosti   na   OS   Bratislava   III,   čiže   sudca   pracoval   s preťaženým   oddelením, navyše v čase marec resp. apríl 2002 pre opakovaný a prechodený zápal pľúc bol sudca PN, v neskoršom období mal zlomeninu dolnej končatiny a bol dlhodobo PN, napriek týmto skutočnostiam   a signalizácii   predsedovi   súdu   o množstve   vecí   v oddelení,   sudca   vo   veci konal v rámci svojich možností, pojednávacie dni riadne využíval, takisto počet skončených vecí, najmä reštančných je možné konfrontovať s mesačnými výkazmi.

Záverom chcem poukázať, že sťažnosť na Ústavný súd bola podaná 20. 04. 2007, teda   po   poslednom   pojednávaní,   konanom   dňa   19.   03.   2007,   na   ktorom   sama   právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala o zmenu žalobného petitu ústne do zápisnice, s ktorou skutočnosťou sa súd aj protistrana oboznámili až na tomto pojednávaní a to po vykonanom znaleckom dokazovaní.»

Ústavný   súd   zo   súvisiaceho   súdneho   spisu   zistil   v zásade   rovnaké   skutočnosti, ako vo svojom vyjadrení uviedol okresný súd.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v stanovisku   z   21. mája 2007,   ktorým   reagovala na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu z 30. apríla 2007, uviedla:

„Po chronologickom uvedení podaní účastníkov konania a úkonov súdu sa nachádza zhrnutie, v ktorom sa uvádza, že z uvedenej genézy je zrejmé, že návrh bol podaný ešte 25. 7. 2001, pričom návrh nebol úplný a neboli zaplatené súdne poplatky za návrh v merite veci a predbežné opatrenie. Poukazujeme na skutočnosť, že návrh doplnený o výšku nároku a ďalšie doklady bol vykonaný v lehote dvoch týždňov od podania návrhu na súd, pričom poplatok v merite veci bol zaplatený v mesiaci august 2001. Uvedené skutočnosti nemali vplyv na prieťahy v konaní.

V ďalšom sa uvádza, že bolo 13 termínov pojednávaní, z toho jeden zrušený spolu s opisom ďalších skutočností. Uvádzané dôvody podľa navrhovateľky nie sú dostatočným ospravedlnením skutočnosti, že doposiaľ nebolo rozhodnuté v merite veci, pričom poukazuje na skutočnosť, že zo zápisníc z pojednávaní je zrejmé, že konanie nebolo vedené účelne, hospodárne a zo strany súdu došlo k stanoveniu súdneho znalca na ocenenie nehnuteľnosti po niekoľkých rokoch a po opakovaných návrhoch navrhovateľky.

Vo vyjadrení je ďalej poukazované na skutočnosť, že sťažnosť na Ústavný súd bola podaná 20. 4. 2007, po pojednávaní konanom dňa 19. 3. 2007, na ktorom žiadala právna zástupkyňa   o zmenu   žalobného   petitu,   s ktorou   skutočnosťou   sa   súd   aj   protistrana oboznámili až na danom pojednávaní, a to po vykonanom znaleckom dokazovaní. Zo spisu je   zrejmé,   že   sťažnosť   na   Ústavný   súd   bola   podaná   v decembri   2006,   teda   tvrdenie obsiahnuté vo vyjadrení sa nezakladá na pravde. K pojednávaniu konanom dňa 19. 3. 2007 uvádzame,   že   je   zrejmé,   že   na   tomto   by   nedošlo   k   rozhodnutiu   v merite   veci,   nakoľko až na pojednávaní sa samotná sudkyňa oznamovala s obsahom spisu, pojednávanie bolo zahájené   s oneskorením   cca   40   minút   a odporca   nesúhlasil   so   znaleckým   posudkom. Čo sa týka   zmeny   návrhu,   o tomto   mohlo   byť   rozhodnuté   v súlade   s ustanoveniami Občianskeho   súdneho   poriadku   na   pojednávaní   konanom   dňa   19. 3. 2007,   bolo   však odmietnuté spisovanie zmeny návrhu a odôvodnenie zmeny do zápisnice a uložené predložiť ho   v súdom   stanovenej   lehote   písomne.   Poukazovanie   na   skutočnosť,   že   k zmene   došlo po vykonanom znaleckom dokazovaní podľa navrhovateľky neobstojí, nakoľko na základe námietok odporcu bude zrejme nariadené nové oceňovanie nehnuteľnosti.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ   ide   o kritérium   právna a faktická   zložitosť   veci,   ústavný súd konštatoval, že predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o návrhu   na   zrušenie a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnosti.   Vzhľadom   na   konkrétne okolnosti   danej   veci   a   nutnosť   nariadenia   znaleckého   dokazovania   možno   napadnuté konanie   považovať   podľa   názoru   ústavného   súdu   po vecnej   stránke   za   zložitejšie (napr. IV. ÚS   244/04).   Po   právnej   stránke   ide   o vec,   ktorá   patrí   k štandardnej   agende všeobecných súdov.

Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom,   ktoré   ústavný   súd   zohľadňuje pri rozhodovaní   o tom,   či   v konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy.   Ústavný   súd   zistil, že sťažovateľka   využívaním   svojich   procesných   oprávnení   (napr.   žiadostí   o odročenie pojednávania   z dôvodu   možného   uzavretia   mimosúdnej   dohody   prednesených na pojednávaniach 17. marca 2003, 8. septembra 2003, 29. októbra 2003 a 20. marca 2006, ospravedlnením   neúčasti   sťažovateľky   a jej   právnej   zástupkyne   na   pojednávaniach 5. februára 2003 a 14. mája 2003 z dôvodu ich práceneschopnosti so súčasnou žiadosťou o odročenie pojednávania) v podstatnej miere prispela k predĺženiu konania, čo v súlade s ustálenou   judikatúrou   ústavného   súdu   nemožno   započítať   na   ťarchu   okresného   súdu (III. ÚS 192/02, III. ÚS 82/05). Ústavný súd tiež zistil, že právna zástupkyňa sťažovateľky sa   bez ospravedlnenia   nezúčastnila   na   pojednávaní 16.   mája 2005,   na ktorom   mal   byť vykonaný   výsluch   predvolanej   svedkyne.   Uvedené   pojednávanie   bolo   vzhľadom   na   jej neprítomnosť   odročené,   pričom   toto   predĺženie   konania   takisto   nie   je   možné   pripísať na ťarchu okresnému súdu.

Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods.   2   ústavy,   bol   postup   samotného   okresného   súdu. Ústavný   súd   zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Okresný súd od podania návrhu sťažovateľky 25. júla 2001 postupoval v danej veci plynulo až do   12.   novembra   2001   (vykonávanie úkonov   súvisiacich   s úhradou   súdneho poplatku   a nariadením   predbežného   opatrenia).   Následne   bol   okresný   súd   nečinný do 15. apríla 2002. Na pojednávaní 15. mája 2002 boli vypočutí účastníci konania a bol pripojený spis vedený pod sp. zn. 31 C 135/98 týkajúci sa rozvodu sťažovateľky a odporcu. Pojednávanie   nariadené   na   26.   jún   2002   bolo   17.   júna   2002   odročené   z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne. V ďalšom období nevykonal okresný súd žiadny úkon vo veci do 17. decembra 2002.

V priebehu roka 2003 okresný súd stanovil viacero termínov pojednávaní (5. februára 2003   odročené   pre   práceneschopnosť   sťažovateľky,   14.   mája   2003   odročené   z dôvodu práceneschopnosti právnej zástupkyne sťažovateľky, 17. marca 2003, 8. septembra 2003 a 29. októbra 2003 – odročené z dôvodu žiadosti účastníkov konania o poskytnutie lehoty na   uzavretie   mimosúdnej   dohody).   Na   pojednávaní   29.   októbra   2003   právny   zástupca odporcu   oboznámil   okresný   súd   s pretrvávajúcim   nepriaznivým   zdravotným   stavom odporcu (vzhľadom na druh jeho ochorenia mala uvedená okolnosť vplyv aj na samotné rozhodovanie o predmete konania a jeho priebeh).

