znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 459/2010-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   20.   decembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   M.   a M.   M.,   obaja   bytom   B.,   zastúpených advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia ich práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prípisom Krajskej prokuratúry v Košiciach sp. zn. 1/1 KPt 390/10 z 26. októbra 2010, uznesením Okresnej prokuratúry Košice-okolie   sp.   zn.   1   Pv   417/10   z 22.   septembra   2010   a   uzneseniami   Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice-okolie, Okresný dopravný inšpektorát – oddelenie výkonu služby sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. júna 2010, zo 14. júna 2010 a z 10. septembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. a M. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra 2010   doručená   sťažnosť   J.   M.   a M.   M.,   obaja   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. M. G., K., ktorou namietajú porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prípisom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. 1/1 KPt 390/10   z 26.   októbra   2010,   uznesením   Okresnej   prokuratúry   Košice-okolie   (ďalej   len „okresná prokuratúra“) sp. zn. 1 Pv 417/10 z 22. septembra 2010 a uzneseniami Okresného riaditeľstva policajného zboru Košice-okolie, Okresný dopravný inšpektorát – oddelenie výkonu služby (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. júna 2010, zo 14. júna 2010 a z 10. septembra 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že syn sťažovateľov, M. M., bol usmrtený pri dopravnej nehode 9. júna 2010.

Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. júna 2010 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovatelia mali v trestnom konaní postavenie poškodených.

Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. júna 2010 bol do konania pribratý znalec z odboru dopravy Ing. Z. B. (ďalej len „znalec z odboru dopravy“).

Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 zo 14. júna 2010 boli do konania pribratí znalci na vykonanie prehliadky a súdnej pitvy mŕtvoly MUDr. M. S. a MUDr. P. P. (ďalej len „znalci na vykonanie prehliadky a súdnej pitvy mŕtvoly“).

Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. septembra 2010 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie   pre   trestný   čin   usmrtenia   podľa   §   149   ods.   1   Trestného   zákona   zastavené s poukazom na to, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z predmetného   uznesenia   vyplýva,   že   poverený   príslušník   Policajného   zboru   dospel   na základe vykonaných dôkazov k záveru, že dopravnú nehodu zavinil nebohý M. M., a teda ju nezapríčinila nijaká iná osoba.

Proti   uzneseniu   o   zastavení   trestného   stíhania   podali   sťažovatelia   sťažnosť. Uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 417/10 z 22. septembra 2010 bola sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná.

V odôvodnení označeného uznesenia okresnej prokuratúry sa okrem iného uvádza: „...   Príčinou   vzniku   dopravnej   nehody   bolo   vytvorenie   náhlej   prekážky   samotným bicyklistom M. M. v jazdnej dráhe osobného motorového vozidla zn...., EČ:..., ktoré viedol vodič M. K..

Poškodený   cyklista   mohol   predísť   dopravnej   nehode   jazdou   pri   pravom   okraji vozovky a odbočovať na účelovú komunikáciu k letisku mal až tesne pred odbočkou tak, aby nedošlo k ohrozeniu účastníkov cestnej premávky.

K analýze vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska mal znalec z odboru dopravy dostatok stôp, pričom na vozovke boli značne viditeľné brzdné stopy, z ktorých znalec   vychádzal   pri   spracovaní   znaleckého   posudku.   Z   uvedeného   dôvodu   vykonanie ďalších   procesných   úkonov,   ako   je   rekonštrukcia,   resp.   vyšetrovací   pokus,   by   neviedlo k zabezpečeniu nových dôkazov.

Znalec z odboru dopravy vo svojom výsluchu ozrejmil zdvihnutie pravej ruky s tým, že tento signál znamená odbočenie vpravo a v kritickom úseku nebola odbočka v pravom smere. Ďalej uviedol, že ako prvý sa začal na vozovke presúvať bicyklista M. V. a keď tento zistil, že za ním jazdí osobné motorové vozidlo, tak sa stiahol k pravému okraju vozovky. V prípade, že by sa tak správal aj poškodený bicyklista M. M., nebolo by došlo k zrážke, čo dokazuje aj miesto zrážky v strede vozovky a vozidlo by ho minulo.

Je potrebné poukázať aj na výsluch svedka I. O., ktorý sa v kritickom čase nachádzal na účelovom letisku a registroval ako obaja bicyklisti sa na vozovke predbiehajú a kľučkujú po vozovke, z čoho je zrejmé, že títo nejazdili na bicykloch predpísaným spôsobom v zmysle pravidiel cestnej premávky...

