znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 46/06-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. E 1549/95, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 4. januára 2006 doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ”), ktorou namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava”) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd”) v konaní vedenom pod sp. zn. E 1549/95.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

«Podľa   rozhodnutia   Štátneho   notárstva   v B.   sp.   zn.   D   671/78   zo   dňa   8. 4. 1987 okrem iného mal sťažovateľ H. S. zaplatiť sumu 639,- Sk do 30. 9. 1987.

U   odporcu   sa   pod   sp. zn.   E 1549/95   vedie   výkon   rozhodnutia   na   základe návrhu oprávnenej   H.   S.   proti   povinným   v 1. rade   M.   S.   a povinnému v 2. rade   J.   S.   - sťažovateľovi na vymoženie pohľadávky vo výške 1.459,- Sk + 639,- Sk.

Odporca   uznesením   sp. zn.   E 1549/95-7   zo   dňa   23. 2. 1996   nariadil   výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy proti povinnému v 1. rade a sťažovateľovi na vymoženie sumy 1.459,- Sk a 639,- Sk a na vymoženie trov výkonu rozhodnutia vo výške 100,- Sk. Toto   uznesenie bolo doručené vtedajšiemu zamestnávateľovi povinného v 2. rade

-sťažovateľa.   Na   základe   tohto   rozhodnutia   mu   bola   zo   mzdy   zrazená   jeho zamestnávateľom v júni 1996 suma 639,- Sk, v júli 1996 suma 600,- Sk, v auguste 1996 suma 600,- Sk a v septembri 1996 suma 359,- Sk.

Proti tomuto uzneseniu podal dňa 10. 5. 1996 sťažovateľ odvolanie, ktoré doplnil podaním zo dňa 8. 7. 1996.

Krajský   súd   v   Košiciach   uznesením   sp. zn.   16 Co 218/97-18   zo   dňa   29. 9. 1997 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že sa súd 1. stupňa neriadil pri nariaďovaní výkonu rozhodnutia dôsledne ustanoveniami § 251 a § 256 O. s. p., pretože v jednom   rozhodnutí   nariadil   výkon   rozhodnutia   na   vymoženie   sumy   2.090,- Sk   voči obidvom povinným napriek tomu, že títo nemajú voči oprávnenej spoločný záväzok v takejto výške. Podľa tohto rozhodnutia, povinný J. S. (sťažovateľ) zodpovedá oprávnenej totiž iba za záväzok vo výške 639,- Sk a nezodpovedá už za zostávajúcu časť sumy, na ktorú bol nariadený výkon rozhodnutia aj vo vzťahu k nemu.

Krajský   súd   v   Košiciach   uznesením   sp. zn.   16 Co 192/98-31   zo   dňa   30. 4. 1999 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odporca   dňa   31. 3. 1998   vydal   uznesenie   sp. zn.   E 1549/95-24,   ktorým   nariadil výkon rozhodnutia proti sťažovateľovi pre pohľadávku vo výške 639,- Sk zrážkami zo mzdy povinného, proti ktorému podal sťažovateľ dňa 24. 4. 1998 odvolanie.

Krajský   súd   v   Košiciach   uznesením   sp. zn.   13 Co 368/02-57   zo   dňa   30. 9. 2002 potvrdil uznesenie a nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza: „Pokiaľ   povinnému   bola   zrazená   z   jeho   dôchodku   (správne   má   byť   uvedené: „zo mzdy“), i suma 1.459,- Sk, ktorú mal na základe exekučného titulu zaplatiť M. S., táto suma mu bude postupom súdu I. stupňa vrátená, keďže uznesenie okresného súdu sp. zn. E 1549/95-7 zo dňa 23. 2. 1996, na základe ktorého bola vykonaná i táto zrážka z jeho dôchodku,   bolo   uznesením   Krajského   súdu   v   Košiciach   sp. zn.   16 Co 218/97-18   zo dňa 29. 9. 1997 zrušené.“»

Podľa sťažovateľa v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. E 1549/95 „... dochádza k prieťahom a je v ňom odopierané sťažovateľovi právo na prejednanie veci súdom a na spravodlivé súdne konanie. (...) Vyplatiť sumy, ktoré sťažovateľovi boli zrazené neoprávnene a nezákonne zo mzdy, teda rozdiel 2.198,- Sk, ktorá mu bola zrazená sumou 739,- Sk (639,- Sk – vymáhaný nárok, 100,- Sk trovy konania, teda 739,- Sk), je 1.459,- Sk, totiž zamestnávateľ povinného môže len postupom podľa ustanovenia § 289 ods. 2 vety druhej O. s. p.

