znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 465/2011-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   F.   M.,   V.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenia § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004   Z.   z.   o   rovnakom   zaobchádzaní   v   niektorých   oblastiach   a o ochrane   pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 158/2007 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 38/2010, 7 Cdo 17/2011 a jeho uznesením z 31. marca 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. M. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. októbra 2011 doručené podanie Ing. F. M. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť“, ktoré ústavný   súd   podľa   jeho   obsahu   v   spojení   s   obsahom   jeho   predchádzajúcej   sťažnosti doručenej ústavnému súdu 13. júla 2011 (ústavný súd o nej rozhodol uznesením č. k. IV. ÚS 377/2011-9 z 8. septembra 2011, pozn.) kvalifikoval ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 4 ústavy, ako aj porušenie § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov   (antidiskriminačný   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „antidiskriminačný zákon“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 158/2007 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   Cdo   38/2010, 7 Cdo 17/2011 a jeho uznesením z 31. marca 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „obdržal som Uznesenie IV. ÚS 377/2011-9 zo dňa 8. 9. 2011, ktoré mi bolo doručené dňa 31. 3. 2001 s ktorým nesúhlasím...

Preto znovu a zrozumiteľne uvádzam, že dňa 20. 5. 2011 som obdržal Uznesenie vo veci 7 Cd/38/2010 zo dňa 31. 3. 2011 z NS SR, s ktorým nesúhlasím a dávam opravenú sťažnosť,   v   zákonne   stanovenej   lehote   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky k Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   vo   veci   9   C   158/2007   pred   Okresným   súdom v Martine, lebo som nebol v uvedenej veci riadne zastúpený pred Okresným, Krajským a ani Najvyšším súdom SR riadne zastúpený advokátom pre celé konanie aj napriek tomu, že som o to riadne a zrozumiteľne požiadal podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi...

Preto   znovu   žiadam   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   mi   bol   vo   veci 9 C 158/2007   ustanovený   zástupca   z   radov   advokátov   pre   celé   konanie,   ktorý   by   moje podanie   opravil,   alebo   doplnil,   lebo   nemám   právnické   vzdelanie   a   neviem   sa   účinne brániť...“

Sťažovateľ   tvrdí,   že   vzhľadom   na   to,   že   nebol   vo   svojej   právnej   veci   vedenej okresným súdom pod sp. zn. 9 C 158/2007 riadne zastúpený advokátom, bol „ako občan Slovenskej republiky diskriminovaný v zmysle Čl. 12 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb., Ústavy Slovenskej   republiky,   čím   boli   porušené   moje   práva   a   tiež   podľa   §   2a   ods.   2   zákona č. 365/2004   Z.   z.   o   rovnakom   zaobchádzaní   v   niektorých   oblastiach   a   o   ochrane   pred diskrimináciou nesprávnym postupom...“.

Súčasťou   sťažnosti   je   aj   žiadosť   sťažovateľa   o   ustanovenie   právneho   zástupcu z radov advokátov na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Z obsahu sťažnosti   možno vyvodiť,   že sťažovateľ ňou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 4 ústavy, ako aj porušenie § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 158/2007, ako aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 38/2010, 7 Cdo 17/2011 a jeho uznesením z 31. marca 2011, v dôsledku   ktorých   mu   v   označenom   konaní   pred   okresným   súdom   nebolo   priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a nebolo vyhovené jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ už sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. júla 2011 namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   v   spojení   s   čl.   12   ods.   4   ústavy,   ako   aj   porušenie   §   2a   ods.   2   zákona antidiskriminačného   zákona   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 158/2007 a jeho uzneseniami z 3. septembra 2007, 22. mája 2009 a 29. júna 2010, postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 249/2008 a jeho uznesením z 26. februára 2009 a v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co/287/2010 a jeho uznesením z 26. augusta 2010, ako aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 38/2010, 7 Cdo 17/2011 a jeho uznesením z 31. marca 2011. O tejto sťažnosti ústavný súd rozhodol uznesením č. k. IV. ÚS 377/2011-9 z 8. septembra 2011 tak, že sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   jednak   z   dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci,   ako   aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   sťažnosťou   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy opätovne domáha ochrany svojich práv vo veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, pričom z odôvodnenia uznesenia č. k. IV. ÚS 377/2011-9 z 8. septembra 2011 zjavne vyplýva, že k odmietnutiu tejto sťažnosti došlo z iných dôvodov, ako z dôvodu nesplnenia podmienok konania.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo už bez právneho   dôvodu   zaoberať sa   so   žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011