Námietka poškodených J. M. a M. M. týkajúca sa spôsobu doručovania uznesení bola podaná sťažovateľmi so značným časovým odstupom až po meritórnom rozhodnutí povereného príslušníka PZ...

Podľa § 184 ods. 2 Trestného poriadku uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť, ale nepriznáva jej odkladný   účinok,   čo   je   aj   v   prípade   znaleckej   činnosti   podľa   §   142   ods.   3   Trestného poriadku, pričom je potrebné konštatovať, že ani jeden z účastníkov konania toto svoje právo nevyužil.“

Podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora sa sťažovatelia domáhali preskúmania postupu okresnej prokuratúry. Ich podnet bol prípisom krajskej prokuratúry sp. zn. 1/1 KPt 390/10 z 26. októbra 2010 ako nedôvodný odložený.

Z označeného   prípisu   krajskej   prokuratúry   vyplýva,   že   prokurátorka   krajskej prokuratúry sa stotožnila s odôvodnením uvedeným v uznesení okresnej prokuratúry a na toto v podrobnostiach odkazuje. V prípise sa okrem iného uvádza: „... poverený príslušník PZ vo vyšetrovaní vykonal všetky dostupné dôkazy za účelom zistenia skutkového stavu veci a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, a to vypočul svedkov, zabezpečil znalecké dokazovanie   znalcami   z   odboru   súdneho   lekárstva   (na   zistenie   mechanizmu   zranení a bezprostrednú príčinu smrti M. M.), cestnej dopravy na určenie z technického hľadiska príčiny   a   priebehu   dopravnej   nehody,   ako   aj   ďalších   listinných   dôkazov,   ktoré   boli podkladom pre znaleckú činnosť znalcov z vyššie uvedených odborov, v ktorých záveroch neboli   zistené   pochybnosti   odôvodňujúce   vykonanie   nových   znaleckých   posudkov   resp. vykonanie ďalších dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vo vyšetrovaní bolo nepochybne preukázané, že   bezprostrednou   príčinou   dopravnej   nehody   a   jej   následkov   bolo   vytvorenie   náhlej prekážky cyklistom M. M. v jazdnej dráhe osobného motorového vozidla vedeného vodičom M. K.. O tejto príčine dopravnej nehody svedčia stopy zistené na mieste dopravnej nehody, výpovede svedkov I. O. (o spôsobe jazdy oboch cyklistov po vozovke), výpoveď M. V. ako aj závery oboch znaleckých posudkov, ktoré sú v súlade aj so zistenými stopami na mieste dopravnej nehody.“

Sťažovatelia tvrdia, že uznesenia okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. júna 2010 o pribratí znalca z odboru dopravy a zo 14. júna 2010 o pribratí znalcov na vykonanie prehliadky a súdnej pitvy mŕtvoly im v skutočnosti boli doručené „najskôr 7. 7. 2010 alebo 14. 7. 2010“, a nie, ako to vyplýva z doručenky, 15. júna 2010. Pritom „obidva znalecké posudky boli vypracované 30. 6. 2010, teda pred doručením uznesení do rúk poškodených, čím boli poškodeným odňaté ich základné práva garantované   Európskym   dohovorom   o   ochrane   ľudských   práv   a   slobôd   a   Trestným poriadkom – predovšetkým právo sa k predmetným uzneseniam vyjadriť a podať voči nim v zákonnej lehote opravný prostriedok.“. Sťažovatelia zastávajú názor, že vzhľadom na to, že oba posudky už v čase, keď im uznesenia o ustanovení znalcov boli doručené, boli vypracované, a preto by podanie sťažnosti proti týmto uzneseniam už bolo bezpredmetné.

Sťažovatelia   taktiež   namietajú,   že   v   rámci   vyšetrovania   neboli   vykonané   nimi navrhované dôkazy – „rekonštrukcia priebehu dopravnej nehody so súčasným zameraním tela cyklistu aj samotného bicykla a aby bola následne formou znaleckého dokazovania vykonaná analýza priebehu dopravnej nehody počítačovou simuláciou, keďže zo znaleckého posudku č. 64/2010 bolo zrejmé, že tieto úkony neboli vykonané“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľov, J. M. rod. Š., nar...., r. č...., M. M., nar...., r. č.:..., obaja trvale bytom B., podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 26. 10. 2010, sp. zn. 1/1 KPt 390/10-7, Okresnej prokuratúry Košice-okolie zo dňa 22. 9. 2010, sp. zn.: 1 Pv 417/10-10, uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach-okolie, Okresný dopravný inšpektorát – oddelenie výkonu služby zo dňa 10. 9. 2010, sp. zn.: ČVS: ORP-39/DI-KS-2010,   uznesením   Okresného   riaditeľstva   policajného   zboru   v Košiciach- okolie, Okresný dopravný inšpektorát – oddelenie výkonu služby zo dňa 14. 6. 2010, sp. zn.: ČVS:   ORP-39/DI-KS-2010   a   uznesením   Okresného   riaditeľstva   policajného   zboru v Košiciach-okolie, Okresný dopravný inšpektorát – oddelenie výkonu služby zo dňa 10. 6. 2010 o pribratí znalca z odboru dopravy, sp. zn.: ČVS: ORP-39/DI-KS-2010, porušené. Uznesenie   Krajskej   prokuratúry   v   Košiciach   zo   dňa   26.   10.   2010,   sp.   zn. 1/1 KPt 390/10-7, sa zrušuje.