Okresný súd však doposiaľ takéto uznesenie nevydal.“

Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   postupom   okresného   súdu   došlo „nevydaním rozhodnutia   o zastavení   konania   od   23. 2. 1996   až   doposiaľ   k zásahu   do   jeho   práv uvedených v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru, v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. (...)

Sťažovateľ   nijakým   spôsobom   neprispel   k   neprimeranosti   dĺžky   konania,   ani k nevydaniu   rozhodnutia,   ktorým   by   súd   napravil   svoje   nezákonné   rozhodnutie   zo   dňa 23. 2. 1996.   Jediným   dôvodom,   spôsobujúcim   porušovania   práv   sťažovateľa,   je   postup súdu“.

Sťažovateľ dôvodí a požaduje primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť prijal a rozhodol týmto nálezom:„Právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 a na prejednanie veci súdom zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, na prejednanie veci bez zbytočných   prieťahov   zakotvené   v   čl. 48   ods. 2   Ústavy   SR   a   na   prerokovanie   veci v primeranej   lehote   zakotvené   v   čl.   6   ods.   l   vety   prvej   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. E 1549/95 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. E 1549/95 bez prieťahov.

Ústavný   súd Slovenskej   republiky zakazuje Okresnému súdu   Košice I pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 120.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa   § 25 zákona o ústavnom   súde každý   návrh vrátane sťažnosti predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti, jej príloh a zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že v predmetnej veci   okresný   súd   uznesením   sp. zn.   E 1549/95   z   23. februára 1996   nariadil   výkon rozhodnutia na uspokojenie pohľadávky vo výške 1 459 Sk a 639 Sk. Na základe odvolania podaného   sťažovateľom   Krajský   súd   v   Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením sp. zn.   16 Co 218/97   z   29. septembra 1997   uznesenie   okresného   súdu   zrušil   a vrátil vec na ďalšie   konanie.   Po   doručení   rozhodnutia   krajského   súdu   okresný   súd   uznesením sp. zn. E 1549/95 z 31. marca 1998 nariadil výkon rozhodnutia na uspokojenie pohľadávky vo výške 639,- Sk zrážkami zo mzdy sťažovateľa. Opakovane proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 13 Co 368/02 z 30. septembra 2002 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20. novembra 2002.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   v rámci   predbežného   prerokovania návrhu v zmysle § 25 zákona o ústavnom súde vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   II. ÚS 29/02, IV. ÚS 211/04, IV. ÚS 258/04). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.Z uvedeného   vyplýva,   že   zákonom   stanovená   lehota   na   podanie   sťažnosti   podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pokiaľ ňou sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv a slobôd   postupom,   resp.   rozhodnutím   okresného   súdu   v konaní   o nariadenom   výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy vedenom pod sp. zn. E 1549/95, ktoré právoplatne skončilo 20. novembra 2002, nepochybne uplynula.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy vo vzťahu k nariadenému výkonu rozhodnutia okresného súdu (4. januára 2006), lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom už uplynula, a preto ústavný súd rozhodol   o odmietnutí   sťažnosti   pre jej oneskorenosť   (§   25 ods.   2 zákona o ústavnom súde).

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo „postupom okresného súdu nevydaním rozhodnutia o zastavení konania od 23. 2. 1996 až doposiaľ (...)“, ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že konanie pred okresným súdom začalo podaným návrhom na nariadenie   výkonu   rozhodnutia   z   15. mája 1995.   Okresný   súd   o   predmetnom   návrhu rozhodol 31. marca 1998, kedy nariadil výkon rozhodnutia. Keďže rozhodnutie o nariadení výkonu rozhodnutia je rozhodnutím vo veci samej, po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia okresný súd nemá dôvod na taký postup, aby konanie vo veci zastavil.

Naviac ústavný súd poznamenáva, že ak sťažovateľ tvrdí, že nezákonným uznesením okresného   súdu   v rámci   výkonu   rozhodnutia   mu   boli   neoprávnene   zrazené   peňažné prostriedky   z jeho mzdy,   mohol   sa   domáhať na príslušnom   orgáne   náhrady   vzniknutej škody do 30. júna 2004 podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím   orgánu   štátu   alebo   jeho   nesprávnym   úradným   postupom   a od   1. júla 2004 podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a preto v tejto časti bolo možné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2006