znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 463/2011-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., S., A. B., S., a R. B., B., zastúpených advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namietajú porušenie základného práva podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   R.   B...,   postupom   Prezídia   Policajného   zboru   prostredníctvom   Úradu   boja   proti organizovanej   kriminalite,   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky prostredníctvom Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky, postupom Generálneho riaditeľstva   Zboru   väzenskej   a   justičnej   stráže   prostredníctvom   Ústavu   na   výkon   trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby..., postupom Špecializovaného trestného súdu a postupom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   v   bližšie   nešpecifikovaných konaniach v súvislosti s väzbou a úmrtím R. B..., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B., A. B. a R. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra 2011 doručená sťažnosť M. B., S. (ďalej len „sťažovateľka v prvom rade“), A. B., S. (ďalej len „sťažovateľ v druhom rade“), a R. B., B. (ďalej len „sťažovateľka v treťom rade“; spolu ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   S.   J.,   B.,   ktorou   namietajú porušenie základného práva podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   podľa   čl.   3 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) R. B... (ďalej len „nebohý“), postupom Prezídia Policajného zboru prostredníctvom   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   postupom   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky prostredníctvom Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky,   postupom   Generálneho   riaditeľstva   Zboru   väzenskej   a justičnej   stráže prostredníctvom   Ústavu   na   výkon   trestu   odňatia   slobody   a   Ústavu   na   výkon   väzby..., postupom   Špecializovaného   trestného   súdu   a   postupom   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej   republiky   (spolu   ďalej   aj   „porušovatelia“)   v   bližšie   nešpecifikovaných konaniach   v   súvislosti   s   väzbou   a   úmrtím   nebohého.   Sťažnosť   bola   daná   na   poštovú prepravu 13. októbra 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú príbuznými nebohého; sťažovatelia v prvom rade a druhom rade sú rodičmi nebohého a sťažovateľka v treťom rade je dcérou nebohého.

Nebohý bol spolu s ďalšími fyzickými osobami trestne stíhaný na základe uznesenia Úradu boja proti organizovanej kriminalite Bratislava sp. zn. ČVS: PPZ-25/BOK-B1-2010 zo 16. februára 2010 na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení. Trestné stíhanie proti nebohému bolo vedené väzobne, pričom väzba mu začala plynúť 16. februára 2010.

Sťažovatelia tvrdia, že napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní boli od počiatku   informované   o zlom   psychickom   zdravotnom   stave   nebohého,   bol   tento umiestnený   na   „samotke“   takmer   18   mesiacov   s   prísnym   režimom   stráženia a s obmedzeným prístupom ku korešpondencii a návštevám príbuzných.

Sťažovatelia uvádzajú, že „niekoľko krát žiadali OČTK o vydanie pokynu, aby R. B. nebol umiestnený sám na cele, nakoľko na to nie je dôvod a takýto postup je trýznivý voči jeho   osobe“. Na   dôkaz   týchto   svojich   tvrdení   sťažovatelia   predložili   ústavnému   súdu odôvodnenie sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby, žiadosť o zabezpečenie výkonu práv obvineného z 10. marca 2010 a podnet verejnému ochrancovi práv z 1. apríla 2010.

Nebohému   taktiež   napriek   jeho   žiadostiam   neboli   podľa   tvrdenia   sťažovateľov poskytnuté   lieky,   ktoré   potreboval,   pričom   jeho   zdravotný   stav   sa   mal   zhoršovať   aj obmedzeným   prístupom   ku   korešpondencii   a neumožňovaním   návštev   príbuzných. Takýmto   konaním   porušovateľov   dochádzalo   podľa   sťažovateľov   k mučivému zaobchádzaniu s nebohým.

Zo sťažnosti vyplýva, že 11. augusta 2011 spáchal nebohý vo svojej samostatnej cele samovraždu.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Postupom   Prezídia   Policajného   Zboru   prostredníctvom   Úradu   boja   proti organizovanej kriminalite došlo k porušeniu práv R. B... namietané sťažovateľmi v zmysle čl.   16   ods.   2   Ústavy   SR,   podľa   ktorého   nikoho   nemožno   mučiť   ani   podrobiť   krutému, neľudskému   či   ponižujúcemu   zaobchádzaniu   alebo   trestu   a   čl.   3   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd o zákaze mučenia.

Postupom Generálnej prokuratúry SR prostredníctvom Úradu špeciálnej prokuratúry SR došlo k porušeniu práv R. B... namietané sťažovateľmi v zmysle čl. 16 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd o zákaze mučenia.

Postupom   Generálneho   riaditeľstva   Zboru   väzenskej   a   justičnej   stráže prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby... došlo k porušeniu práv R. B... namietané sťažovateľmi v zmysle čl. 16 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého   nikoho   nemožno   mučiť   ani   podrobiť   krutému,   neľudskému   či   ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd o zákaze mučenia.