Uznesenie   Okresnej   prokuratúry   Košice-okolie   zo   dňa   22.   9.   2010,   sp.   zn.: 1 Pv 417/10-10, sa zrušuje.

Uznesenie   Okresného   riaditeľstva   policajného   zboru   v Košiciach-okolie,   Okresný dopravný inšpektorát – oddelenie výkonu služby zo dňa 10. 9. 2010, sp. zn.: ČVS: ORP- 39/DI-KS-2010 sa zrušuje.

Uznesenie   Okresného   riaditeľstva   policajného   zboru   v Košiciach-okolie,   Okresný dopravný inšpektorát – oddelenie výkonu služby zo dňa 14. 6. 2010, sp. zn.: ČVS: ORP- 39/DI-KS-2010 sa zrušuje.

Uznesenie   Okresného   riaditeľstva   policajného   zboru   v Košiciach-okolie,   Okresný dopravný   inšpektorát   –   oddelenie   výkonu   služby   zo   dňa   10.   6.   2010   o   pribratí   znalca z odboru dopravy, sp. zn.: ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 sa zrušuje.

Sťažovateľom sa priznáva náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 EUR. Porušovatelia sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia sťažovateľov vo výške 529,60 EUR a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľov do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1.   K   namietanému   porušeniu   práva   sťažovateľov   uznesením   okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. septembra 2010 o zastavení trestného stíhania a uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 417/10 z 22. septembra 2010

Proti uzneseniu okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. septembra 2010 o zastavení trestného stíhania mohli sťažovatelia v danom prípade podať sťažnosť, čo aj využili. O sťažnosti bola oprávnená a aj povinná rozhodnúť okresná prokuratúra, ktorá o nej aj rozhodla uznesením sp. zn. 1 Pv 417/10 z 22. septembra 2010 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Označené   uznesenie   okresnej   prokuratúry   napadli   sťažovatelia   podnetom z 20. septembra 2010, ktorý vybavila krajská prokuratúra prípisom sp. zn. 1/1 KPt 390/10 z 26. októbra 2010 tak, že ich podnet odložila.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   je   založená   na   princípe   subsidiarity.   Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý   je   kompetenčne   predsunutý   pred   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Aplikujúc   princíp   subidiarity   na   vec   sťažovateľov   ústavný   súd   konštatoval,   že v danom   prípade   nemá   právomoc   preskúmavať   uznesenie   okresného   riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. septembra 2010 o zastavení trestného   stíhania,   keďže   toto   podliehalo   prieskumnej   právomoci   okresnej   prokuratúry. Rovnako ústavný súd nemá právomoc preskúmavať ani uznesenie okresnej prokuratúry, pretože jej postup a rozhodnutie bola oprávnená a aj povinná preskúmať krajská prokuratúra na   základe   podnetu   sťažovateľov.   Z   tohto   dôvodu   bolo   potrebné   sťažnosť   v tejto   časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

2.   K   namietanému   porušeniu   práva   sťažovateľov   uzneseniami   okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   sp.   zn.   ČVS:   ORP-39/DI-KS-2010   z   10.   júna   2010 o pribratí znalca z odboru dopravy a zo 14. júna 2010 o pribratí znalcov na vykonanie prehliadky   a   súdnej   pitvy   mŕtvoly   a   prípisom   krajskej   prokuratúry   sp.   zn. 1/1 KPt 390/10 z 26. októbra 2010

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia uznesenia okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. júna 2010 o pribratí znalca z odboru dopravy a zo 14. júna 2010 o pribratí znalcov na vykonanie prehliadky a súdnej pitvy mŕtvoly nenapadli   sťažnosťou.   Sťažovatelia   v tejto   súvislosti   uvádzajú,   že   v   čase,   keď   im v skutočnosti (na rozdiel od dátumu na doručenke) boli predmetné uznesenia okresného riaditeľstva Policajného zboru doručené („najskôr 7. 7. 2010 alebo 14. 7. 2010“), boli už oba znalecké posudky vypracované (30. júna 2010), a preto by bolo podanie sťažnosti proti týmto uzneseniam už bezpredmetné.