Okresný súd vykonával v ďalšom období úkony súvisiace s vyžiadaním lekárskych správ, získaním súhlasu odporcu a následným zisťovaním jeho zdravotného stavu vzhľadom na jeho pretrvávajúcu práceneschopnosť a dlhodobú hospitalizáciu, pričom pojednávania nariadené   na   7. apríl 2004   a   19. január 2005   boli   z   uvedeného   dôvodu   odročené. Pojednávania   nariadené   na   6. apríl 2005   a   16. máj 2005   boli   odročené   z   dôvodu ospravedlnenej neúčasti právnych zástupcov účastníkov konania.

Pojednávanie konané 14. septembra 2005 bolo po výsluchu predvolanej svedkyne uznesením odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania. Okresný súd následne   vykonával   úkony   súvisiace   s uvedeným   znaleckým   dokazovaním,   pričom 20. marca 2006   mu   bola   doručená   žiadosť   právneho   zástupcu   odporcu   o pozastavenie výkonu   znaleckého   dokazovania   na   čas   nevyhnutne   potrebný   (možnosť   uzavretia mimosúdnej dohody). Spis bol následne v júni 2006 zaslaný poverenému súdnemu znalcovi. Po vypracovaní znaleckého posudku (september 2006) vydal okresný súd v októbri 2006 pokyn   na   jeho   doručenie   účastníkom   konania   so   súčasným   vypracovaním   uznesenia o priznaní znalečného a pokynom na predloženie spisu zákonnej sudkyni kvôli stanoveniu termínu pojednávania (január 2007).

Na   pojednávaní   19. marca 2007   po   vykonanom   dokazovaní   požiadala   právna zástupkyňa   sťažovateľky   o pripustenie   zmeny   petitu   žalobného   návrhu,   pričom pojednávanie bolo uznesením odročené na 28. máj 2007. Na pojednávaní 28. mája 2007 okresný   súd   pripustil   zmenu   petitu   žalobného   návrhu,   uznesením   bolo   dokazovanie vyhlásené za skončené a rozsudkom č. k. 7 C 112/2001-267 bolo podielové spoluvlastníctvo sťažovateľky a odporcu k spornej nehnuteľnosti zrušené, táto bola prikázaná do výlučného vlastníctva sťažovateľky za finančnú náhradu, pričom účastníkom okresný súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 142 a nasl. OSP). Okresný súd vydal 17. júla 2007 pokyn na   predloženie   spisu   ústavnému   súdu.   Okresný   súd   po   vrátení   spisu   z ústavného   súdu zabezpečoval písomné vyhotovenie rozsudku a jeho doručenie účastníkom konania.

Ústavný   súd   pri   hodnotení   postupu   okresného   súdu   vzal   do   úvahy   skutočnosť, že jeho činnosť bola do značnej miery determinovaná úkonmi účastníkov konania. Napriek tomu vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu vo veci   vedenej   pod   sp. zn.   7 C 112/01   došlo   vzhľadom   na   zistené   obdobia   nečinnosti k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Aj   napriek   záveru,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 112/01 konal bez   zbytočných   prieťahov   vzhľadom   na   to,   že   na   pojednávaní   28.   mája   2007   bolo rozsudkom rozhodnuté v merite veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk poukazujúc najmä na pretrvávajúcu právnu neistotu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   obdobie,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom, zložitosť   veci,   správanie sťažovateľky   ako účastníčky   konania a jej podiel   na predĺžení konania, povahu prerokovanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia pre sťažovateľku   v   sume   10   000   Sk   (slovom   desaťtisíc   slovenských   korún)   primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. I. V. Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z. z. o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume 2 730 Sk (za jeden úkon právnej služby)   a   2-krát   po   164 Sk   režijný   paušál   (§ 16 ods. 3 vyhlášky),   keďže   išlo   úkony vykonané v roku 2006. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 5 788 Sk.

Podanie právnej zástupkyne sťažovateľky doručené ústavnému súdu 21. mája 2007 nevyhodnotil   ústavný   súd   vzhľadom   na jeho   obsah   (absencia   ústavnoprávneho   aspektu) ako podanie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, tento nález nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2007