Postupom Špecializovaného trestného súdu došlo k porušeniu práv R. B... namietané sťažovateľmi v zmysle čl. 16 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého nikoho nemožno mučiť ani podrobiť   krutému,   neľudskému   či   ponižujúcemu   zaobchádzaniu   alebo   trestu   a   čl.   3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd o zákaze mučenia.

Postupom Ministerstva spravodlivosti SR došlo k porušeniu práv R. B... namietané sťažovateľmi v zmysle čl. 16 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého nikoho nemožno mučiť ani podrobiť   krutému,   neľudskému   či   ponižujúcemu   zaobchádzaniu   alebo   trestu   a   čl.   3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd o zákaze mučenia.“

Okrem uvedeného sa sťažovatelia domáhajú aj náhrady nemajetkovej ujmy v sume 100 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   namietajú   porušenie   základného   práva nebohého podľa čl. 16 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 3 dohovoru postupom porušovateľov v súvislosti s jeho väzbou a úmrtím.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných práv   a   slobôd   sťažnosťou   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   sa   môže   fyzická   osoba   alebo právnická   osoba   jedine   v   záujme   ochrany   svojich   základných   práv   a   slobôd   (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06, IV. ÚS 72/08), t. j. nie v záujme ochrany základných práv iného.

Aplikácia   uvedeného   právneho   názoru   na   vec   sťažovateľov   zakladá   dôvod   na odmietnutie ich sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenými osobami. Vzhľadom na špecifické okolnosti posudzovanej veci sa ústavný súd neuspokojil len s týmto záverom, a preto sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   zaoberal   aj   otázkou,   či   v danom   prípade   disponuje   právomocou   na   jej prerokovanie a rozhodnutie.

Podľa   §   11   Občianskeho   zákonníka   fyzická   osoba   má   právo   na   ochranu   svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Podľa   §   7   ods.   3   zákona   č.   221/2006   Z.   z.   o   výkone   väzby   v znení   neskorších predpisov obvineného možno umiestniť v cele samostatne, ak

a) o to obvinený požiada a v ústave sú na to vytvorené podmienky,

b) o to požiada orgán činný v trestnom konaní alebo

c) riaditeľ ústavu tak rozhodne z dôvodu ochrany bezpečnosti obvineného, iných osôb alebo z iného závažného dôvodu.

Zo   sťažnosti   vyplýva   tvrdenie   sťažovateľov,   že   nesprávnym   a nezákonným spôsobom   výkonu   väzby   nebohého   (samostatná   cela,   odopieranie   prístupu ku korešpondencii, odopieranie návštev, neposkytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti) mu boli postupom porušovateľov spôsobené mučivé útrapy, ktoré napokon viedli k jeho smrti.

Sťažovatelia sa v sťažnosti domáhajú ochrany práva nebohého nebyť mučený ani podrobený   krutému,   neľudskému   či   ponižujúcemu   zaobchádzaniu   alebo   trestu   – „Predmetom   tejto   sťažnosti   je   porušenie   základných   práv   syna   sťažovateľov...   a   otca sťažovateľky...“. Sťažovatelia   poukazujú   na   ustanovenie   §   11   Občianskeho   zákonníka, v rámci ktorého zvýrazňujú požiadavku na ochranu života a zdravia fyzickej osoby, a v tejto súvislosti   uvádzajú,   že „V   zmysle   ustálenej   judikatúry   uplatnenie   práva   na   ochranu osobnosti, patrí po smrti osoby najbližším rodinným príslušníkom.“.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   konštatoval,   že   ak   sťažovatelia   tvrdia,   že postupom porušovateľov došlo k zásahu do osobnostných práv nebohého, ktorý bol podľa ich názoru vystavený krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či mučivým útrapám, môžu sa   sťažovatelia,   resp.   tí   z   nich,   ktorí   sú   na   to   oprávnení   v   zmysle   §   15   Občianskeho zákonníka, obrátiť na príslušný všeobecný súd so žalobou o ochranu osobnosti nebohého.

Uvedený   právny   prostriedok   ochrany   umožňuje   sťažovateľom   podľa   názoru ústavného   súdu   dosiahnuť   účinnú   nápravu   vzhľadom   na   právomoc   všeobecného   súdu preskúmať tvrdenia sťažovateľov, vykonať potrebné dokazovanie a vo veci rozhodnúť.Uplatnenie uvedeného právneho prostriedku ochrany je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05), čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti   aj   pre   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu,   keďže   právomoc   príslušného všeobecného   súdu   rozhodnúť   o žalobe   o   ochranu   osobnosti   nebohého   v danom   prípade vylučuje právomoc ústavného súdu vzhľadom na subsidiaritu jeho právomoci rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde jednak z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenými osobami, ako aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011