S názorom sťažovateľov nemožno súhlasiť. Potom, ako boli sťažovateľom doručené predmetné uznesenia, mali a mohli v zákonnej lehote podať proti nim sťažnosť, a to či už pre vecné dôvody, alebo pre osobu znalca. Sťažovateľom začala plynúť lehota na podanie sťažnosti   dňom   nasledujúcim   po   doručení   označených   uznesení   okresného   riaditeľstva Policajného zboru. Toto právo by nemohlo byť sťažovateľom upreté len preto, že orgány činné v trestnom konaní im uznesenia doručili až po vypracovaní znaleckých posudkov. Skutočnosť, že znalecké posudky boli už v čase doručenia týchto uznesení sťažovateľom vypracované, by šla na ťarchu orgánov činných v trestnom konaní a v okolnostiach prípadu by   mohla   byť   jedným   z dôvodov   aj   na   vyhovenie   sťažnostiam   sťažovateľov.   Okresná prokuratúra,   ktorá   by   bola   oprávnená   o sťažnostiach   rozhodovať,   by   sa   totiž   musela vysporiadať aj s otázkou včasnosti ich podania – teda s okamihom, kedy v skutočnosti boli predmetné uznesenia sťažovateľom doručené (teda či 15. júna 2010, alebo 7. júla 2010, resp. 14. júla 2010, ako to tvrdia sťažovatelia). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že sťažovatelia boli v predmetnom trestnom konaní zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátkou.

Za   daných   okolností   ústavný   súd   konštatoval,   že   vo   vzťahu   k   napadnutým uzneseniam   okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   z 10.   júna 2010   o   pribratí znalca z odboru dopravy a zo 14. júna 2010 o pribratí znalcov na vykonanie prehliadky a súdnej pitvy   mŕtvoly   mali   sťažovatelia   k dispozícii   opravný   prostriedok,   ktorý   bez   ústavne akceptovateľných dôvodov nevyužili, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti z dôvodu neprípustnosti, t. j. nevyčerpania všetkých opravných prostriedkov, ktoré sťažovateľom zákon na ochranu ich práv účinne poskytuje (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Sťažovatelia   tvrdia,   že   k neprípustnému   zásahu   do   ich   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru došlo aj prípisom krajskej prokuratúry z 26. októbra 2010, ktorým bol odložený ich podnet, ktorým sa domáhali preskúmania postupu okresnej prokuratúry.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na   ktorejkoľvek prokuratúre...

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh. Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 uvedeného zákona   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku   1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre,   ako   aj   opakovaný   podnet   podľa   §   34   zákona   o   prokuratúre   poskytujú sťažovateľovi   účinnú   ochranu   jeho   práv   a   právom   chránených   záujmov   (m.   m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS   112/06).   Podnet,   ako   aj   opakovaný   podnet   zakladajú   povinnosť   príslušného prokurátora,   resp.   nadriadeného   prokurátora   sa   ním   zaoberať,   vybaviť   ho   a   spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných   alebo   faktických   prekážok   zákonného   postupu   (m.   m.   I.   ÚS   186/05, IV. ÚS 53/05).

Ústavný súd nevidí dôvod na to, aby sa vo veci sťažovateľov odchýlil od uvedeného právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľom aj ďalší prostriedok nápravy-opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohli, resp. môžu domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia okresnej aj krajskej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok umožňoval, resp. umožňuje sťažovateľom dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc nadriadeného prokurátora (krajského prokurátora, prípadne následne generálneho prokurátora Slovenskej republiky) záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe opakovaného podnetu sťažovateľov dospel k záveru, že označené rozhodnutie okresnej prokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).

Sťažovatelia   v   súvislosti   s   požiadavkou   vyčerpania   všetkých   dostupných prostriedkov   nápravy   v sťažnosti   uviedli,   že   z opatrnosti   a   pre   prípad,   že   ústavný   súd dospeje k inému záveru, navrhujú, aby ústavný súd postupoval v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Po   preskúmaní   sťažnosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovatelia,   zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátkou, v sťažnosti neuvádzajú nijaké dôvody, a už vôbec nie dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal ústavný súd postupovať podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú pre nevyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Po   odmietnutí   sťažnosti   sťažovateľov   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvodu zaoberať sa ich ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010