znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 468/2010-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   20.   decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. XV/3 Spr 179/09 a jej prípisom z 1. decembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. K. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra 2009 doručená sťažnosť JUDr. V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   na inú   právnu   ochranu podľa   čl. 46   ods. 1 Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) pri vybavovaní jeho trestného oznámenia zo 7. augusta 2009 vo veci vedenej pod sp. zn. XV/3 Spr 179/09 a jej prípisom z 1. decembra 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Dňa 07. 08. 2009 som zaslal oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa na Ministerstvo vnútra SR (Sekcia kontroly a inšpekčnej služby). Dňa 27. 08. 2009 mi bolo doručené upovedomenie z Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor kontroly..., že moje podanie zo dňa 07. 08. 2009 bolo z dôvodu vecnej príslušnosti dňa 20. 08. 2009 zaslané na vybavenie   Generálnej   prokuratúre   SR   (ďalej   len   GP SR).   Dňa   28. 09. 2009   som   sa informoval   telefonicky   na   stav   konania,   kde   mi   pracovníčka   trestného   odboru   GP SR oznámila, že uvedené konanie má pridelenú spisovú značku IV/1 Gn 616/09, t. j. vec má pridelenú   prokurátor   GP SR   JUDr.   P.   G.   Následne   v   tento   deň   (28. 09. 2009)   som prostredníctvom   podania   podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom   cez   ústredný portál verejnej správy (elektronická podateľňa GP SR) k oznámenej spisovej značke doplnil svoje oznámenie zo dňa 07. 08. 2009. Dňa 13. 10. 2009 mi bolo doručené upovedomenie prokurátora GP SR JUDr. P. G. zo dňa 07. 10. 2009 o tom, že vec vedenú pod sp. zn.: IV/1 Gn 616/09   postúpil   na   priame   vybavenie   Krajskej   prokuratúre   v   Žiline. Dňa 21. 10. 2009 sa so mnou telefonicky spojil prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline Mgr. M. P., ktorý mi oznámil, že uvedená vec (oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa) má inú spisovú značku a nechápe,   prečo mu to bolo poslané na vybavenie.   Tomuto prokurátorovi som vysvetlil,   akým   spôsobom   som   získal   spisovú   značku   (t. j.   informáciou   od pracovníčky trestného odboru GP SR) a tento mi oznámil, že uvedenú vec vracia na vybavenie znova GP SR. O tejto skutočnosti som bol vyrozumený podaním zo dňa 23. 10. 2009 doručeným dňa 28. 10. 2009 pod sp. zn.: 1 Kn 140/09-10.“

Vzhľadom   na   to,   že   od   postúpenia   trestného   oznámenia   uplynuli   viac   ako   dva mesiace, sťažovateľ sa obrátil na generálnu prokuratúru podaním označeným ako „Žiadosť o oznámenie stavu konania – žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní“. Dňa 30. októbra 2009   bolo   sťažovateľovi   doručené   vyrozumenie   generálnej   prokuratúry   č. k. IV/1 Gn 616/09-13, v ktorom reagovala na jeho podanie z 22. októbra 2009 s tým, že „vec bola   postúpená   na   Úrad   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   SR   (z   mne nepochopiteľných   dôvodov   je   toto   podanie   označené   spisovou   značkou,   ktorú   som   ja na svojom podaní zo dňa 22. 10. 2009 vôbec neuvádzal)“.

Keďže   sťažovateľovi   nebolo   doručené „žiadne   meritórne   rozhodnutie“ o jeho trestnom   oznámení   postúpenom   z   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   generálnej prokuratúre, „04. 11. 2009...   faxom   zaslal   na   Generálnu   prokuratúru   SR   žiadosť o sprístupnenie informácií, kde... o. i. žiadal o poskytnutie informácií, aký je stav konania o tomto   trestnom   oznámení,   akú   má   spisovú   značku   etc,   t. j.   domáhal...   sa   poznatku o meritórnom   rozhodnutí.   Po   márnom   uplynutí   zákonom   stanovenej   lehoty   (§ 17   ods. 1 zákona NR SR č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov)... podal odvolanie vo veci nesprístupnenia žiadaných informácií.“.

Dňa 23. novembra 2009 bola sťažovateľovi doručená «písomnosť z Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn.: VII/2 Gv 8/08-80 (?) zo dňa 13. 11. 2009, ktorou ma prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR oboznámil s nasledovným podstatným, týkajúcim sa môjho trestného oznámenia zo dňa 07. 08. 2009 (odstupované z Ministerstva vnútra SR):

Moje   trestné   oznámenie   zo   dňa   07. 08. 2009   prijala   Generálna   prokuratúra   SR prostredníctvom   Ministerstva   vnútra   SR,   Sekcia   kontroly   a   inšpekčnej   služby,   sp. zn.: SKIS-486/OK-S-2009   dňa   25. 08. 2009   a   na   Úrad   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej prokuratúry   SR   bolo   toto   trestné   oznámenie   doručené   dňa   07. 09. 2009   a   je   zapísané do dozorového   spisu   prokurátora   VII/2 Gv 8/08-64.   Tým,   že   sa   moje   trestné   oznámenie malo vzťahovať na postup vyšetrovateľa vo veci, v ktorej prebiehalo súdne konanie a údajne mi   malo   byť   oznámené   Ministerstvom vnútra   SR   to,   že nejde o trestné   oznámenie,   ale o žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu policajta v zmysle ustanovenia § 210 Trestného poriadku v aktuálnom znení, malo byť len vzaté na vedomie.

Ostane   výroky   tohto   „upovedomenia“   sú   irelevantné   pre   meritórne   rozhodnutie o mojom trestnom oznámení zo dňa 07. 08. 2009...».

Dňa   30. novembra 2009   podal   sťažovateľ   generálnej   prokuratúre   podnet na preskúmanie postupu prokurátora, v ktorom okrem iného uviedol:

«Ad 1) Z Ministerstva vnútra SR mi nebolo oznámené žiadnym prípisom ani inou listinou, že by moje trestné oznámenie nebolo vlastne trestným oznámením...

Ad 2) Pokiaľ sa týka argumentácie, že ide o žiadosť o preskúmanie postupu policajta prokurátorom v zmysle ustanovenia § 210 Trestného poriadku, je potrebné uviesť

a) logický výklad tohto ustanovenia, t. j. akýkoľvek podnet by mohol byť považovaný za tento druh podnetu len a len v prípade, že policajt ešte vykonáva úkony prípravného konania a žiadam o prešetrenie jeho postupu (inak aplikácia § 210 Trestného poriadku neprichádza do úvahy),

b) za použitia argumentu výrokovej logiky „argumentum ad absurdum“ je možné dospieť za použitia myšlienkového postupu prokurátora k záveru, že vyšetrovateľ PZ je trestne   nezodpovednou   osobou,   nepodlieha   osobnej   pôsobnosti   Trestného   zákona   a   je vyňatý z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu (exempcia) a nech by sa dopustil   akéhokoľvek   konania   (napr.   mučenia   obvineného   počas   výsluchu   a   pod.), prokurátor   by   trestné   oznámenie   o   tomto   konaní   založil   do   svojho   dozorového   spisu k príslušnej spisovej značke a upovedomil by o tom oznamovateľa na jeho tretí, poprípade štvrtý podnet.»

Dňa   3.   decembra   2009   bolo   sťažovateľovi   doručené   upovedomenie   generálnej prokuratúry   č. k.   XV/3 Spr 179/09-3   z   25. novembra   2009,   v ktorom   reagovala   na jeho odvolanie   vo   veci   nesprístupnenia   žiadaných   informácií   z   19. novembra   2009, v ktorej „odkazuje   na   vecnú   správnosť   vyrozumenia   prokurátora   Úradu   špeciálnej   prokuratúry GP SR zo dňa 13. 11. 2009. Teda... sa opäť nedozvedel meritórne rozhodnutie vo veci... podaného trestného oznámenia.“.

Napokon   9. decembra   2009   bola   sťažovateľovi   doručená „stručná   písomnosť totožnej   prokurátorky   GP SR   zo   dňa   01. 12. 2009,   sp. zn.:   XV/3 Spr 179/09-4,   v   ktorej reaguje na...   podaný podnet na preskúmanie postupu prokurátora zo dňa 30. 11. 2009, s tým, že... podnet na postup prokurátora už bol preskúmaný a vybavený jej listom zo dňa 25. 11. 2009. Znova... sa nedozvedel, čím je vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii Prezídia policajného zboru SR taký výnimočný, že je vyňatý z pôsobnosti Trestného zákona, a prečo v tomto   prípade   neplatí   zásada   oficiality   a zákonom   stricto   sensu   stanovený   postup v prípade,   keď   je   podané   trestné   oznámenie   (in concreto   ust.   § 196   a   nasl.   Trestného poriadku v aktuálnom znení).“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho   základného   práva   na   inú   právnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   označeným postupom   generálnej   prokuratúry,   zakázal   jej   ďalej   pokračovať   v porušovaní   jeho označeného práva a prikázal jej konať vo veci jeho trestného oznámenia zo 7. augusta 2009. Napokon sťažovateľ žiada o priznanie úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra (napr. III. ÚS 405/08).

Súčasťou   základného   práva na inú   právnu   ochranu podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2   zákona   č. 153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby však nie   je   právo,   aby   príslušné   orgány   prokuratúry   jej   podnetu   (podaniu)   vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, III. ÚS 405/08).

Sťažovateľ   vo   veci   trestného   oznámenia   zo   7.   augusta   2009   a jeho   doplnenia z 28. septembra 2009 vykonal tieto ďalšie úkony:

- podaním z 22. októbra 2009 žiadal generálnu prokuratúru o „oznámenie stavu konania – žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní“ (generálna prokuratúra listom sp. zn. IV/1 Gn 610/09 z 30. októbra 2009 sťažovateľovi oznámila, že jeho   podanie   bolo   postúpené   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   generálnej prokuratúry, pretože nemá súvis s vecou, ku ktorej bola podaná),

- podaním zo 4. novembra 2009 žiadal generálnu prokuratúru „o sprístupnenie informácií...   v   zmysle   ustanovenia   § 14   zákona   NR   SR   č. 211/2000   Z. z. o slobodnom   prístupe   k informáciám...“ týkajúcich   sa   jeho   trestného oznámenia zo 7. augusta 2009 (generálna prokuratúra reagovala listom č. k. VII/2 Gv 8/08-80   z 13.   novembra   2009   označeným   ako „poskytnutie informácie – upovedomenie“, v ktorom odpovedala na otázky sťažovateľa),

- podaním z 19. novembra 2009 sa odvolal „vo veci nesprístupnenia žiadaných informácií“ a žiadal,   aby   mu   boli „žiadané   informácie...   sprístupnené“ (generálna   prokuratúra   reagovala   prípisom   č. k.   XV/3 Spr 179/09-3   z 25. novembra   2009,   v ktorom   poukázala   na   vecnú   správnosť   vybavenia sťažovateľových podaní),

- podnetom z 30. novembra 2009 žiadal generálnu prokuratúru o preskúmanie postupu   prokurátora   a vykonanie   opatrení   smerujúcich   k odstráneniu porušenia zákona, a to tak, aby o jeho trestnom oznámení zo 7. augusta 2009 bolo   meritórne   rozhodnuté   (generálna   prokuratúra   reagovala prípisom   č. k. XV/3 Spr 179/09-4   z 1.   decembra   2009,   v ktorom   mu   oznámila, že postup prokurátora generálnej prokuratúry bol preskúmaný a vybavený prípisom č. k. XV/3 Spr 179/09-3 z 25. novembra 2009).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť (podľa čl. 127 ods. ústavy) nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z   uvedeného   teda   vyplýva,   že   každý,   kto   namieta   porušenie   svojho   základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 128/04, III. ÚS 295/2010).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   vykonanie   ktorých   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa   § 32   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že nevyužitie opakovaného podnetu v rámci sústavy orgánov prokuratúry nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzila možnosť týchto orgánov vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať   opatrenia   podľa   zákona   o   prokuratúre,   ktoré   by   účinne   napomáhali   odstráneniu procesných   alebo   faktických   prekážok   zákonného   postupu   (napr.   I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   podanie   opakovaného   podnetu,   prípadne ďalšieho   opakovaného   podnetu   podľa   príslušných   ustanovení   zákona   o   prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a slobôd (I. ÚS 112/06, II. ÚS 94/06, III. ÚS 343/08, III. ÚS 295/2010). Ústavný súd nevidí žiaden dôvod na to, aby sa vo veci sťažovateľa odchýlil od uvedeného právneho názoru.

Ústavný súd však z obsahu sťažnosti ani jej príloh nezistil, že by sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal všetky iné právne prostriedky (bez ohľadu na to,   ako   kvalifikovala generálna prokuratúra   jeho odvolanie „vo veci nesprístupnenia žiadaných informácií“ z 19. novembra 2009), ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje. Nebolo zistené a sťažovateľ to ani netvrdil, že by bol podal opakovaný podnet, resp.   ďalší opakovaný podnet generálnej prokuratúre proti   jej prípisu z 1. decembra 2009, hoci mu to zákon o prokuratúre umožňoval.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Po   preskúmaní   sťažnosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ,   zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom   – advokátom,   v sťažnosti   neuvádza nijaké dôvody, a už vôbec nie dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal ústavný súd postupovať podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažnosť   je   v dôsledku nevyužitia opakovaného podnetu podaná predčasne a ako taká nie je pre nevyčerpanie tohto sťažovateľovi   dostupného   a účinného   právneho   prostriedku   ochrany   základných   práv prípustná. Z toho dôvodu ju ústavný súd odmietol pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o   ďalších   ním   uplatnených   nárokoch   (napr.   zakázanie   porušovania   základných   práv generálnou   prokuratúrou   a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia),   ktoré   sú   viazané na vyhovenie sťažnosti a vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010